Ja som HRista - Kto je viac!

Od tohtoobrazu sa veci veľmi zmenili. Nejde o zmenu ako takú - tá sa deje eventuálnevždy a všade - ide o to, že intenzita zmien sa zvýšila mnohonásobne, ačasová os sa skrátila taktiež. Za posledné desaťročie sa trh práce nasvete zmenil na nespoznanie - a nie náhodou sa ľudia psychickynepripravení na túto zmenu cítia v tomto svete stratení.

Taknapríklad. Ako sa úloha HRistu zmenila. Úlohy typu starosť o mzdy saoutsorcovali na mzdové, finančné oddelenie, alebo externú firmu. Nábor taktiež, pretože získavanie nových pracovníkov satransformovalo na najväčšiu výzvu posledného roka - dvoch. Začala sa vojna o talent.

Zmenil sa tzv. psychologický kontrakt,čo sú nepísané očakávania medzi zamestnávateľmi a ľuďmi na pracovnomtrhu voči sebe navzájom. Od firiem sa očakáva, že budú rešpektovaťosobný život svojich zamestnancov - tzv. work-life balance, a že budúneustále investovať do ich rozvoja a rastu. A tento psychologickýkontrakt sa mení aj v tomto momente - keďže na trh prichádza generácia Miléniových detí , ktoré majú nahradiť pôvodnú generáciu populačnej explózie, ktorá vládla trhu posledných 40 rokov.

HRisti sú zrazu zhlukom právnikov, ktorí musia poznať antidiskriminačné zákony rôznych právnych systémoch; ďalej antropologistami, ktorí musia rozoznať nové demografické trendy a pripraviť na to svoju firmu; biznismani, ktorí vedia strategicky bojovať na poli vojny o talent; psychológmi,ktorí vedia analyzovať dušu a preferencie kandidátov (a používať všetkynajnovšie nástroje psychometrických testov, nových techník pohovorovatď); a v neposlednom rade predajcovia , ktorí kade chodia, tam v najkreatívnejšom svetle prezentujú svoju firmu ako toho najsprávnejšieho "employer of choice".

Ato nespomíname to, že organizácia potrebuje niekoho, kto budeobhospodarovať personalistický rozpočet, bude sa venovať kariérnemuplánovaniu a projektom pre absolventom, a bude riešiť bežné problémy ažiadosti zamestnancov. Jednoducho, doba sa zmenila, a tým aj to, čorola bývalého personalistu v sebe nesie.

Otázne je, koľko firiemna Slovensku si to už uvedomuje, ktorí bývalí personalisti sú na topripravení, a ako to spoločne zvládnu. Ja osobne som takouto širokou, mierne šialenourolou prešla v Londýne minulý rok a som rada, že som si zachovala psychiku, doktorej nemuseli zasiahnuť antidepresíva. Preto držím palce všetkým,ktorých to čaká - myslite na to, že s dobrým plánovaním,dávkou asertivity a rozhľadenosti, a hlavne prístupom "ak nejde o život, ide o..nič" sa to dá zvládnuť - na istý čas :)...