Horská atmosféra je jedinečná
Všetky veci na tomto svete sa môžu rôznym ľuďom javiť rôzne. Podobne sú na tom hory. Niektorí ich berú veľmi stroho a doslovne, iní v horách nachádzajú útočisko svojich problémov. Isto iste však hory predstavujú veľmi zvláštne miesto so svojou neopakovateľnou atmosférou. Takou, ktorú keď niekto raz zažije, veľmi rád sa k nej opakovane vracia. Nikto z nás, ľudí, asi celkom s istotou nevie odpovedať na otázku, prečo je tomu tak. Kopce sú tiež lokalitou, ktorá ako jedna z mála dokáže ľudí úprimne spájať. Bez donútenia, bez akéhokoľvek prejavu faloše.
Hory pomáhajú riešiť široké spektrum problémov
Ako už som spomínal - pre veľmi veľa ľudí toto miesto predstavuje útočisko. Prečo by mali byť hory útočiskom? Mohli by sme sa oprávnene spýtať. Veď hory predsa len stoja a nás zdanlivo ignorujú, či? Každý jeden z nás má v sebe ,,zakonzervovaný´´ nejaký problém, ktorý nás nenechá ani za nič na svete kľudných. Preto hory, a najmä ich kľud, ticho, pokoj, v neposlednom rade potreba pokory zaručujú existenciu akéhosi katalyzátora rozmotávania ,,klbka´´ podobných rébusov. Spôsob takéhoto metaforicky poňatého rozmotávania je tak komplexný, že hory, ktoré ho vlastne podporujú, môžu byť pomocou pre mnohých ľudí spoločnosti, bez rozdielu.
Spájať sa znamená učiť sa mať rád zdanlivo nepodstatné maličkosti
Okrem toho, že hory majú potenciál pomôcť, majú aj potenciál ukázať nám napríklad ľudí, s ktorými by sme sa inak do reči ani nedali. Hory jednoducho nezištne spájajú. Či už teda ľudí, alebo dobro s osohom. To už si nájde každý po svojom. Koniec - koncov, keď nájdeme v niečom (nemusia to byť nutne hory, no pre mňa sú) takého pomocníka a potešenie, hneď sa aj nám trochu otvoria oči a začneme hľadať krásu aj v takých drobnostiach, kde by nás to predtým ani len nenapadlo. V tomto sú hory krásne. Vedú k očiste od zlého tým, že nám, ľuďom, pomáhajú konať dobro.
