Aký darček si prosí Dieťa z jaslí?

Pousmiala som sa. "Ježiškovi sa predsa darčeky nedávajú" - prebehlo mi hlavou. Ako by sa aj dalo, veď...

Dievčatko odišlo,jeho hlas mi však znel v učiach stále dookola - Aký darček dáme Ježiškovi..
Hľadajúc logické vysvetlenie,obrazom som sa presunula do koži 5 ročného dieťaťa , ktoré rozmýšľa nad tým, ako potešiť svoju mamku,či ocka. Vyberám papier a kreslím srdce. Viem,že to symbolizuje lásku. Vnútro vyplním červenou farbičkou,tlačenými písmenami napíšem svoje meno,starostlivo uchovám až do dňa,dokým ním neurobím niekomu radosť. 
Úsmev na perách mojej mamky mi značí,že sa jej môj nedokonalý výtvor páči. Počkať - mamkine oko sa leskne - slza. 

Vtedy som to brala ako skutočnosť - je to žena, ženy predsa často plačú. Dnes viem,že to bola Láska. Láska v slanom návele. Zrazu nevadilo,že srdiečko sa podobalo na zemiak,že tam bolo kopu bielých miest. Bolo ODOMŇA, a TO bolo pre mamku najdôležitejšie. Z kúsku papiera so srdcom sa stal najvzácnejší poklad.


Dnes viem - To dieťa,sa narodí onedlho vo mne,v Tebe. V chlade , v zime , v ľade môjho srdca a v množstve mojej nenávisti.

Skúsme dať priestor a nebáť sa toho,že naše srdcia niesú dosť dobré na to,aby sa tam narodilo dieťa. Možno niesú dokonalé. Možno je tam viac nenávisti ako lásky,ale nezabudni,že kdesi v Tebe sú tie jasle. Pripravené na obnovenie,znovuzrodenie tvojho vzťahu s rodičmi,tvojho vzťahu s manželom,na vyliečenie tvojej závislosti a choroby. 

A odpoveď - už ju vieš - Najväčším darom pre Ježiška bude to,ak mu otvoríš seba. Ak Ti zrazu nebude prvoradý prach na poličke,ale úsmev a šťastie tvojho manžela. Keď pred Vianočnou medovinou uprednostníš korčuľovanie s deťmi, keď nebudeš pozerať,že kdesi ďaleko v Afrike deti nemajú čo jesť,ale že tvoj sused si nemal začo kúpiť rybu,či chlieb. 

O tom sú Vianoce![/content>