Som v izbe, čítam si knihu, no z prúdu myšlienok ma zrazu vytrhne strašný zvuk kvílenia a skučania. O chvíľu počujem, ako po chodbe neskutočnou rýchlosťou prebehli psie labky. Vychádzam z izby.
„Už som počul chrupnutie lebky!” kričí na mňa pološialeným, no vcelku pobaveným hlasom priateľ z kuchyne. Pred sebou má niekoľko fóliových obalov topiacich sa v krvi, tri plastové nádobky a váhu. V ruke drží nôž, z ktorého mu kvapkajú posledné zvyšky krvi a hypnotizovane pozoruje výjav odohrávajúci sa pod ním.
„Fuj, to je nechutné,” smeje sa a vyzýva ma, nech sa prídem pozrieť tiež.
Nebojte sa, nikoho tam nevraždí, ani nepraktizuje prastaré šamanské metódy mučenia. To sa „len” naša fenka práve zakusla do kačacej hlavy. Áno, skutočnej. A to skučanie predtým? To bolo jej pažravé nedočkanie.
***
Ak už ste niekedy počuli o barfe, myslím, že vám netreba veľa vecí vysvetľovať. No pre ostatných „šťastlivcov” v skratke – barf je označenie spôsobu kŕmenia, pri ktorom psovi dávate iba surové mäso (nie náhodou to v preklade znamená „zvracať").
Stravu tvorí spočiatku mleté, neskôr tuhé mäso – hovädzie, kuracie, bravčové, jahňacie, no bežné je aj rybacie či jelenie. Po nejakom čase sa pridávajú aj kosti (áno, aj kačacie hlavy) a vnútornosti. Toto všetko sa „vylepšuje” rôznymi prílohami, väčšinou ide o zeleninu, ovocie či obilniny. V našej domácnosti sa najčastejšie pridávajú držky, čo je doslova (s prepáčením) hovno vo vrecúšku, kuracie beháky a pangamin – pivovarské kvasnice (to jediné, čo vonia).
Ak ste sa dočítali až sem, pravdepodobne vám už párkrát napadlo, že nie sme úplne kompletní. Toto všetko má však svoje opodstatnenie.
Psy kŕmené surovou stravou majú pevnejšie svaly, šľachy a väzy, a zdravšiu a lesklejšiu srsť. Jedením surového mäsa si okrem toho posilňujú imunitu a ľahšie si preto poradia s prípadnými parazitmi. To môže byť výhoda najmä vtedy, ak váš pes rád „degustuje” všetko, čo nájde na zemi.
Plusom je aj to, že vždy viete, čo vášmu psovi dávate do misky. Síce sa pri príprave takejto porcie viac namakáte, no výsledok bude oveľa zdravší a vyváženejší, ako keď psovi do misky iba nasypete granule či vyklopíte konzervu pochybnej kvality.
Ono to, mimochodom, občas aj veľmi pekne vyzerá.
***
Priateľovi kričím Nie, neprosím a s prevráteným žalúdkom idem pripraviť handru a dezinfekčné prostriedky. Miska je do minúty prázdna, Myrta sa slastne oblizuje a fanatickým pohľadom si pýta dupľu. Zisťujem, že naša (kedysi biela) stena pri jej miske začína nápadne pripomínať stenu na strelnici. S tým rozdielom, že v našej kuchyni nelietali náboje, ale surové mäso.
Nádoby, podlaha aj miska poumývané, krv vyliata, pes spokojný. Už si len pripraviť žalúdok na nasledujúce ráno, kedy to všetko absolvujeme odznovu. Vraj sa nemám obávať, tentokrát sa na mňa Myrtine jedlo nebude pozerať…
