Máme takého jednoznačného praotca Čecha, či kráľa Štefana...?
Veď sú aj iné národy, ktoré nemali veľkých dobyvateľov, napríklad Fíni. To boli roztrusené skupiny chovateľov sobov, ktoré sa vplyvom revolty v polovici 19. storočia dali akosi dohromady... a nejako sa to "stalo", že vznikol jazyk... a národ, nakoniec aj štát.
Môžme si samozrejme vytvárať "nové" legendy, aby sme povzbudili "zdravý patriotizmus", ale prečo?
Ja osobne, keď som na nejakej medzinárodnej akcii, tak si nevymýšľam dejiny, aby som ohúril poslucháčov, skôr spomeniem mentalitu Slovákov, zmysel pre spravodlivosť, ľúbozvučný jazyk ktorý prežil napriek mnohým nástraham histórie, tradície na vidieku a temer vždy to má veľký úspech.
Ako to prezentujem... Najprvší kultúrny počin je asi príchod Cyrila a Metoda a s tým súvisiaca potreba vysvetľovania božieho slova v zrozumitelnom jazyku. Veď staroslovienčina bola štvrtým jazykom, do ktorého sa liturgie preložili. Aj keď vysvetľovanie sveta bolo takto ustálené a predpísané...:), predpokladám, že viera a božie posolstvo sa prenášalo hlavne ústnym podanim. A v snahe vyhovieť Ježišovmu posolstvu si tento podtatranský ľud vytvoril svojskú kultúru na prežitie. "Kec dal panboh vtáčka, dá mu i kračka!" A vidno, že pánboh sa stará... a ľud žije.
Ale nebol to len takýto pacifizmus, tam bolo i rešpektovanie vlastníckych práv... "Čo je božie bohu, čo cisárovo cisárovi!" V tomto vidím určitú naivitu vyplývajúcu z citovanej dogmy, ale tento národ ju z presvedčenia rešpektoval. Až keď nespravodlivosť presiahla únosnú mieru vidíme sporadickú revoltu... Často sa zamýšľam, prečo môže vrchnosť tak manipulovať s ľudom, ako vzniklo príslovie... "dajte niekomu funkciu, dáte mu aj rozum!"? No je to asi odpozorovné zo života.
Keďže rád počúvam starých ľudi, veľmi často som sa dozvedel rôzne úvahy vysvetľovania sveta, osobné výklady viery i snahu vysvetliť božiu pravdu i zákony a keďže potreboval logiku vecí, človek si vždy našiel odpoveď. A keď už nie spravodlivosť na tomto svete, tak určite potom. A že tento národ bol hĺboko veriaci demonštrujú naši klasici literatúry osobnými spoveďami. A aj preto si myslím, že tento ľud má silne vyvinutý cit pre spravodlivosť. A keďže spytovanie si svojho svedomia vždy prináša dilemy (vieme ako je to ťažké vyrovnať sa s jeho výčitkami), je tento podtatransky ľud tak tolerantný..., aj k vrchnosti. Veď pravda nakoniec zvíťazí!!!
Čo tak postaviť sochy hrdinom z rozprávok, aby deti nezabudli na pôvodne slovenské rozprávky a povesti, aby sa nestratila kontinuita ľudovej kultúty v tomto globalizovanom computerovom veku...?
Veď sa pozrite na rozprávky ako vždy zvíťazí dobro... ako sa temer bez výnimky zarosí každé slovenské oko pri sledovani vianočných televíznych rozprávok...
napísané na Luciu 2007rp
