Na koho pracujeme?
Kapitalizmus, a ekonomické periodiká všeobecne, sa sústreďujú výlučne na jednu stranu rovnice - ponuku pre spotrebiteľa. Kde však spotrebiteľ (väčšinou je zároveň zamestnanec) zoberie peniaze na nákupy, to riešia iba odborári a pár politikov. A marxisti, samozrejme. Pretože koho zaujíma tá druhá strana rovnice, musí byť automaticky onálepkovaný ako marxista, no nie? V archívoch Indexu nenarazíte na nejaké náznaky riešení, nenarazíte ani len na články o chudobe na Slovensku. Isteže, sú to len ľudské zdroje, ako zamestnancov empaticky nazývajú v mnohých firmách. Jedna z mnohých surovín na vytváranie zisku pre najbohatších. Lenže zamestnanci a pohľad na ich odmeňovanie sú rovnako dôležitou časťou ekonomiky. Nikdy nebolo módou ekonomických periodík zaoberať sa touto nezaujímavou a nepodstatnou entitou. V lesklom svete správ z búrz ekonomika prekvitá, Index je vždy zaplnený profilmi víťazov so stúpajúcimi krivkami tržieb a ziskov. Ale svet sa mení. Stále horšie platení zamestnanci sú zároveň voličmi. Voličmi, ktorí čoraz viac volia extrém. V celom západnom svete. Oni ten svet pre 1% vytvárajú a celkom právom chcú aj primeraný podiel, chcú žiť svoj americký sen. Za tvrdú prácu dostať spravodlivú odmenu. Je určite na čase zaradiť do článkov o firmách aj pohľad na zamestnancov. Graf priemernej mzdy za posledné roky, graf mediánu mzdy, graf mzdy očistenej od platov manažérov, EBITDA prepočítaná na jedného zamestnanca... Možností je dosť. A pokiaľ firmy údaje o mzdách nevykazujú? Je problém to zmeniť?
Propaganda
Na znižujúcu sa úroveň novín sme si už dávno zvykli. Horšie je, ak sa uchyľujú k propagande. A reč nie je len o ekonomickej prílohe Sme. Témy, ktoré zaujímajú 2% ľudí, neustále vyrábanie umelých problémov a odvádzanie pozornosti od skutočných ťažkostí plne spĺňa zadanie oligarchov. Môžete nadávať na všetko, len nekritizujte ekonomický model. K tomu nadpráca užitočných idiotov - pozitívne články o súkromných zdravotných poisťovniach a negatívne o VšZP a zavádzanie o jej "strate" (spomeňte si na problémy zdravotníctva), riešenie nedostatku pracovníkov (presnejšie nedostatku zle platených pracovníkov). Nesmie chýbať táranie ekonomických celebrít o reformách (okresaní práv pracujúcich), inováciách a sťahovaní za prácou. Výsledkom je zmagorená opozícia, ktorá si témy spriaznených periodík osvojí a naozaj ich považuje za chyby, ktoré trápia Slovensko. Musí vycestovať na Spiš, aby sa jej otvorili oči. Čiastočne. Toto absurdné divadlo má za následok prehry vo voľbách aj s takými stranami, ako Smer, či dokonca SNS. A keď je pre oligarchov najhoršie, jedna z opozičných strán splní svoju misiu a vládu zvrhne. Nie div, že obyvatelia stratili dôveru k štandardným médiám. Nie div, že obyvateľstvo spomína na komunizmus a obracia sa na Rusko. Práve na vidieku sa dal zo zárobkov postaviť dom, zdravotníctvo fungovalo aspoň tak, že nebolo treba stáť od tretej ráno pred zdravotným strediskom, aby sa pacient aspoň dostal na vyšetrenie k špecialistovi. Cesty neboli rozbité a verejná doprava fungovala relatívne spoľahlivo. Obchod bol v každej obci. Rodiny zostávali kompletné, deti neodchádzali natrvalo do Británie a muži na týždňovky do Česka či Bratislavy. Toto je pohľad vašich perspektívnych voličov z vidieka, milé opozičné strany a vážené opozičné médiá. Ľudí nepresvedčíte tým, že budete zverejňovať porovnávanie cien vtedy a teraz a koľko bolo treba pracovať na chladničku, televízor a auto vtedy a dnes. Polovica obyvateľstva má príjem nižší ako medián a medián je o dosť nižší ako priemer. Čo ponúkate týmto obyvateľom? Nemyslíte si, že po 35 rokoch tvrdej práce si zaslúžia viac ako troj a štvornásobne nižšie platy ako v Rakúsku? Navyše im nedokážete poskytnúť ani len základné verejné služby. Peniaze nechýbajú len vo vreckách pracujúcich, ale aj v zdravotníctve či na opravu mostov a ciest. Cieľ nemá byť poraziť Smer, cieľ má byť ponúknuť prosperitu. Všetkým. Fantazmagorické stratégie na porážku Smeru sú stratou času. Čo ponúknete ľuďom, keď sa dostanete k moci? Nič, a tak opäť prehráte. Vaša téma má byť ekonomika, ekonomika a ešte raz ekonomika. V Bruseli môžete pracovať na vytvorení Európskej zdravotnej poisťovni a EU v mobile. Na okresoch máte mať poradcov pre energetiku, ktorí by prinášali riešenia do obcí. Máte hľadať možnosti, ako udržať peniaze v okresoch, ako naštartovať miestnu ekonomiku, ako využívať miestne zdroje. Ale aj ako oddeľovať zrno od pliev, kvalitné miestne výrobky od šmejdu. Až potom vyprevadíte Smer a im podobných do zabudnutia. Darmo sa obklopujete ľuďmi, ktorí dokážu len tárať pred kamerami. Potrebujete ľudí s nápadmi a s riešeniami. Riešenia tentoraz nenájdete ani na Západe, niet čo kopírovať. Musia sa nájsť, vymyslieť na Slovensku. A práve tieto témy majú nastoľovať noviny a vytvárať priestor na diskusiu. Kvalitné noviny. A prediskutované riešenia majú potom politici ponúkať vo svojich programoch.
Čo príde, keď odstavíte populistov?
Zvýšenie dlhu a hlboký prepad príjmov obyvateľov. Aspoň v Grécku. Oslavný článok Indexu sa snaží dokázať pravý opak. Na dvoch stranách sa venuje domnelým úspechom tejto krajiny. V článku sa, pochopiteľne, nedozvieme výšku dlhu v eurách. V roku 2015 dosahoval dlh Grécka 297,9 miliárd EUR, v roku 2020 už 340,4 miliárd EUR. Dnes je výška gréckeho verejného dlhu 356 miliárd EUR. Áno, presne takto vyzerá úspech. Pointa čaká čitateľa na konci článku - priemerný ročný príjem Grékov bol v roku 2023 v porovnaní s rokom 2010 nižší o 28%. Kapitalizmus teda Grécko ukážkovo zomlel.
Globálny dlh predstavuje 313 biliónov dolárov. To je 40 000 dolárov na každého obyvateľa planéty. Tento svet riadia šialenci. Čo iné si môže človek pomyslieť v konfrontácii s týmto údajom? Ale ekonomickú obec údaj zjavne nevyrušuje. Naopak, vymyslela jeho uvádzanie v percentách HDP.
Veselšie je zdôraznenie Harvardského vzdelania súčasného premiéra Mitsotakisa. Populista Varoufakis bol celý život "iba" profesorom na univerzitách v Sydney, Aténach a v Austine. Článok nehovorí ako dlh vznikol a kto ho zapríčinil. Ale okamžite zaútočí na Varoufakisa, ktorý bol ministrom financií len pol roka a chcel dlh riešiť. Klasicky - bankrotom. Čo je na tom populistické, nevedno. O tom, či by bankrot pomohol občanom Grécka viac ako stále rastúci dlh, sa už nedozvieme. Ako grécky dlh vyriešila Trojka (ECB, EÚ, MMF)? Ďalším úverom. Áno, tak. Grécko nikoho nezaujímalo, celý cirkus slúžil len na presun dlhu z nemeckých a francúzskych bánk. Klasická socializácia strát a privatizácia ziskov, dokonale známa aj na Slovensku. Uplynulo 10 rokov a dlh Grécka za ten čas narástol z 297,9 miliárd EUR na 356 miliárd EUR. Neobhajujem Varoufakisa. Kto číta jeho súčasné články vie, že ani on nemá riešenie pre dnešnú ekonomickú realitu. Avšak ako jediný v celom európskom priestore navrhol iné riešenie pre kvantitatívne uvoľňovanie ECB - investície do ekologických projektov. Čo to kvantitatívne uvoľňovanie ECB vlastne bolo? Fiasko ECB v minulom desaťročí. ECB sa tvárilo, že do európskej ekonomiky nalialo 3,4 bilióna EUR. Peniaze išli na účet komerčných bánk a tam aj skončili. Aj ECB uverilo šialenej myšlienke, ktorej väčšina ekonómov dodnes verí, že lacný úver spasí krívajúcu ekonomiku. Eurofondy vyzerajú v porovnaní s kvantitatívnym uvoľňovaním ECB ako almužna. Išlo o 10 000 EUR na obyvateľa eurozóny, 54 miliárd EUR pre Slovensko. Tieto peniaze k nám nikdy neprišli. Do Bratislavy mohlo prísť 4,5 miliardy EUR, do Valaskej na Horehroní 35 miliónov EUR. Mohli zostať natrvalo v každej obci a financovať výstavbu domov, energetiku či moderné poľnohospodárstvo. Mechanizmus by bol veľmi jednoduchý a obišiel by banky.
Paradox kvantitatívneho uvoľňovania ECB
Na kvantitatívnom uvoľňovaní ECB je zaujímavá jedna vec. V praxi prebiehalo tak, že ECB poskytla hotovosť komerčným bankám. Tie, naopak, previedli na ECB štátne dlhopisy. Tak sa vlastne na niekoľko rokov zmazala významná časť štátnych dlhov eurozóny. A čo sa stalo? Vôbec nič. Žiadna významná inflácia. ECB dokonca nesplnila ani len inflačný cieľ 2%. V Japonsku kvantitatívne uvoľňovanie prebiehalo desiatky rokov. Rovnako bez vplyvu na infláciu. Otázka znie, či centrálne banky robia svoju prácu dobre, či je v ekonomike dosť peňazí. Pochopiteľne, žiadna centálna banka na svete sa neodváži na nejaký neistý experiment. Ale existujú internetové meny a s nimi už sa experimenty robiť dajú. Bitcoin dosiahol hodnotu 100 000 dolárov. Jeho strop je 21 miliónov mincí. Medzi ľudí niekto len tak hodil 2 bilióny dolárov. Vplyv na infláciu? Nulový. U nás sa dokonca deje pravý opak. Štátny dlh sa začína mierne splácať a vplyvom vyššej DPH sa očakáva nárast inflácie. Lenže podľa teórie mala inflácia rásť vtedy, keď peniaze do ekonomiky prúdili, nie keď z nej odchádzajú. Pri skúmaní ekonomiky treba jednoducho vykonať ešte veľa práce. Pravdou je, že stále ide len o zhluk všeobecne prijímaných názorov, ale nie faktov. Vidíme čoraz častejšie, že názory, na ktorých stojí dnešná ekonomika nie sú správne. Racionálne správanie účastníkov trhu. Z tejto mantry sa smejú všetky firmy celého sveta. Preto cielia svoj marketing na city a pocity spotrebiteľov. Kapitalizmus potrebuje demokraciu. Z toho sa smeje nielen Čína, ale aj Emiráty, Singapur, či Južná Kórea. Trh je riešenie. Máme aj na Slovensku zopár organizovaných skupín trhových idiotov. Stále dostávajú priestor v médiách a slovenská intelektuálna elita im, žiaľ, uverila. Máme preto kolabujúce zdravotníctvo, ale s prosperujúcimi súkromnými poisťovňami. Ale hlavne po 35 rokoch budovania voľného trhu sú mzdy za takú istú tvrdú prácu stále 3-4 násobne nižšie ako v Rakúsku a čoraz väčšia masa voličov podporuje strany, ktoré nás chcú pripojiť k Rusku.
Nemocnice majú liečiť alebo zarábať?
Agel a Penta si namastili vrecká, dozvedeli sme sa v ďalšom článku. Nie je podstatnejšou otázkou, ako zdravotníctvo v okresoch so ziskovými nemocnicami funguje? Aká je úspešnosť liečby, čakacie lehoty, spokojnosť pacientov... A čo zamestnanci, ich priemerná mzda v nemocniciach, medián mzdy lekárov, mzdy sestier. O tom v článku nie je ani slovo. Len množstvo balastu o ziskoch a tržbách. Fungujúce zdravotníctvo v krajinách EÚ vypadá úplne inak. Nemocnice sú v krajinách EÚ vo veľkej miere vlastnené štátom, samosprávami alebo neziskovým sektorom. Nemocnice poskytujúce komplexnú starostlivosť a univerzitné nemocnice sú obvykle vo vyspelých zdravotných systémoch verejné inštitúcie bez motivácie tvorby zisku. Spoločným znakom zdravotníctva vyspelých krajín je neziskovosť poisťovní a fondov v povinnom systéme. Z pohľadu týchto inštitúcií prerozdeľujúcich zdroje na zdravotnú starostlivosť totiž nejde o bežné trhové prostredie, kde sa predávajú tovary a služby. Ide len o presun verejných zdrojov od populácie k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako sú ambulancie, nemocnice, laboratóriá a iné. Toľko Útvar hodnoty za peniaze.
Index ponúka ďalšie skvosty
Druhý pilier. To je čistá reklama na fondy, nič viac. V prehľade nie je odrátaná inflácia, ani výška poplatkov. Nesmie chýbať astrologické okienko - investičné tipy. Tam sa dozviete zaujímavý údaj. Priemerný dividendový výnos S&P 500 je 1,2%. Kto doteraz akciové trhy nepovažoval za Ponziho schému, dostal pádnu odpoveď. Hodnotu akcií nedvíha očakávaný výnos, ale nové vklady. Ponziho schéma ako vyšitá. Pod dohľadom štátov. Aj takto sa klame obyvateľstvo. Zároveň je to odpoveď, prečo fondy zarábajú. Preto, že Ponziho schéma zatiaľ funguje a na trhy sa dostáva stále viac a viac peňazí. Časť z nich, nepochybne, aj z tých 313 biliónov spomínaných vyššie. V magnátoch sa dočítame o ďalšom zbohatlíkovi. V príbehoch väčšinou dominuje privatizácia a vzťahy s politikmi. A Index považuje takto nastavený kapitalizmus za normálny. Ale o pár stránok ďalej sa vyplakáva nad nedostatkom pracovnej sily. Ak by pracovná sila bola dobre zaplatená, neexistoval by jej nedostatok. Aj to je trh, nielen hromadenie peňazí u najbohatších.
Poľsko
Musím pridať aj jednu aktualitu z iných zdrojov. Naše ekonomické celebrity ponúkajú aj poľský príbeh úspechu. Ale. Dva a pol milióna Poliakov žije v extrémnej chudobe a vyše 17 miliónov obyvateľov z približne 38-miliónovej krajiny si musí vystačiť s menej peniazmi, než predstavuje takzvané sociálne minimum. 55 percent Poliakov uviedlo v prieskume, že uvažujú o vysťahovaní.
Čo nás čaká
Máme za sebou ďalší rok a nič sa nezmenilo. Ekonomické celebrity ponúkajú iba žvásty a národ už 35 rokov pracuje nemeckým tempom za trojnásobne nižšie platy. Riešenie neponúka nikto ani len v náznakoch. Čakajú nás desiatky rokov stagnácie a chudoby, nefungujúce zdravotníctvo, rozbité cesty, odchody talentovaných ľudí... Pokiaľ sa konečne nepochopí, že ide o štrukturálne chyby dnešného ekonomického systému. Riešenie je zatiaľ jediné. Využiť Klondike efekt.
Koho voliť?
Na rádiobudíku v správach na FM-ku prekvapene počúvam, že naša najnádejnejšia strana opäť rieši vlky. Chvíľu rozmýšľam, či sa mi to ešte sníva, ale nie. Hlas straníckej aktivistky kritizuje nekvalitu nejakých máp výskytu šeliem. Máme tu strany, ktoré tvrdo pracujú na našom opätovnom pripojení k Rusku, poháňané hlasmi nahnevaných chudobných voličov a opozícia sa zabáva vlkmi. Veď toto už je na psychiatrickú diagnózu.
Koho mám teda voliť? Stranu, ktorá netuší, čo sa na Slovensku deje, kašle na ľudí a robí politiku pre zvieratá? Stranu, ktorá zvrhne vládu vždy, keď niektorým oligarchom začne tiecť do topánok? Stranu, ktorá si ešte nestihla všimnúť, že pred pár rokmi bol zvolený nový pápež. A ten hovorí radujte sa, nie trpte a chudobu nepovažuje za ctnosť, ale za veľmi vážny problém. Zhrnutie jeho postojov nájdu straníci v knihe Pápež František - Táto ekonomika zabíja. Alebo mám voliť dve strany, ktoré sa spolupodieľali na najhlúpejšom čine nielen v dejinách slovenského a československého štátu, ale celého Rakúsko-Uhorska? V čase pandémie, keď bola najúčinnejšou obranou izolácia, zhromaždili kompletne celý národ, pod hrozbou sankcií, na testovacích miestach. Keby sa vyhlasovala Darwinova cena pre štáty, nielenže ju s prehľadom získame, ale celé desaťročia by sme boli vzorom pre všetkých bláznov sveta.
Ingredience úspechu
Prešiel ďalší rok bez zmeny a prejdú mnohé ďalšie roky chudoby. Ale ingredience úspechu existujú, musím to stále opakovať. Automatizácia, robotizácia, 3D tlač, AI. A, áno, UBI a internetová mena. Len ich vhodne pospájať. Každý dospelý človek v okrese (ak bude mať záujem) dostane na účet 300 EUR v internetovej mene s podmienkou všetky peniaze minúť len na lokálne tovary a služby. A s ďalšou podmienkou, akceptovať aj časť mzdy v tejto mene.To je pri priemernom počte obyvateľov asi 10 miliónov EUR. Nájdu sa podnikatelia, ktorí dokážu o tieto peniaze zabojovať s využitím iba lokálnych zdrojov? Každý ďalší mesiac pribudne ďalších 10 miliónov. Po roku bude v okrese 120 miliónov EUR. Po ďalšom roku 240 miliónov. Možno to bude trvať roky, ale rastúca chudoba bude toto jediné možné riešenie približovať realite. Všetky technické detaily rieši Projekt Bossa World.
5 prvkov, ktoré spolu môžu zmeniť ekonómiu
1. Klondike efekt
2. Miestne zdroje
3. Zameranie na okresy
4. Internetová mena
5. UBI
Klondike efekt
Jav, ktorý funguje stáročia. Funguje vždy a všade. Ak sú v regióne peniaze, región prosperuje. Ak peniaze odídu, región spolu s obyvateľmi, chudobnie. Naopak, investovaním regióny opäť ožívajú. Príkladov sú tisíce. Najčastejšie prichádza s významnými investormi. Zamestnanci dostávajú relatívne slušné mzdy, peniaze môžu míňať a tým podporovať miestnu ekonomiku. Ak Klondike efekt funguje vždy a všade, môže prosperovať celý svet. Nutným predpokladom je dostať peniaze na Slovensko, do všetkých jeho okresov a aj do regiónov celej EÚ a potom ich tam aj udržať.
Otázka znie - dá sa Klondike efekt vyvolať umelo? Môže región prosperovať, ak sa peniaze budú priamo distribuovať obyvateľom? A dokáže sa zabezpečiť, aby väčšina týchto peňazí v regióne zostala? Čo myslíte vy?
Miestne zdroje
Základným predpokladom udržania peňazí v regióne sú, pochopiteľne, miestne zdroje. Miestne zdroje sú pracovná sila, pôda, priemysel, energetika, 3D tlač, robotizácia, automatizácia.
Zameranie na okresy
Všetky riešenia, tie nefungujúce, sú zamerané na celé štáty. Oveľa jednoduchšie je zameranie na menší celok - okres. Ak zmeny dokážu ekonomicky naštartovať jeden okres, budú fungovať v každom regióne na svete. A tých je na celom svete 53 000. Regióny postupne vytvoria sieť doplnkových internetových trhov.
Internetová mena
Dostať peniaze do regiónov je predpokladom prosperujúcej ekonomiky. Udržať peniaze v regiónoch je ešte väčšia výzva. Eurá nie je možné v regiónoch udržať. S internetovou menou je to veľmi jednoduché. Ak je to internetová mena so špeciálnymi vlastnosťami a zameraná na bežné platby.
UBI
Univerzálny základný príjem. Internetová mena sa bude distribuovať formou UBI. Ak peniaze nedáva zamestnávateľ, musí dať ľuďom peniaze niekto iný. Štát peniaze tiež nemá.
Ako to bude fungovať
Peniaze v rukách obyvateľov vytvoria dopyt. Dopyt je presne to, načo podnikatelia čakajú. Internetová mena bude firmy chrániť pred zahraničnou a aj mimoregionálnou konkurenciou. Zvýšený dopyt bude mať ďalší efekt. V regiónoch vzniknú nové firmy. Začnú sa využívať miestne zdroje. Dopyt naštartuje potravinárske výrobne, ľahký priemysel. 3D tlač, robotizácia a automatizácia prinesú ďalšie možnosti. Dostatok peňazí v regióne zabezpečí, že firmy nebudú musieť súťažiť cenou, ale kvalitou. Len kvalita im otvorí dvere za hranice regiónu i Slovenska. Spolu s dopytom prídu inovácie, úplne automaticky, prirodzene a spontánne. Potom príde ďalší benefit. Akonáhle bude v regióne dosť peňazí a tým aj kvalitné tovary a služby, začnú sa vracať obyvatelia.
Ak bude v regióne dosť peňazí a fungujúca ekonomika, bude generovať vyššie dane. Viac peňazí v rozpočtoch zabezpečí dostatok prostriedkov na zdravotníctvo, kvalitné cesty a ďalšie verejné služby. Okres začne prosperovať.
Netreba meniť zákony, politický systém, nahrádzať existujúcu menu. Každý obyvateľ aj firma sa slobodne rozhodnú či projekt využijú. Ide o systém, ktorý bude spolupracovať so štátom. Projekt má priniesť prosperitu do okresov, spolupráca so štátom je nevyhnutná.
Reklama - Odporúčané weby:
https://www.belgof.sk/ - noviny celého sveta
https://www.bossaworld.com/ - Hygge Index a Project Bossa World
https://www.tatryana.sk/ - platforma pre mestá a obce. Ponúka novinku. Môžete hodnotiť starostov aj kvalitu života v mestách a obciach. A môžete hodnotiť aj jednotlivé obchody.
