Veselo sa na mňa usmieva a otáča ku mne zvedavú tváričku. V tmavých očkách mu hrá kopec nezbedných ohníčkov a na tvári má úprimný úsmev. Usmieva sa na mňa a zamáva mi zo zadného sedadla, keď nastupujem do auta. Nie je v ňom žiadna hanblivosť či ostýchavosť. Je to pravé dieťa prírody. Ako som zistila neskôr, toto je základná črta väčšiny indiánskych detí - úprimnosť, bezprostrednosť, hravosť a radosť zo života. Deti sú tu ďaleko menej cepované za svoju šantivosť, ako tie naše doma. Po asi štyridsaťminútovej jazde, počas ktorej naše auto drží po kope napriek všetkým výmoľom, prašnej ceste a poľným cestičkám sme nakoniec dorazili k jazeru. Odtiaľto pôjdeme ďalej na člne. Po vystúpení z auta mi veľký Indián pomáha s cestovnou taškou a nakladá batožinu do člna. Jeho malý synček sa motá okolo neho a tiež sa snaží pomôcť, kde sa dá. Po nalodení náčelník mocne tlačí čln na voľnú vodu. Jeho malý syn mu veľmi vážne pomáha, celý spokojný, že sa môže podieľať na práci spolu so svojim ockom.
A toto je základná vlastnosť domorodých detí – veľa úkonov, prác, zručností získavajú práve od svojich rodičov. Už ako sedem-osem ročné chodia sami na rybolov, člnkujú sa po rieke, dievčatá pomáhajú v kuchyni, vyšívajú, či sa starajú o mladšie deti. Taktiež pomáhajú s prípravou okolo ohňa a prácou v džungli. Osada San Francisco na Ucayali rieke nie je bohatá. Rodiny majú len veľmi skromné obydlie, obyčajne, len jednu miestnosť, kde spí celá rodina a trvá roky, kým si svoj domček dokážu dokončiť.

Mnohé deti však nemajú rodinu. Keď som tu bola trocha dlhšie, dozvedám sa, že v osade je aj veľa osirelých detí, ktorých rodičia nežijú, alebo ich slobodné matky nemajú možnosť vychovávať, keďže sa neskôr vydali do inej rodiny. A tak sa ich ujal miestny šaman. Už niekoľko rokov pracuje na tom, aby sa v ich dedinke San Francisco otvorila internátna škola pre opustené deti. Nepracuje na tom len on sám. Na výstavbe novej školy sa podieľa aj liečebné centrum Anini Shobo a viacerých zahraničných sponzorov. Veľa v tomto spravil môj známy z Kanady, ktorý každoročne poriada zbierky šatstva, športových vecí, učebníc a pomôcok. Táto starostlivosť o deti prebiehala už počas minulých rokov, tohto roku sa však podarilo dokončiť výstavbu školy a oficiálne zahájiť výučbu detí.
Takýmto spôsobom chce miestny šaman a jeho učitelia odovzdať poznatky o prírode, liečivých rastlinách, o tradíciách, o miestnom umení a výšivkách svojim deťom. Deti, okrem toho, že chodia aj do normálnej štátnej školy, kde majú klasické vyučovanie, trávia druhú časť dňa s domácimi učiteľmi a učia sa o svojich tradíciách, o medicíne a zvykoch.

Šamanská škola pre deti.
Internátna škola má svoj pozemok, budovy na výuku a bývanie, ale aj svoje políčka, kde sa deti učia ako sadiť a starať sa o rastlinky. Budú sa učiť všetko o ich účinkoch, liečivých látkach, ktoré rastliny produkujú, ale aj ako ich extrahovať a uchovávať. Navyše učitelia majú za úlohu pripraviť nové učebnice, kde sa tieto poznatky zozbierajú a skatalogizujú do prehľadnej podoby.


Škola však nie je len o učení. Hry detí sú podobné ako u nás, len sú prebiehajú poväčšine vonku, v prírode. V nedeľu poobede sa tu hrá futbalový turnaj. Zúčastňujú sa aj dievčatá. A vôbec nevadí, keď vonku prší - skrátka behá sa naďalej v mokrých tričkách.
Dedinské deti hrajú futbal, chodia sa kúpať, člnkovať, robia ručné práce a chodia na výlety. Elektrina tu nie je zavedená, len niektoré domy majú vlastný generátor. Za to je tu zdravotné stredisko, nie však bezplatné. Ľudia tu zarobia pomerne málo a takmer hneď ako dostanú nejaké peniažky nakúpia za ne stravu. A tak keď dieťa ochorie, alebo treba zaplatiť poplatky za školy, poberú ženičky svoje ručné práce a výšivky a vyberú sa za nami cudzincami, aby sme od nich niečo kúpili. Jedna žienka prišla za mnou, nech si len vyberiem výšivku akú chcem, že mi ju do rána vyšije podľa mojich zadaní. Keď som sa jej spýtala, v čom je taký zhon, priznala sa, že potrebuje zaplatiť deťom za školu. Tomuto sa nedalo odolať. Objednala som si jeden obrus a do rána som ho mala hotový - nanešťastie sa pani dosť ponáhľala, a tak bolo vidno, že posledné stehy boli trocha kostrbaté.
Vysádzanie liečivých stromov.
Prvým krokom v šamanskej škole je poznať účinky rastlín a vedieť ako ich vysádzať a opatrovať. Každá rastlinka má svoje potreby a požiadavky na svoje miesto. Džungľa neodovzdá svoje tajomstvá len tak, bez námahy. Voľne zalesnená džungľa je preplnená divoko rastúcimi kríkmi, lianami a tak pre liečivé stromčeky a kríčky treba najprv pripraviť miesto. Najprv sa kus džungle vypáli a pôda sa starostlivo pripraví na vysádzanie. Menšie rastlinky možno pestovať na upravených menších políčkach, stromčeky treba okopávať, aby ich džungľa neprerástla. A deti už vedia ako nato.

Príprava parného kúpeľa má svoj rituál.
Počas svojho pobytu v džungli sa zoznamujem s celou škálou látok, ktoré majú najrozmanitejšie účinky, od detoxikačných, ako je šťava zo stromu oja, či očistných účinkov, protizápalových aj protinádorových. Veď nie je náhoda, že tieto rastliny z Amazónie sú skúmané farmaceutickými firmami z celého sveta. Šamani a Indiáni z týchto oblastí však stále majú svoje tajomstvá.
Svoj rituál má aj príprava parného kúpeľa. Do kúpeľa sa pridáva zmes lístia zo stromov a rastlín, ktoré šaman, alebo jeho pomocník nazbiera každý deň čerstvé. Na jednu takúto prechádzku za lístkami som bola pozvaná aj ja. Šaman mi ukazuje jednotlivé lístky, a vysvetľuje mi ich účinky. Pri každej rastline postojí, porozpráva sa s ňou, natiahne ruku, ale ju hneď neodtrhne. Vypýta si povolenie, či mu to rastlinka povolí. Občas sa stane, že nie. A vtedy ide ku ďalšej rastlinke. Odchádzame, keď už máme plný košík nazbieraný. Všetky bylinky a listy povaria na otvorenom ohnisku. Každý účastník dostane svoj vlastný kýbel s čerstvo uvarenými rastlinami. Vývar sa nikdy nepoužíva dvakrát. Vylúhované rastliny potom použijeme ako parnú saunu v potiacej búdke. A na záver nás čaká studená sprcha.

Extrakty z rastlín pomáhajú prečistiť si hlavu aj telo.
Okrem ceremónií má šaman na starosti prípravu extraktov a zábalov; mieša masti z rastlín a cez deň ich ordinuje nám návštevníkom podľa našich potrieb a prianí. Môj pobyt bol zahájený tým, že mi šaman dal rastliny na prečistenie tela. Mal nato výborný prípravok z miazgy stroma oje. Je to mierne preháňadlo, ktoré z tela odstráni všetky nánosy. Tiež som dostala šťavy z rastlín na pitie počas dňa. A na večer zmesku rastlín, ktorá sa pridávala do kúpeľa.

Andy zasvätil život liečebnému Domu.
V blízkosti šamanskej osady sa nachádza liečebný Dom Anini Shobo. Andy, spoluzakladateľ Domu mal už dlhšie mal myšlienku venovať sa liečiteľstvu. Samotný projekt predchádzalo dlhšie hľadanie kde, ako, a s kým ho uskutočniť. Ale nakoniec si so šamanom Rogersom Danielsom padli do oka. Rogers pochádza zo šamanskej rodiny s päťstoročnou tradíciou. Navyše má vysokoškolské vzdelanie a sám je učiteľom.
Hlavnou motiváciu pre vybudovanie centra, bolo vytvoriť miesto, kde môžu ľudia nájsť oddych, spokojnosť a poznanie. V centre sa možno zrelaxovať, ale aj zbaviť sa alergií, či drogovej závislosti.
O prevádzku Domu sa starajú dobrovoľníci a v čase keď som tam bola aj pomocný šaman Allen, ktorý je dnes už naspäť v Austrálii - a dnes študuje medicínu.
Najviac spomínam na priateľskú atmosféru, dlhé večerné rozhovory, člnkovanie na kánoe. A super jedlo, ktoré bolo pripravené s nesmiernou láskou a starostlivosťou.

Šamanské ceremónie.
Allen, mladý šaman, ktorý sa sem prišiel učiť až z Austrálie, mi hovorí, že nie je jednoduché stať sa šamanom. Najprv musel prejsť dlhým štádiom poznávania rastlín a ich účinkov. A potom strávil niekoľko rokov na samote, v izolácii, kde sa snažil porozumieť reči rastlín, ich vibráciám, ich prínosu pre ľudí. Skrátka sústredil sa na každú jednu rastlinku, kreslil, ju, prihováral sa jej, spoznával ju. Snažil sa preniknúť do hĺbky duše pralesa, pochopiť, čo nám rastliny dávajú a čím nám môžu pomôcť. Hovorí, že rastliny vyžarujú jednoduché frekvencie, či tóny a v civilizácii sme sa im odnaučili rozumieť. Na rozdiel od nás, domorodci sú stále spätí s prírodou a cítia sa jej neoddeliteľnou súčasťou.
Večer, po zotmení, sa zúčastňujem na ceremónii so šamanom. Všetci miestni šamani, s ktorými sa stretávam, patria ku kmeňu Shipibo, kmeňu žijúcemu v povodí rieky Ucayali blízko Pucallpy. Tak je to už po stáročia. V hlavnej miestnosti - maloke - horia štyri sviečky, inak je tma. Potichu prichádzajú aj iní ľudia a usádzajú sa na svojich matracoch. Onedlho prichádza hlavný šaman maestro Rogers a jeho traja pomocní šamani, jeho bratia.
Pred rituálom si šamani obliekajú ceremoniálne košele s vyšívanými znakmi. Každá výšivka predstavuje niečo z ich tradície. Nechýbajú motívy rastlín, posvätných zvierat, najmä anakondy, pumy, kondora, a poprepletané vetvičky ayahuascy. Iné výšivky majú geometrickými motívy, ktoré predstavujú akoby bludisko života a smrti, k tomu sa pridávajú témy podsvetia, lásky a zvierat.
Rituál sa začína tým, že maestro Roger fúka do fľašky s ayahuascou a niečo si pospevuje či šeptá. Je to súčasť obradu. Nápevy a spevy sa tiahnu celým stretnutím a zasahujú do našej mysle, do nášho bytia a vstupujú do zákutí našej duše. Súčasne otvárajú niečo v našom srdci - niečo, čo nás spája s našimi predkami, kontinuitou a celou prírodou.
Z tohto stretnutia som si odniesla oveľa viac, ako som očakávala. Nazrela som do života ľudí, ktorí žijú jednoduchým životom, mnohí na hranici biedy a strádania. Učarila mi ich snaha a spôsob ako sa boria so životom, zápasia s divokou džungľou a snažia sa presadiť v našom tvrdom precivilizovanom svete. Nie je to jednoduché, ich deti majú len minimálne vzdelanie, osadu navštevuje len skromný počet turistov, a tak ani ich výrobky a výšivky často nemá kto kupovať.
A predsa dali do kopy svoje prostriedky a talent a vybudovali nádhernú školu pre svoje deti a odovzdávajú niečo z týchto poznatkov aj nám a modernému svetu.





Poznámka: Viac o ceremóniách v:
http://stankatarauhrinova.blog.sme.sk/c/385499/tajomstva-samanov.html
http://stankatarauhrinova.blog.sme.sk/c/385503/samani-a-ayahuasca-i.html
http://stankatarauhrinova.blog.sme.sk/c/385504/samani-a-ayuhuasca-ii.html