Písmo:
A-
|
A+
Dážď padá a padá
A ja uprostred neho
Kvapkám vyhýbajúc sa
Behám po tráve bosá
Úžasný pocit je
Keď tráva šteklí moje prsty
Chladí moje chodidla
A ja moknem uprostred dažďa
Celá premoknutá líham na zelenkavú trávu
Uprene dívajúc sa smerom k nebu
A cítiac Božiu lásku a jeho nehu
Ktorá hladí moju dušu utrápenú
Dážď padá a padá
A ja zo zeme vstávam
Kde opäť na boso
Prechádzku si dávam
Nato zrazu ktosi vedľa mňa bosý kráča
Pevným stiskom moju ruku stláča
A tíško mi do uška vraviac:
„Už sa toľko netráp, kráska.
Kráčame spolu bosý
A ja ďakujem Bohu,
Že nekráčam sám,
Ale že o mňa niekto prosí.“
