Jogurty sú zdravé. Tomuto faktu na prvý pohľad niet čo vytknúť. Málokto by za búrlivou reklamou na mliečne výrobky fungujúce „zvnútra i navonok", označené sugestívnymi menami „Dobrá mama", „To najlepšie z prírody" a podobne, hľadal pragmatickú snahu využiť surovinu, ktorej by inak hrozila potupná cesta odpadovým potrubím.
Klišé o zdravom mlieku je všeobecne známe napriek výhradám mnohých odborníkov, ktorí spochybňujú jeho prospešnosť v podobách, v ktorých sa vyskytuje v predajných pultoch. Obohatenie "éčkami" spôsobí, že si zákazník kupuje síce trvanlivý, ale mŕtvy produkt. Podobne sú na tom rôzne sušené megahity doplnkovej výživy.
Čo si nosíme zo supermarketov
Pragmatici sú všade a ich predajné taktiky sú rafinované. Naleštené ovocie z opačného konca planéty, nasvietené predajné pulty a cenovky, ktoré sa nás snažia presvedčiť - kúp, alebo nechaj tak.
Existuje však aj iná možnosť voľby.
Prichádza zákazník - egoista
Koncom 20. storočia začal stúpať výskyt alergií, i iných civilizačných chorôb. Mnohých to viedlo k vyhľadávaniu prírodnejších potravín, nepoznačených herbicídmi a pesticídmi. Najmä v Anglicku, Nemecku, Rakúsku a USA začali volaním nespokojných konzumentov vznikať masové hnutia za biopotraviny, zdravú, prirodnú výživu, lokálne potraviny. Ľudia začali premýšľat o tom, čo jedia.
Zdravá pôda, zdravé potraviny, zdravý človek
Takmer všetky vyspelé krajiny dnes majú vlastný schválený systém certifikácie ekologických potravín. Aj veľkovýroba dokáže vyprodukovať potraviny, ktoré sú pestované úplne bez, alebo len s malými dávkami chémie. Je to o niečo drahšia, ale technologicky zvládnutá výroba väčšiny plodín, a na základe kŕmenia týmito plodinami i chov zvierat.
Pre pestovanie tohoto druhu potravín sa však treba najprv rozhodnúť.
Ohúrený farmár a povznesený intelektuál, alebo ako prepojiť ponuku a dopyt
To, čím kŕmime svoje telo, na ňom nie je vidno. Aspoň nie ihneď. Investujeme do viditeľných hmotných statkov, namiesto investícií do zdravia, sme zotrvační v provinčnom myslení, bez ohľadu na veľkosť mesta, v ktorom žijeme.
Potenciálny slovenský farmár, vybavený vedomosťami a disponujúci pôdou, je zatiaľ - obrazne povedané - ohúrený pohyblivými schodmi a klimatizáciou a túži dostať sa z vidieka.
Obyvateľ mesta sa naopak na vidiečanov díva nadradene a zhora, bez ochoty akceptovať jeho prínos práve v schopnosti zhodnocovať pôdu a utvárať krajinu. Pritom by stačilo racionálne uvažovať, aby namiesto frustrácie profitovali obidve strany .
Je úplne v poriadku, ak je za rozhodnutím využívať ponuku supermarketov naša lenivosť, nedostatok času, pohodlnosť nákupu, alebo akákoľvek iná skúsenosť, či mienka. Existuje však aj ďalšie škodlivé klišé - že biopotraviny - lebo tak sa produkty zdravého spôsobu pestovania nazývajú - sú pridrahé.
Tento materiál by vám mohol pomôcť aj pri porovnaní cien bežných potravín a zdravších potravín.
Vysoká cena biopotravín je pojem veľmi relatívny. Ak som naozaj správnym egoistom, teda človekom, ktorý sa má rád, doprajem sebe a svojej rodine to najlepšie a viem, akú cenu som za to ochotný platiť.
Slovenská realita
Každý nemôže byť farmárom, ale každý má možnosť voľby a je zvrchovaným pánom nad svojou peňaženkou i životným štýlom.
V Košiciach bolo v priebehu 10 rokov niekoľko pokusov otvoriť predajne zdravej výživy. Dnes existuje jediná, ktorá si na seba dokáže zarobiť. Príčinou je jednak nedostatočné povedomie o značke a vlastnostiach BIOkvality, jednak skutočnosť, že predajne sa zaoberali predajom najmä sušeného ovocia a ostatného tovaru, bezlepkovej stravy a iba minimálne predajom čerstvej zeleniny a ovocia. Nezanedbateľným dôvodom je aj určitá "konzervatívnost" Slovákov v jedle a jeho výbere.
Počas Košickeho maratónu bola v roku 2003 amatérmi a nadšencami pestovania bez chémie, producentmi medu a Stredným poľnohospodarskym učilišťom v košiciach-Barci zorganizovaná predvádzacia akcia biopotravín. Verejnosť akcia oslovila natoľko, že sa vyslovila za vyčlenenie časti trhoviska na predaj biopotravín. Pre malých producentov je však platba za značku BIO finančne náročná a teda väčšinou neudržateľná. Organizovanie biojarmokov u nás zatiaľ nemá tradíciu.
Napriek tomu existujú spôsoby, ako spraviť biopotraviny dostupnými aj v slovenských podmienkach.
Veda medzi záhonmi so špenátom
"Komunitou podporované poľnohospodárstvo" (Community Supported Agriculture - CSA) je permakultúrny spôsob časového a množstevného plánovania, pestovania a predaja v lokálnych podmienkach, pričom výsledný efekt je ekonomicky výhodný pre všetkých zúčastnených.
Dve desaťročia sa už testujú aj rôzne iné systémy. Napríklad: bezpeňažná výmena, (Local Exchange Trading System), virtuálne banky, dobrovoľnícka výpomoc na farmách WWOOF a to všetko preto, aby efektivita zdravo pestovaných potravín pomáhala reštaurovať ďalší a ďalší kúsok planéty.
Cieľom permakulturistu je vytvoriť zdravú záhradu, problémom môže byť zber prípadnej nadprodukcie. Ukázalo sa, že ideálnym riešením je zber priamo konzumentom. Ten si vyberie tie najvhodnejšie plody, čerstvé a voňavé si ich odvezie priamo z farmy, či biozáhrady.
S tým súvisia dopravne náklady, čas, komunikácia, logistika. Systém sa preto obohatil o ďalšie aspekty, ako je spolupráca ľudí pri zbere a distribúcii biopotravín.
Synergia takýchto aktivít, mapovanie a preberanie úspešných vzorov zo života rôznych komunít robí z permakultúry lídra v praktickom testovaní všeobecných zákonitosti pre prežitie spoločenstiev ľudí a zaroveň jeden z najviac uznávaných komplexných vzdelávacích systémov pre pochopenie princípov ekológie a trvalo udržateľného poľnohospodárstva.
