Mnohí kresťania sa vyspovedajú z hriechov aj pred vianocami... a úľavu, ktorú im to spôsobí, mnohokrát okrem otčenášov spoja aj s charitou, lebo s jasnou vyčistenou mysľou vnímajú aj iné hodnoty...
Ale nielen veriaci sa v predvianočnej (davovej) nákupnej hypnóze zamyslia, či namiesto darčeka(hlúposti) na jedno potešenie neurobiť radosť, či skutočnú pomoc blížnemu. A pokiaľ sa neponúkne zmysluplná "celonárodná" iniciatíva, tak často naletia na už inde spomínané citové vydierania. A mnohé podujatia neskôr nie sú skontrovateľné, či nebodaj okázalosť nezožrala viac ako samotný výsledok zbierky.
Ako vidíme z diskusných príspevkov v pôvodnom článku, mnohí nemajú čas riešiť priebežne tieto krivdy, ale radi by jednorázovo pomohli. Veď misia protagonistiek by nemusela končiť v Bratislave, ak by sa vytvoril tlak, tak verejnosť môže v priebehu jedného roka zvrátiť osud väčšej časti zo 6 000 spomínaných detí. A predpokladám, že protagonistky by mohli zriadiť samostatné konto na takýto účel. A transparentne informovať o použitých financiách, aby darcovia naozaj videli zmysel svojej pomoci. Alebo pripadne sa aj zapojiť (fyzicky) do riešenia. Možno by to bola aj odpoveď na výzvu Toma Nicolsona, ako začať občiansku participáciu. Nakoľko väčšina politických tém nie je tak jednoznačných ako táto ľudská (ale tiež ekonomická).
Myslíte si, že by naši občania podporili takúto aktivitu...?
Myslíte si, že by to smečkárski blogeri vedeli "rozfofrovat" ...?