Keď pred mnohými tisíckami rokov naša planéta mierne upravila sklon svojej rotácie, asi v dôsledku roztopenia ľadovca na severnej pologuli, zmenili sa pravidelné pohyby vzdušných más, ktoré prinášajú vlhkosť z oblasti Atlantického oceánu nad pevninu dnešnej severnej Afriky. Klíma dnešnej najväčšej púšte sveta, Sahary z obdobia doby ľadovej sa z pôvodnej stepi plnej divokých zvierat s rozľahlými jazerami a riekami plnými rýb zmenilo na dnešnú púšť. Toto bol jeden z globálnych trendov, ktorý ovplyvnil vývoj ľudskej civilizácie. Naši predkovia v dôsledku tejto zmeny putovali z oblastí dnešného Čadu, alebo Nigeru na východ, lebo ich krajina im nedokázala viac poskytnúť dostatok zdrojov. K tejto skokovej zmene klímy došlo dávno a aj putovanie našich predkov do oblasti údolia rieky Níl trvalo určite veľmi dlho, ale výsledkom tejto globálnej zmeny bol vznik najstabilnejšej a najveľkolepejšej centralizovanej starovekej civilizácie v ľudských dejinách. Staroveký Egypt jestvoval pod vládou „božských“ faraónov nejakých 3000 rokov. Stabilita vlády v Egypte bola a do značnej miery stále je určovaná riekou a jej dynamikou. Každoročné záplavy, ktoré prinášajú do údolia Nílu úrodné sedimenty sú kľúčom k bohatej úrode pšenice. Staroveký Egypt je miestom, ktoré dalo svetu mnoho atribútov toho, čo dnes označujeme pojmom civilizácia. Písmo, ale aj inštitucionalizované náboženstvo, či štátna byrokracia. Už z obdobia starej ríše jestvujú doklady o existencii zariadení, ktoré sa volali nilometre. Boli to šachty prepojené s hlavným tokom rieky. Tieto zariadenia boli často umiestnené na riečnych ostrovoch, tak ako na ostrove Elefantína. Takéto šachty mali na svojej stene stupnicu. Pomocou nilometrov štátna byrokracia merala intenzitu každoročných záplav a sprostredkovane aj určovala výšku daňového zaťaženia obyvateľstva, ale aj množstvo úrody, ktoré je možné uskladniť v kráľovských sýpkach na ťažšie časy. Preto bola táto ríša schopná jestvovať po takú dlhú dobu a obdobia kolapsu štátnej moci, usporiadanosti a nástup obdobia chaosu a vojen dnes výskumníci vedia identifikovať, ako klimatické abnormality, obdobia sucha a slabej úrody. Tieto sa často prekrývajú s udalosťami globálneho dosahu, ako sú vulkanické erupcie, alebo zmeny morského prúdenia.
Ja ale nie som egyptológ a tobôž nie historik, či geológ. Prečo teda písať niečo o nilometroch a ľuďoch, ktorí sú už dávno mŕtvi? Domnievam sa, že aj keď sa od tých dôb mnohé zmenilo a náš svet a civilizácia sú nepomerne zložitejšie a komplexnejšie, uvažovanie a vzorce chovania starovekých Egypťanov a ľudí dnešných dní je prekvapivo podobný. Môj obľúbený český ekonóm a vysokoškolský pedagóg Dominik Stroukal v jednom rozhovore povedal niečo, čo sa mi páčilo. Hospodársky cyklus s jeho vrcholmi a pádmi je svojím spôsobom zakódovaný do abstraktnej matérie, ktorej ako ľudstvo pripisujeme hodnotu. Do kapitálu reprezentovaného menou, akciami, ale aj komoditami. Obdobia euforickej aktivity a nápadov, ako zarobiť, do čoho investovať, alebo čo postaviť sa striedajú s obdobiami depresie a kríz. Centrálne banky so svojou funkciou expertíznej analýzy a „čarovnou“ mocou emitovať „hodnotu“ z ničoho sú potom iba niečo, ako starobylí byrokrati a kňazi Egypta, ktorí v období kulminácie vôd Nílu odčítajú, aký bude hospodársky rast a stabilita. Svoje odporúčanie potom dajú panovníkovi. Aké množstvo obilia sa má vyberať od poddaných vo forme dane. Koľko úrody sa môže uskladniť do faraónskych sýpok. Koľko pšenice sa môže predať panovníkom z Levanty výmenou za cédrové drevo, alebo olivový olej. Ak je stále počasie a ďaleko na juhu na vrcholkoch východoafrického predelového pohoria padá dosť zrážok, všetko ide tak ako má a ľud Egypta je sýty, spokojný a poslušný. Kňazi vravia, že faraón je synom boha slnka a má moc nad vodami Nílu a nikoho ani nenapadne to akokoľvek spochybňovať. Ale beda, ak niekde na druhej strane našej planéty vybuchne stratovulkán a do atmosféry vyvrhne milióny ton popola a síry. Potom sa aj pravidelný cyklus záplav životodarného Nílu preruší, alebo oslabí a panovník stráca legitimitu. Bohovia už takéhoto panovníka nepočúvajú a on nemá právo ním viac byť.
Jeden takýto „prorok“ sľuboval nedávno istotu ekonomického rastu. Aj keď každému, kto niečo o ekonomickom raste vie, bolo jasné, že všetky návody a opatrenia sú len údržbou zavlažovacích kanálov a keď veľká voda nepríde, úroda dobrá nebude. Iný adepti na panovníka zas sľubujú silný štát, ktorý sa postará a nikoho nenechá padnúť do chudoby, ale čo ak sú kráľovské sýpky už prázdne? Aj keď máme dnes každý z nás vo vačku, či kabelke zariadenie, ktoré je obrazne povedané „múdrejšie“, ako Aristoteles, jazdíme v rýchlych autách, lietame v lietadlách a vieme spolu komunikovať medzi svetadielmi, v niečom sme stále ako starí Egypťania. Aj mi chceme veriť, že naši zvolení „faraóni“ dokážu svojou „božskou“ mocou ovládať vody Nílu a my sa budeme mať dobre, budeme sa milovať, mať deti, stále plné brucho a nebudeme musieť rozmýšľať. Aj keď tak, ako v dávnych dobách sa vo vulkanickom kráteri sopky niekde v Indonézii, alebo strednej Amerike nahromadil enormný tlak, a starovekí Egypťania za vlády faraóna Pepyho II. netušili čo ich čaká, tak isto aj dnešní Slováci nechcú vedieť, alebo vidieť, že geopolitické „tektonické“ dosky na seba tlačia v oblasti Juhočínskeho mora. Alebo možná globálna civilizačná zmena sa práve „pečie“ v Kalifornskom Silicon Walley a ďalej veria, že keď sa budú usilovne modliť, tak všetko zlé sa nejako preženie ponad ich prikrčené chrbty.
