Meškáš......

...stojím pred podnikom, sledujem páriky aj samotárov ako vchádzaju avychádzaju. Meškáš len krátko, ale začína pršať a ja sa nemám kamskryť. Dáždnik som ako vždy zabudla doma a dnu sa mi samej nechce.
Pochvíľke ťa vidím prichádzať. Nervózne žmolím papierik, tak si radšejrýchlo schovám ruky do vrecák. Ideme spolu dnu a ja zaháňam spomienky.Ale je to tažke, vedieš ma na naše obľúbené miesto.
"Si krásna." -počujem z tvojích úst a ja vzrastajúcu paniku skrývam do tichého"Ďakujem". "O čom si chcel so mnou hovoriť?" - spýtam sa tak naokoľahostajne, ako len dokážem.
"Chýbala si mi"
Niiiiiiieee,nehovor mi to. Prosím v duchu a snažím sa nemyslieť na tie dni,mesiace, na všetok ten čas, ked som čakala a dúfala, že mi to povieš.Ďalej už nevnímam, čo hovoríš. Počujem len útržky "Prepáč", "nemoholsom", "je to ťažké" "potrebujem ťa".
Ticho sedím a ty začínaš strácať svoju istotu.
Ani netušíš, že ja som si už vybrala. Ale zatiaľ nemám odvahu povedať ti, ako som sa rozhodla...