Kde je Satan?
V prvom rade treba povedať, že ide o štít, ktorý sa vo Vysokých Tatrách nachádza. Konkrétne ide o najvyšší bod Hrebeňa Bášt, ktorý niektorí volajú aj Satanským hrebeňom, prípadne Baštovým hrebeňom. Má 2421 metrov nad morom a sú z neho výhľady na Rysy, Kriváň, Soliská, Štrbský štít, Mengusovské štíty, Vysokú, a tak ďalej. Proste dovidíte z neho, skoro kam len chcete. Na Satan je však prístup len s horským vodcom a normálnou trasou je tá, ktorá vedie zo Štrbského plesa, popri Vodopáde Skok a cez žľab až na jeho vrchol.
Ale prečo ten (pre niekoho odpudivý) názov?
Niekomu sa (právom) môže takýto názov zdať odpudivý. Možno nehodný prostredia, v ktorom sa vrch nachádza. Veď ide o Tatry, to je príroda, tak tam by malo byť všetko také milé a pekné... No už dosť toho povznášania sa. Tento názov nemá ten vrch len tak. Môže byť pekný, aký len chce, to všetko má svoju históriu. V dávnejších časoch, keď tu ešte boli hľadači pokladov, bylinkári a pytliaci, ľudia ešte verili na rôzne povery. To bol aj prípad Satana, ktorého meno (podobne ako veľa iných tatranských končiarov) je pôvodom z presne takýchto povier.
Nepustil si k sebe nikoho
Povera o Satanovi rozprávala o tom, že Satan dávno - pradávno ukryl na svojom vrchole poklad. A ľudia samozrejme mali veľké túžby niečo také nájsť, odkryť. Preto sa občas stávalo, že tento končiar chceli ,,dobyť´´. Ďalším javom, ktorý sa taktiež občas stával, bol pád kamenia. Pod Satanom sú preň typické žľaby, kde majú skaliská ideálne podmienky na pád. Lenže tak ako veľa iných vecí, aj túto si ľudia spojili práve s nejakými nadpozemskými bytosťami. A dobyvatelia si teda povedali, že akosi často padá kamenie, keď sa pokúšajú získať poklad na Satanovi. A to pre nich znamenalo, že kamene na nich posiela práve strážca pokladu, sám Satan. Odvtedy ten názov, Satan.
Otázka vhodnosti takéhoto názvu
Opäť sa vrátim k tomu, či je ten názov nakoniec vhodný. Za mňa, mám jednoznačnú odpoveď. Áno, je to vhodné, áno, prináleží to Tatrám. Lebo táto nomenklatúra (všetky tie názvy) sú nositeľom istého posolstva histórie. Veď si len uvedomte, aký príbeh sa skrýva len za týmto jedným, jediným názvom. Koľko ľudí si preň lámalo svoje hlavy. Tie názvy jednoducho nie sú len tak, od buka do buka. Istá skupina ľudí sa aj pred nejakým časom usilovala o premenovanie tohto vrchu na Štít Cyrila a Metoda. Ale čo by s tým dosiahli? Čo by ten názov so sebou niesol - aké posolstvo, aký kúsok histórie? No pravdupovediac, žiadny. Preto je to dobre tak ako to je. V Tatrách je viac miest, ktorých názvy môžu u niektorých ľudí vyvolávať určité ,,pohoršenie´´ (napr. vrchy Bradavica, Hlúpy, Pekelník, atď.), no vždy si treba pamätať, že nie je dobré sa na to pozerať povrchne. Za všetkými názvami sa skrýva niečo podstatnejšie, buď niečo z histórie, alebo možno nejaký príbeh, ktorý je s daným miestom previazaný.