Veľká časť tohto kraja je totiž osídlená rozptýleným osídlením tzv. lazmi, v iných kútoch Slovenska poznáme napríklad kopanice, rale a štále. Aj na týchto územiach žijú ľudia so svojimi každodennými problémami. Je úlohou štátu a samosprávy prijímať rozhodnutia, ktoré umožnia týmto ľuďom zostať pri hospodárení na pôde, pri poľnohospodárskej prvovýrobe, gazdovaní, rozvíjaní agroturizmu a vidieckeho turizmu.
Aj preto pracujeme na Podpoľaní s mnohými ďalšími nadšencami, starostami, ale aj podnikateľmi na tom, aby nezanikol unikátny typ historickej štruktúry poľnohospodárskej krajiny. Tej, ktorú každý návštevník regiónov hneď spozná podľa mozaiky úzkopásových polí, lúk a pasienkov, dotváraných medzami, terasami, valmi, kopami a tradičnou architektúrou. Naše Hriňovské lazy sú výnimočné práve tým, že neboli zasiahnuté kolektivizáciou poľnohospodárstva v časoch socializmu. Je dôležité, aby sa o zachovanie pričinil jednotlivec, miestna komunita, ale aj štát.
Z vlastného poznania viem, že jednoduchý človek, ktorý sa pod Poľanou živil vlastnou prácou, dokázal prosperovať a uživiť svoju rodinu aj v tých najťažších obdobiach ako boli svetové vojny, obdobia neúrody, či bývalý režim. Ale vysporiadať sa s tým, čo priniesol ponovembrový vývoj spoločnosti, je pre neho čoraz ťažšie.
Aj my bojujeme s celospoločenskými javmi, ako je nedostatok pracovných príležitostí, vysoká nezamestnanosť v radoch mladej generácie, vysťahovalectvo, nevyužitý potenciál cestovného ruchu, ale aj potravinová bezpečnosť a aféry s predajom nekvalitných potravín. No práve tu vidím veľký potenciál a unikátnu príležitosť. Nastavme efektívne nástroje na pomoc gazdom, farmárom a mikropodnikateľom, ktorí majú chuť oživiť lazy.
Ono to totiž nie je tak, že samospráva nevie a nechce. Napríklad v Hriňovej sme pre rok 2015 znížili sadzbu dane z pozemkov pri ornej pôde, ovocných sadoch a trvalých trávnych porastoch na nulu. Výnos tejto dane nie je pre mestskú pokladňu natoľko významný, aby sme odpustením dane z poľnohospodárskej pôdy nemohli priamo prispieť k zachovaniu tradičného hospodárenia. V priebehu roku budeme analyzovať následný efekt na obrobenosť pôdy. Možno aj štát by mohol skúsiť spraviť pre regióny niečo viac, ako len hovoriť o zahraničných investoroch.
Ak sa vám táto moja prvotina na blogu páčila, podporte ma na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
