Nedávno uverejnil Medzinárodný menový fond článok Angusa Deatona Rethinking My Economics. Sir Angus Deaton je profesorom na Princetonskej univerzite. Ocenenie odôvodnila Kráľovská švédska akadémia vied v roku 2015 takto: "Hospodársku politiku určenú na zníženie chudoby možno navrhnúť len vtedy, keď budú pochopené spotrebiteľské voľby jednotlivcov. Viac ako ktokoľvek iný, Angus Deaton zlepšil toto chápanie. Prepojením podrobných individuálnych volieb a súhrnných výsledkov, jeho výskum pomohol transformovať oblasti mikroekonómie, makroekonómie a rozvojovej ekonómie." Takže približne takto rozumie svet expertov ekonómii.
Výsledkom pôsobenia týchto expertov je chudoba, zadĺženosť, ekonomická nespravodlivosť, prehlbovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými... Ale aj samovraždy, alkoholizmus, drogy. Tieto javy menuje sám Angus Deaton.
Je pozoruhodné, k akým myšlienkam dospel Sir Angus dnes.
- Myslím, že naša krajina, USA, si vedie zle, napriek všetkému tomu humbugu, ktorý sa robí okolo toho, ako sa nám ekonomicky darí.
- Neobviňujem z korupcie. Napriek tomu by ekonómovia, ktorí za posledné polstoročie skvele prosperovali, mohli byť obviňovaní, že majú vlastný záujem o takú podobu kapitalizmu, ktorá v súčasnosti existuje.
- Finančnú krízu sme neočakávali, a čo je ešte horšie, mohli sme k nej prispieť príliš nadšenou vierou v účinnosť trhov, najmä finančných trhov, ktorých štruktúru a dôsledky sme chápali menej dobre, ako sme si mysleli.
- Náš dôraz na výhody slobodných, konkurenčných trhov môže spôsobiť, že si neuvedomujeme dôležitosť moci pri stanovovaní cien a miezd, a pri ovplyvňovaní politiky s cieľom zmeniť pravidlá hry.
- Často prirovnávame blahobyt k peniazom alebo spotrebe a zabúdame na veľa z toho, čo je pre ľudí dôležité. V súčasnom ekonomickom myslení záleží na jednotlivcoch oveľa viac ako na vzťahoch medzi ľuďmi v rodinách alebo v komunitách.
- Som oveľa skeptickejší k prínosom voľného obchodu pre amerických pracovníkov a som dokonca skeptický k tvrdeniu, ktoré som spolu s ďalšími v minulosti uvádzal, že globalizácia bola zodpovedná za obrovské zníženie globálnej chudoby v posledných tridsiatich rokoch.
- Som presvedčený, že zníženie chudoby v Indii malo len málo spoločného so svetovým obchodom. K zníženiu chudoby v Číne by mohlo dôjsť s menšími negatívnymi následkami pre pracovníkov v bohatých krajinách, ak by čínska politika spôsobila, že by Čína šetrila menej svojho národného dôchodku, čo by umožnilo absorbovať viac jej výrobného rastu doma.
- Ide o to, že ľudia, ktorí prišli o prácu, prišli kvôli čínskemu šoku o peniaze. Ale my ostatní dostávame lacný tovar vo Walmarte a Targete. Teoréma hovorí, že hodnota toho, čo získame, je vyššia ako hodnota toho, čo oni stratia. Problém je v tom, že ide o rôznych ľudí. Manažéri firiem môžu ťažiť tak z vyšších ziskov, ako aj z lacnejšieho tovaru. Lacnejší televízor však napríklad človeku, ktorý živí domácnosť, nevynahradí stratu živobytia.
- Ekonómovia by mohli povedať, že logickým krokom na požiadavky na vyššie mzdy zamestnancov by bolo, keby výrobcovia vyrábali autá v Číne, kde je to lacnejšie. Ale to sa nestalo. Ukázalo sa, že výrobcovia mali v skutočnosti pomerne veľkú ziskovú maržu, o ktorú sa museli kvôli štrajku podeliť s robotníkmi. To je tiež stará ekonomická myšlienka, ktorá sa však v súčasnosti príliš nepraktizuje - že vlastne existuje medzera, ktorá je k dispozícii buď pre zisk, alebo pre mzdy. A o to, kto ju získa, sa vedie akýsi triedny boj.
- Historici, ktorí rozumejú náhodnosti a viacnásobnej a viacsmernej kauzalite, často robia lepšiu prácu ako ekonómovia pri identifikácii dôležitých mechanizmov, ktoré sú pravdepodobné, zaujímavé a stoja za zamyslenie, aj keď nespĺňajú inferenčné štandardy súčasnej aplikovanej ekonómie.
- Zvykol som sa prikláňať k takmer konsenzu medzi ekonómami, že prisťahovalectvo do USA je dobrá vec s veľkými výhodami pre migrantov a malými alebo žiadnymi nákladmi pre domácich nízkokvalifikovaných pracovníkov. Už si to nemyslím. Dlhodobejšia analýza za posledné storočie a pol hovorí o niečom inom. Nerovnosť bola vysoká, keď bola Amerika otvorená a bola oveľa nižšia, keď sa zatvorili hranice. Opäť sa zvýšila po zákone o imigrácii a národnosti z roku 1965, keď podiel ľudí narodených v cudzine vzrástol.
- O držiteľoch Nobelovej ceny za ekonómiu je známe, že na ceremóniách v Štokholme navzájom odsudzujú svoju prácu, čo vyvoláva zdesenie tých laureátov vied, ktorí veria, že ceny sa udeľujú za to, že sa veci zlepšujú.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko? Že ideme ďalších 35 rokov nesprávnou cestou. 41 rokov komunizmu a 35 rokov "slobodného" trhu znamenajú tri štvrtiny strateného storočia. Znamenajú chudobu, 500 000 ľudí, ktorí z krajiny odišli, ďalšie stotisíce, ktoré sa odísť chystajú. Stotisíce ľudí na týždňových turnusoch v Rakúsku, Česku a v Bratislave a následný rozpad rodín. Vyprázdnené obce a celé okresy, práca za tretinové mzdy oproti Rakúsku, kriminalita, korupcia. Ale aj rozdelenie spoločnosti, strata dôvery v politický systém a aj strata dôvery k médiám.
Len preto, že sme nekriticky uverili skupine podpriemerných ekonómov. Svoje pochybenie, na rozdiel od Angusa Deatona, nikdy nepriznajú. To nikto ani neočakáva. Stačí nech sa stiahnu z verejného priestoru a prestanú otravovať táraninami o reformách či inováciách, pretože ekonomike, žiaľ, nerozumejú. Sú to opatrenia, ktoré zlepšujú produkciu, teda ponuku. Dnes ale treba riešiť dopyt. Nízky dopyt zapríčinený nízkymi mzdami a odlivom peňazí do zahraničia a k tým najbohatším. A toto žiadny slobodný trh nevyrieši. Z jednoduchého dôvodu. Slobodný trh je súťaž a v súťaži víťazia najsilnejší. Zamestnanci sú však v tejto súťaži tí najslabší.
Čo ďalej? Z článku Angusa Deatona vyplýva jasná bezradnosť. Neponúka žiadne riešenia. Žiadne ekonomické riešenia. Naznačuje riešenia politické - dôležitosť moci pri stanovovaní cien a miezd, triedny boj o delenie zisku. Jeho zmienka o historikoch pripomína úplnú rezignáciu. Dnešná podoba ekonómie čoraz viac pripomína astrológiu. Bola by škoda, keby tak aj skončila. Pretože ekonomické riešenia existujú.
