Náhodou som sa ocitla na ulici, po ktorej prechádzala manifestácia nespokojných učiteľov. V utorok 6.jula prebiehal 24 hodinový štrajk učiteľov. Niektoré školy boli zavreté a niektoré mali zredukované vyučovacie hodiny.
Sledujem to už viacero rokov, že v britskom školstve nie je všetko v poriadku. Učitelia sú vyťažení, triedy sú viac početnejšie a menšie školy sa zatvárajú. Navyše poplatky za vysoké školy sú asi najvyššie v Európe.
Počúvam učiteľa na BBC 4, ktorý hovorí: "Problémy, ktorým čelí vzdelanie, sú príliš veľké a často sú ignorované a vieme, že mnohí rodičia zdieľajú naše obavy."
Dodáva: "veľkosti tried idú hore. Bolo nám povedané, že počet žiakov v triedach môže byť v septembri až 35. Niektoré predmety ako umenie, tanec a divadelné krúžky sa rušia a ich učitelia budú prepustení. Nie je čas na individuálnu starostlivosť pre deti. A následne pozornosť našich detí na hodinách klesá. "
Jedna z vecí, ktorú som obdivovala na anglických stredných školách bola ich flexibilita, individuálny prístup a množstvo krúžkov. Prisťahovali sme sa do tejto krajiny, v dobe, keď moje deti začínali so strednou školou a obaja moji synovia ju milovali – jeden syn bol nadšený výbornými vedeckými krúžkami a druhý sa rád zúčastňoval aktivít v športe a v ragby. Tieto ich záujmy a náplne im vydržali až do teraz. Škola ich motivovala pokračovať vo svojich záujmoch a koníčkoch aj v ďalšom živote. Stredná škola je naozaj o tom – dať nám motiváciu a nadšenie pre prácu, ktorú chceme robiť neskôr. Dobrý a nadšený učiteľ vie ovplyvniť voľbu nášho dieťaťa na celý život.
Britské vysoké školy sú najdrahšie v Európe.
Dnes sú britské univerzity najdrahšie v Európe. Nebolo to vždy tak. Vláda (ľavicová) zaviedla po prvý krát paušálny poplatok 1000 libier/rok za VŠ v roku 1998. Odvtedy sa tieto poplatky vyškriabali na 9,000 libier za rok. A zvyšujú sa každým rokom. Predpokladá sa, že ročný poplatok na univerzitách od roku 2017 bude 12,000 libier. Znamená to, že mnohí študenti majú po ukončení štúdia pôžičku vo výške ca 40,000 libier. Okrem tohto im poväčšine rodičia prispievajú na ubytovanie, stravu, učebnice a mimoškolské aktivity, čo predstavuje ďalších 5,000- 7,000 libier za rok. Prospechových a iných štipendií je pomerne málo.
V praxi to znamená, že rodičia počas štúdia detí vyčerpajú väčšinu svojich úspor a deti si nesú pôžičky na ďalších desať rokov. Už teraz to spôsobuje, že deti z rodín s menšími príjmami sú diskriminované a volia si radšej nepokračovať vo vzdelávaní.
Nie je to len v školstve. Pozorujem to už niekoľko rokov, že podmienky na život sa vyhrocujú. Mestá sa delia na štvrte pre bohatších a chudobnejších. Tie chudobnejšie štvrte sa stávajú zanedbanejšími, ľudia sú tu menej priateľský, menej spokojní a prenášajú svoju nespokojnosť na okolie tým, že nedbajú o čistotu, ulice sú špinavé, ľudia sú k sebe hrubí a nepríjemní. Celá spoločnosť sa vyhrocuje. Viac ľudí je na podpore, viac mladých ľudí je nezamestnaných. Vznikajú antagonizmy medzi domácimi a prisťahovalcami. V neposlednom rade vzniká delenie na tých, kto si môže dovoliť vzdelanie a kto nie...
