Viliam z Ockhamu (Occamu) bol stredoveký teológ a filozof, ktorý pochádzal z Anglicka. Bol predstaviteľom scholastického myslenia, ale keďže v jednom teologickom pojednaní oponoval vtedajšiemu „hlavnému prúdu v myslení“, teda tomizmu, že je možné pomocou čírej sile mysle pochopiť a dokázať existenciu Boha, bol nútení zvyšok svojho života dožiť v exile, mimo praktického dosahu politiky pápežského Ríma, pod ochranou Ľudovíta Bavorského. Žil na začiatku 14. storočia a zaoberal sa naozaj abstraktnými a nepraktickými vecami, ako všetci teológovia. Ale napriek tomu sa myšlienkový princíp, ktorý definoval, stal návodom neskorším filozofom a dokonca aj vedcom v prírodných vedách až dodnes. Tento myšlienkový postup sa volá Ockhamova britva a znie: Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem. Samozrejme v tejto vetičke žiadnu britvu nenájdeme, toto označenie získal tento princíp až v 17. storočí, ale k vysvetleniu sa doberiem neskôr. Čo môže mať spoločné nejaká latinská vetička s obilím z Ukrajiny a mlynom v Kollárove? A ako to všetko súvisí so Slovenskom a dnešným vývojom v našich obchodoch, ale aj na mediálnej scéne a vôbec?
Na začiatok sa musím priznať, že už dlho som sa na ničom nepobavil tak, ako na kauze ukrajinského obilia z mlynu v Kollárove. Reálie všetci asi dobre poznáme. Vojna za humnami, lacná pšenica a kukurica z Ukrajiny križujúca naše územie, oslobodené od dovozného cla a „svätá trojica“, ktorá reguluje ceny potravín na našom trhu. Tou svätou trojicou nemyslím vládu, ministerstvo, parlament a dokonca ani Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky (ŠVPS SR), ale zväzy pestovateľov, spracovateľov a predajcov. Keď sa dvihnú ceny potravín, dobrí ľudia sú nahnevaní a pýtajú sa prostredníctvom novinárov našich politikov. Politici ukážu na predajcov a ich marže. Obchodné reťazce povedia, že robia čo môžu ale náklady vzrástli a inak sa to nedá, ale nejako sa dohodneme. Avšak na riešení sa musia podieľať aj zvyšní dvaja. To znamená bitúnky, mlyny či iné potravinárske podniky a samozrejme aj veľkochovatelia a veľkopestovatelia. Tí prví budú samozrejme poukazovať predovšetkým na ceny energií. A „dobrí“ politici vybavia kompenzácie za drahú energiu. Následne sa pýtajú v médiách. Prečo sú ceny stále vysoké? A do toho začne cez naše územie tiecť lacnejšia pšenica. Spracovatelia by boli hlúpi, keby nenakúpili. Tak ako mlyn v Kollárove. Mimochodom jeden z najväčších v strednej Európe. A čo producenti, teda naši veľkopestovatelia, veľkochovatelia a „veľkočerpači“ európskych dotácií? Ich pšenica narástla na energii slniečka a tá trocha nafty minutá pri žatve, škoda reči. A tak sa zákonite cítia podvedení. Im zostáva pšenica v skladoch, mlyny melú lacnejšiu pšenicu z Ukrajiny a ešte im štát kompenzuje ceny elektriny. Obchodné reťazce majú svoje stabilné, až rastúce marže, keďže je inflácia a oni, novodobí feudáli, ostrúhajú mrkvičku? Aj ja by som bol na ich mieste nahnevaný.
A teraz sa dostávame k povestnej Ockhamovej britve. Jedno z interpretácii tejto vetičky znie asi takto: Ak na nejaký jav sú viaceré vysvetlenia, je správne uprednostniť to najjednoduchšie. Pán riaditeľ ŠVPS SR Jozef Bíreš predstúpi pred kamery spravodajských televízií a prehlási, že vo vzorke z mlynu z Kollárova bola prekročená hladina pesticídu XY o tisíc percent. Opakujem nie 1002, ani 989%, ale presne 1000%. A 15000, alebo neviem koľko presne ton nakúpenej pšenice je v Kollárove zablokovaných (rukojemnícka dráma). Mlyn dá urobiť novú analýzu v súkromnom laboratóriu a hľa vzorka je OK. Analyzuje sa múka a všetko je OK. Kontroly robia v okolitých krajinách a všetko je OK. Opoziční politici spravia tlačové vyhlásenia, že nevedomky dávame „otrávený chlebík“ na desiatu „bezbranným“ deťom do školy už aspoň dva týždne. A následne sledujeme mediálny kolotoč. Aj nejaké vyfabulované vysvetlenia o prečisťovacích procesoch pri spracovaní. Aj vzorka sa pošle do Kodane na nezávislé testovanie. Potom príde Samko Vlčan, ktorý už nechce mimochodom kandidovať, na tlačovku do Kollárova spolu so zamračeným Jožkom a nejakou staršou tetou po svojom boku a ubezpečí všetkých dobrých ľudí na Slovensku, že múka je nezávadná. Jožko dostane „držhubné“ vo forme prísľubu navýšenia peňazí na ďalšie analýzy, aby boli naše bezbranné deti a seniori v bezpečí pred „otrávenou“ múkou.
Ruku na srdce, ak platí princíp Ockhamovej britvy a o jeho platnosti nás presvedčili storočia histórie vedy. Čo je podľa vás pravdepodobnejšie. Namerali v laboratóriu ŠVPS tých 1000% a následne platia tieto všetky rozprávky starej matere, ktoré púšťali aktéri do médií? Alebo „nekandidujúcemu“ Samkovi zavolali jeho kamoši z agro-lobby, aby dal mediálny odkaz spracovateľom, že takto teda nie a o zisky sa treba podeliť. Samko zatlačil na Jožka. Ten sa chvíľu zvíjal, ale nakoniec sa, ako dobrý úradník nechal presvedčiť a fľasol do médií 1000%. Možno to aj namerali, ale zrejme to do tej vzorky pred meraním sami pridali, aby boli krytí. Veď uvidíme podľa merania z Kodane. Ja by som vsadil na číru fantáziu. V skutočnosti sú mi všetci hlavní aktéri nesmierne sympatickí. Hlavne Samuel Vlčan. Ten vo mne evokuje takého nezbedného záškoláka, hneď od jeho nástupu na ministerstvo pôdohospodárstva. A Jozef Bíreš je tiež seriózny človek, ale mám taký zlý dojem, že čierny Peter ostal v rukách práve jemu. Lebo ohrozil dôveryhodnosť inštitúcie, ktorú reprezentuje a kde aký talentovaný právnik by to mohol považovať aj za šírenie poplašnej správy. Ako hovorím. Už dlho som sa pri sledovaní diania na Slovensku tak nepobavil, ako teraz. Hlavne keď si pri sledovaní ich mediálnych vyjadrení predstavím tento fiktívny, ale vysoko pravdepodobný scenár.
Ale ešte jedno pozitívum na záver. Zistil som, že na Slovensku už nekandiduje žiadna ľavicová politická strana. Dokonca aj taký bojovníci za práva „chudobných“, ako Robert Fico, Ľuboš Blaha a Peter Pellegrini kopú za zisky našich slovenských veľkopestovateľov na úkor pracujúcej chudoby. Hurá vraciame sa do feudalizmu. A to mňa, ako presvedčenú konzervu nesmierne teší.
