Milouš Jakeš prišiel do jednej Slovenskej televízie a v nedeľu, v čase obeda predniesol svoj nezabudnuteľný príspevok k morálnej očiste diváctva. Táto veta asi neodráža realitu, všakže. Lebo veď Milouš je už dávno pod „drnom“, nech ho žerú červy. Jeho nezabudnuteľný prejav sa týkal Haničky Zagorovej a začínal nám starším dobre známym: „Hezká holka to je, ale víte kolik ona bere....“ Toto je asi najznámejší „apel“ na tie najnižšie morálne vlastnosti poslucháčstva aký som v živote počul. Snažil sa „zaháčkovať“ na závisť, lenivosť a lakomstvo. Samozrejme ja sa nechcem v tomto texte venovať ani starým plesnivým komunistom a ani Haničke Zagorovej, nech je jej zem ľahká. Jej tvorba síce nie je, tak povediac mojou šálkou kávy, ale domnievam sa, že pre ľudstvo toho spravila neporovnateľne viac, ako špinavý lenivý a závistlivý psychopat z Trevíru a celkom iste viac ako príživnícka banda okolo Milouše Jakeše. Ale mne sa podarilo vidieť Milouše Jakeše znova tento víkend. Nebol to síce on. Bol mladší, toho času je šéf poslaneckého klubu inej príživníckej bandy, ktorá si vraví „Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti“ a jeho meno je Michal Šípoš. Voľne parafrázujem: „Koľko si nakradli, v akých autách sa vozia a aké vily a paláce si postavili bla bla bla....“. Vonkoncom nechcem tvrdiť, že to nie je pravda a že za tri kombinované vlády Roberta Fica a Petra Pelegríniho k tomu čo Šípoš naznačuje nedochádzalo, ale my ako voliči predsa nevolíme svojich reprezentantov do parlamentu preto, aby niečo vyšetrovali a súdili všakže. Apel na chamtivosť a závisť je osvedčený recept. Vyrástli na ňom komunisti v roku 1948, post-komunisti, ktorí si dnes vravia Smer-SD a Hlas-SD po dvoch Dzurindových vládach a vyrástol na ňom aj Igor Matovič a jeho „miešačkové“ hnutie v roku 2020. Miešačkové preto, že Igor rád používal tú vetu o kľúčoch od miešačky, ale miešačkové asi aj preto, že toto hnutie nemá žiaden politický program a k tej chamtivosti a závisti, ktorá je jej esenciou len primiešava to, čo práve napadne jej psychotického majiteľa. Našťastie platí to známe, že keď dvaja robia to isté nie je to to isté.
Viktor Orbán sa takto „vyšvihol“ v Maďarsku po veľkých ľudových nepokojoch. Vtedy po finančnej kríze v roku 2009 za oceánom, bežní Maďari zistili, že svoje hypotéky, ktoré si nabrali vo švajčiarskych frankoch zrazu nevedia splácať. Následne sa dozvedeli na základe „uniknutých“ nahrávok o klamstvách socialistov, ktorý „lietadlo“, ktorému hovorili štátny rozpočet poháňali iba novými pôžičkami a forint si to zamieril do bezodných hĺbok. Zvyšok je história, ktorá sa ťahá, ako korupčný sliz u našich južných susedov až do súčasnosti. Nedávno som čítal rozhovor s bývalým Maďarským veľvyslancom v Čechách. Spomenul v ňom, že takým rozhodujúcim zlomom v politike Orbána a jeho Fidesu bola jeho cesta do Moskvy na návštevu k Vladimírovi. Bolo to niekedy v roku 2010. Tam sa inšpiroval, padli si s Putinom do oka, aj si poplakali nad strateným impériom a následne vznikol, že vraj, ten jeho slávny pojem „iliberálna“ demokracia. Viktor Orbán je ale z úplne iného cesta, ako naši smiešni „autokratíkovia“ učni. Na šťastie.
Igor Matovič tiež začal do tej svojej miešačky primiešavať všetko čo mu chutí, ako psíček a mačička do torty. Bolo to niekedy po tom, ako sa „očarovaný“ vrátil z Budapešti zo svojím poskokom Jurajom Gyimesim, keď boli vybavovať Sputnik V. Percentá preferencií padali a tak do miešačky treba trochu ruského resentimentu. Nevydalo, lebo pán minister Marek Krajčí, čo do neho vstúpil duch svätý v podobe vánku, mal plné nohavice prevziať za v EU neschválený Sputnik politickú zodpovednosť. Pričom celkom určite ide o dobrú a funkčnú vakcínu, veď hovorí sa, že ju Rusi „ukradli“, pardon inšpirovali sa u Britov. Keď sa na to človek pozrie dnešným pohľadom, je až zarážajúce, kvôli akej „blbosti“ ten cvok musel z postu predsedu vlády odstúpiť. A tak začal tento nekompletný jedinec a jeho banda „obyčajných ľudí“ hľadať iné prísady. Tými ďalšími boli konzervativizmus a tradičné rodiny. Dokonca niečo splietali aj o demografii. Pozdravujem revolucionára Kremského aj s jeho "Matovičovými ďeťmi". A sme tam, kde sme. V roku 2020 začínaš s ústavnou väčšinou a v roku 2022 už len kúriš a svietiš. Musím povedať, že my Slováci máme v podstate viac šťastia, ako rozumu. Ak by v roku 2020 u nás vyhral niekto, aspoň tak „schopný“ ako Viktor Orbán, dneska by nám možno tiež chceli v Európskom parlamente stopnúť eurofondy. V žiadnom prípade nechcem Igora Matoviča podceňovať, ale tá jeho banda „neschopov“ dnes skôr pripomína Milouša Jakeša a jeho kumpánov v roku 1988 s ich apelmi na závisť a chamtivosť, ako stranu, ktorá je hrozbou pre demokraciu.
V roku 1948 závisť vyhrala voľby v ČSR, väčšinovo teda len v Česku ale následne tu „smrdela“, ako povestný tchor po ďalších 40 rokov. V roku 2006 vyhrala voľby v SR závisť opäť, tentoraz na štyri roky, lebo reformy na vstup do EU a eurozóny boli taká priorita, že ich musel robiť aj „sedlák“ z Banskej Štiavnice Ľubo Kaník. Na chvíľu ustúpila, aby sa následne posilnená sklamaním a pocitom zrady naivných „prodemokratických“ voličov SDKU v podobe „uniknutých“ nahrávok Gorila zabetónovala na úrade vlády na ďalších osem rokov. A v roku 2020 sa o slovo opäť prihlásila. Závisť a chamtivosť v podobe zlosti, že my ostatný sa ku korytu nevieme dostať, lebo všetky zvieratá sú si rovné, len niektoré, tie zo Smeru-SD sú si rovnejšie a všetko vyžerú samy. Keď sa dnes niektorí poslanci, či ministri z OĽaNO bránia a zaštiťujú požiadavkou voličov na zmenu, a spomínajú Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, tak to nie je celkom presné. Lebo vyšetrenie tohto ohavného činu určite chceli aj voliči mnohých iných strán, ale tých 16 či 17% + nad tvrdým jadrom jehovistov, ktorý tvoria voličov OĽaNO boli motivovaní prevažne závisťou a zlosťou nad rozkrádaním rozpočtu. A to je vlastne dobrá správa. Takto motivovaných voličov je v našej mladej republike stále menej a menej. Možno jedného dňa bude tých, ktorý pred odovzdaním svojho hlasu do urny obetujú aj niekoľko tisíc kilojoulov energie na prácu orgánu, ktorý sa nachádza medzi ich ušami viac. A jedného krásneho dňa ich bude možno väčšina takých, ktorý prestanú hľadať prostredníctvom demokratických volieb spasiteľa.
