Stále počúvame ako treba separovať komunálny odpad, likvidovať čierné skládky, čistiť životné prostredie okolo seba. S tým sa nedá nič iné, len súhlasiť. Vytvárajú sa na to špeciálne fondy, obce to musia financovať, bežným občanom každým rokom rastú náklady na jeho likvidáciu. Ale kto je vlastne prvotným producentom „materiálu“, z ktorého vzniká komunálny odpad.
Plasty, plasty, plasty... Pred revolúciou sa ovocie a zelenina balila do tmavých papierových sáčkov. Teraz všetko do mikroténových sáčkov, dopredu zafóliované na táckach, každá jedna uhorka, každý koreň chrenu zaliaty do fólie, mrkva navážená v igelite. Prášky na pranie boli v kartóne, teraz v plaste – či už vrecia, alebo fľaše.
Papier. Nákupné centrá a hypermarkety nám pravidelne plnia schránky svojimi super ponukami, ktorý často končia hneď vo veľkej krabici pod schránkami. V lepšom prípade v mestách, kde fungujú „výmenné“ autá / papier za toaleťák / sa z letákov stávajú uhľadné balíčky a čakajú na deň, keď sa zmenia na niečo užitočné. Prečo už nefungujú zbery na školách? Lebo náklady na kontajner často prevýšia finančný výťažok z vyzbieraného papiera a školy nemajú zbytočné financie na jeho dotáciu. A aj dnešná mládež sa zmenila – už nie je „in“ ísť do školy s balíkom papiera.
Sklo. Kedysi väčšina sklených obalov bola vratných. Základné ľudové alkoholy / vodka, rum, borovička /, vína, sirupy boli balené vo vratných fľašiach. Teraz už neexistuje vratná sklenená fľaša – všetko do kontajnera. Všetky pivá boli balené v unifikovanej fľaške. Teraz je x druhov fliaš, samozrejme tretinky, zahraničné a plechovky sú nevratné. Zberatelia nálepiek pozor, nálepky neodliepajte, lebo výkupný automat fľašku nerozozná a obsluhu na centre zákazníkov budete musieť presviedčať o druhu piva, ktoré bolo vo fľaši načapované.
Tetrapaky. Mlieko, smotana, džúsy, víno v pohodlnom tetrapaku, Samozrejme zase nevratnom. Kedysi v mnohých regiónoch bolo mlieko a smotana vo vratnom skle. Ani najlacnejšie víno nebolo dehonestované balením do plastu, alebo krabice.
Plastové fľaše. Pivo, víno, minerálky, nápoje, sirupy, mlieko. Všetko v plaste, samozrejme nevratnom, nerozbitnom, neekologickom. Len raz sa v parlamente otvorila otázka zálohovania a vracania plastových fliaš. To bolo kriku ako by sa zvýšili náklady na spätný výkup, recykláciu, skladovanie, dopravu, ako by to predajcovia a výrobcovia všetko museli zaplatiť. Za socializmu to robili zadarmo??
Záver – všetko za zvýšenie ziskov nadnárodných korporácií, ani cent nákladov naviac. Odpady zaplatia zákazníci a obce. A keď to správne vysvetlíme, tak zákazníci zaplatia aj tie jednorázové igelitky, ktoré sa rozpadnú skôr ako donesú nákup domov. Takže pokiaľ nebudú plastové fľaše vratné, boj za čistejšie životné prostredie formou spoplatnenia igelitiek je len ďalším naháňaním peňazí do vreciek majiteľov obchodných sietí. O koľko odpadu by sa vyprodukovalo menej, keby boli obaly vratné? Nie tak dávno to fungovalo. Tomuto hovoríme vývoj a pokrok??
