Minule som v blogu písal o tom, ako voda ničí plesá. Aj keď to možno na prvý pohľad vyzeralo paradoxne, skutočne to je tak. Teraz však prejdeme od vody rovno ku skalám a ukážem vám ďalšie tri javy, ktorým musia plesá n svojej ceste čeliť.
Zasypávanie sutinami
Poznáte to. Ste na turistike a pozeráte sa doľava, doprava. Niekde obdivujete vodopád, inde len stromy či plesá. A pri plesách sa opäť pristavím. Nad nimi sú často pozorovateľné také tie kužele, ktoré sa kužeľmi aj odborne nazývajú. Jedná sa totiž o sutinové kužele a vznikajú a formujú sa dlhú dobu. Skaly tu pribúdajú napríklad počas lavín, no najmä vplyvom zvetrávania. Keď sa ich už nahromadí príliš veľa, úlohu zohrá gravitácia a skaly, žiaľ, končia v plese, ktoré v konečnom dôsledku zmenšia.
Zasypávanie procesmi skalného rútenia
Tento konkrétny druh nie je až taký významný z dlhodobého hľadiska. No raz za čas sa to jednoducho stáva. Raz zasvieti Slnko, potom je mráz a potom fúka vietor. Ideálne, aby sa skaly zvetrávali. Áno, prirodzené to je, no niekedy je toho až moc. A to práve v takom prípade, keď sa lámu celé skalné bloky. Tie neskôr končia taktiež na dne plies.
Presypávanie sutín po firnových poliach
Nastane zima a napadne sneh. Presne toto sa každý rok opakuje. No to neznamená, že skaly si oddýchnu - to ani náhodou. Skaly fungujú ďalej, akoby sa nechumelilo. Pre plesá by to nič nemuselo znamenať, ale znamená - práve vtedy, keď padajú lavíny. Tie so sebou totiž nesú aj spomínané skaly, ktoré sa po snehu dokĺžu až na zamrznutú ľadovú plochu plies. No a to ďalej je už ľahké si domyslieť - ľad sa roztopí a skaly vyplnia časť jazernej panvy.
V budúcich článkoch predstavím posledné tri spôsoby zániku plies.
