Ako manažérka malého “budget” hotela stretávam všetky možné typy ľudí - biznismenov, či drobných podnikateľov, ktorí pracujú v tejto oblasti, študentov, ktorí si prídu dokončiť, či opraviť skúšky na Univerzite v Lancastri a v neposlednom rade lokálnych ľudí v tiesni, často bez zamestnania, rodiny, či priateľov. Jedného dňa nachádzam na recepcii uplakanú pani, ktorá hľadá útulok pred domácim násilým. O pár dní sa objavia dvaja starší páni, a ako vyplynie neskôr, sú to otec so synom. Prenajímajú si na pár dní izbu za posledné úspory. Starý pán pokulháva na dvoch paličkách a pomaličky sa škriabe po schodoch na poschodie, keďže u nás nie je výťah. Postarší páni boli vyhostení z podnájmu, kde očividne meškali s nájomným. U nás si predplatia izbu na týždeň a potom sa sťahujú niekam inam. Kam, to už neviem.
Morecombe má aj svoju príjemnú tvár. Je tu úžasné more. Keby nebolo take chladné, tak tu budú každé leto tisícky návštevníkov. Voda má však len 15 až 16 stupňov, a tak sa tu občas kúpu deti. Pri dobrom vetre vidno rogalistov a kajtárov s pestrofarebnymi plachtami. Navyše sa tu každoročne odohráva festival šarkanov a balónov, ktoré rozjasnia oblohu všetkými farbami. Nábrežie je vtedy plné ľudí, najmä rodín s deťmi, či zamilovaných párov držiacich sa za ruky. Prechádzkové móla sa ťahajú kilometere a kilometre do diaľky a ponúkajú aj chodníky pre bicyklistov, stánky s jedlom a kaviarničky s občerstvením. Nechýbajú penziony, hotely a Guest housy – ako sa tu hovorí rodinným podnikom. Zamiešala som sa do davu veselých ľudí a nafotila pár festivalových záberov.
Potom sa vikend končí a nastáva opať bežný deň. Cez obednú prestávku sa prechádzam uličkami a pozorujem veľké kontrasty v domoch a uliciach. Niektoré budovy sú zjavne zanedbané, s neupraveným predvorím, otlčenými dverami a oknami. O pár metrov je zasa vidno, že majitelia dbajú o svoje okolie a okná zdobia kvetináče s kvetmi. Zastavujem sa pri jednom dome, ktorý má na sebe ceduľu “Na prenájom”. Pristaví sa pri mne nejaký pán, typujem, že je miestny strážnik a pýta sa ma, “Hľadáte ubytovanie? Túto časť ulice vám neodporúčam. Na začiatku ulice žije priekupník s drogami a stretávajú sa u neho rôzne indivíduá”. Ďakujem za radu a poberám sa ďalej.
Prichádzam na hlavnú ulicu. Sú tam v rade štyri obchodíky s rôznym second hand tovarom. Nachádza sa tam všetko, čo sa nájde v bežnej domácnosti - elektrospotrebiče, počítace, kamery, žehličky – skrátka všetko. Keď sú ľudia celkom bez peňazí založia, čo im príde prvé pod ruku - a len zriedka sa pre to ešte vrátia. A tak si pre vlastné potreby kupujem lacný printer a pár drobností do kancelárie.
Prostredie formuje správanie ľudí. Ľudia sú v Morecambe hlučnejší, menej tolerantní, pripravení pohádať sa a neustúpiť zo svojho názoru. Mladé ženy sú často nezamestnané a prestali dbať o svoju postavu a zdravie. Su tu populárne fast foody. Veľká časť populácie Morecambu fajčí a pije alkohol.
Zrkadlí sa tu spoločnosť v ktorej žijeme – tá menej šťastná časť spoločnosti , z ktorej nie je ľahké uniknúť.
