Astronóm Joachim Rheticus
Štefan Eliáš
Ako Košičania a občania nemôžeme mať najmešie pochybnosti o tom, že Mikuláš Kopernik ako študent Krakovskej univerzity veľmi dobre vedel, kde sú Košice. Možno aj istých Košičanov poznal a dostal sa do nášho mesta. Od týchto príjemných úvah, ktoré majú vysoké percento pravdepodobnosti, musíme sa posunúť k reálnej skutočnosti. Budeme hovoriť o Nemcovi Joachimovi Rheticusovi priateľovi Mikuláša Kopernika.
Naši historici vo všeobecnosti vedia, že levočský farár Joachim Leibitzer vo svojej Kronike k udalostiam v roku 1574 zaznamenal stručnú poznámku : „4. decembra na deň sv. Barbory o druhej hodine rannej zomrel na katar Joachim Rheticus matematik a košický doktor" .
Pôvodom tirolský šľachtic narodený v roku 1514 bol veľmi vedychtivý. Už ako osemnásťročný sa zapísal na unverzitu vo Wittenbergu. Po troch rokoch je už na nej magistrom a stáva sa tamtiež profesorom matematiky. Vzápätí podniká študijné cesty po rôzných nemeckých univerzitách a získava potrebné skúsenosti.
Matematika mala vždy veľmi blízko k astrónomii, a tak keď sa J. Rheticus, dobrý matematik aj astronóm, dozvedel o Kopernikovom objave rozhodol sa ho navštíviť. Pri komplikovaných možnostiach dopravy v roku 1539 vypravil sa do Varmie, kde ho M. Kopernik srdečne príjima, bez výhrad k jeho evanjelictvu. Strávil tak u neho niekoľko užitočných mesiacov práve v štádiu záverečného formulovania Kopernikovej revolučnej teórie o charaktere slnečnej sústavy, ktorá je objektívnou pravdou.
Potom v Gdaňsku vo veľkom prístavnom meste Baltu v roku 1540 s Kopernikovým súhlasom vydal spis „Rozpráva prvá o diele Mikuláša Kopernika o pohybe nebeských sfér", z ktorého sa celá Európa dozvedela jasnú správu o novom poznaní sveta. O tom nepochybujeme.
Až do objavu Kopernikovej revolučnej myšlienky o vesmíre platila vo všeobecnosti Ptolemaiova teória z roku 150, že slnko, hviezdy a planéty obiehajú okolo Zeme, ktorá je stredom vesmíru. Ako vieme Kopernik vypracoval nový systém chodu vesmíru, v ktorom je stredom slnečnej sústavy Slnko a Zem a aj ostatné planéty obiehajú okolo neho. Jeho 400 stranovú rozpravu Šesť kníh o pohyboch nebeských sfér (De revolutionibus orbium coelestium libri VI) doniesol v roku 1543 J. Rheticus do Noriberku, kde ho vydali, ale s úvodom dogmatického protestantského teológa Andreja Osiandra, ktorý zneužil Rheticovu dôveru a predstavil svetu sumanizované výsledky dlhej práce a úvah ako obyčajnú vedecku hypotézu a pod tento text sa nepodpísal. Tým otupil účinok Kopernikového diela, ktoré môže, ale nemusí byť úplne pravdivé.
Protesty boli už potom daromné a smerovali proti kníhtlačiarovi Petreiusovi, ktorý za nič nebol vinný. Až neskôr známy pražský hvezdár Ján Kepler odhalil autora falošného úvodu - Osiandra. Treba však podoktnúť, že Kopernikovo dielo De revolutionibus orbium coelestium libri VI v rukopise doniesol J. Rheticus so sebou najprv do Krakova a potom aj do Košíc. V obidvoch týchto mestách pobýval ako lekár aj keď o jeho medicínskych schopnostiach môžeme pochybovať, lebo túto vedu systematicky neštudoval.
Presťahovať sa z jedného mesta do druhého nebol problém. Veď kontakty Košičanov s Krakovom sú pradávne.Tieto mestá o sebe vedeli a okrem toho v 16. storočí boli Košice protestantským mestom a hlásili sa k luteránstvu práve tak ako Rheticus.
Ku koncu života J. Rheticus zveril Kopernikovo autentické dielo svojmu žiakovi Valentínovi Othovi, ktorý s ním pobýval. Následne sa rukopis ocitá v rukách dekana artistickej fakulty v Heidelbergu Jakuba Christmana a po jeho smrti ho jeho manželka predáva Jánovi Amosovi Komenskému. Z Komenského knižnice ju kupuje gróf Nostiz a ostáva v Česku až do roku 1956, keď ho vláda ČSR darovala do Poľska.
Knihy majú svoje osudy, no nám stačí, že aj Košicami prešlo dielo mimoriadného významu a týmto sme sa zapísali do dejín svetovej astronómie.
