Čo je permakultúra je ťažkáotázka. Je to podobné, ako keby ste chceli jednoduchúodpoveď na otázku - čo je život.
Krátkypohľad do histórie
Svojho času lesnícky inžinierBill Molison pracoval pri ťažbe dreva v austrálskychdažďových pralesoch. Bolo to este v časoch, ked sav pralesoch ťažilo pre drevo, nelikvidovali, nepálilisa pralesy pre získanie poľnohospodárskej pôdy.Prales vzápätí dorástol a vyzeral rovnako ako predťažbou...
Molisona zaujala táto obrovská regeneračnáschopnosť a rozbehol výskumnú prácuohľadom tejto vitálnej schopnosti pralesa. Poznatkov pribúdalo a všetko nasvedčovalotomu, že je v pralese systém, ktorýumožňuje túto obrovskú životaschopnosť... Pohrával sas myšlienkou, či sme schopní zopakovať vzoryz prírodného pralesa a vysadiť nový..
A práve vtedy Mollisonovinapadla geniálna myšlienka vysadiť takýto prales, alev kombinácii s (pre ľudí) užitočnýmirastlinami..
Takže asi tušíte, čonasledovalo.. Keď sa mu po čase podarilo skombinovať vegetáciudo jedlého pralesa.. nazval to po anglicky Permanentagriculture, a ujala sa skratka „permaculture“.
Dnes je po svete možno niekoľkomiliónov nadšencov, ktorí experimentujú s týmtoprincípom divočiny na zjedenie... Neustálepribúdajú nove poznatky, pretože príroda mána každom kúsku planéty svoje špecifiká a jetu tiež nový prvok pre ňu - teda človek s kreatívnosťouktorého prales nepočítal.
Odkiaľ brať vzory, ak naSlovensku nemáme dažďový prales?
Určite ste počuli, že niekto ma nazáhrade džungľu, ktorá väčšinou vznikla tak,že majiteľ nechal pozemok napospas prírode...
Väčšinou už takútodžungľu ani nepolieva, nehnojí, nepostrekuje... a prírodesa darí.
Ak sa nebudeme ohliadať na estetickékritériá (pretože to je veľmi individuálna - ľudskámiera), v podstate by sme mohli uvažovať o implantáciirôznych užitočných rastlín do takejtodžungle... Ideálne je nasadiť, čo najviac trvácnychrastlín, krov, stromov ... a potom už len zberať úrodu.
Áno to je peknápredstava, záhradkári to už robia.. a predsaešte nejaká práca okolo toho navyše je... niekedy ažkríže pobolievajú..
Stáva sa.. To je pravé to„estetické“ kritérium. Že by napr. záhradkárovipasovalo vysadiť šalát na rovnaký kúsoček,kde sa darí aj slimákom. Môžeme si predstaviť, žeslimáky budú mať iný vzťah ku šalátu akozáhradkár... Naopak ak záhradkár vysadíšalát tam, kde kraľuje ježko, ktorý si zgustne naslimákoch, je šanca, že na šaláte si pochutná ajmajiteľ pozemku.
A to sú tie „výskumy“permakulturistov po celom svete - nájsť tie najlepšiekombinácie a kompromisy, aby príroda pracovala ajpre nás a namiesto nás...
Pokiaľ sa nájdu zákonitosti,ktoré fungujú všeobecne ..tak sa postupne zaradzujúdo databázy permakultury... Je to teda otvorená kniha,kde každý môže prispievať..
Sú však princípy, ktoréfungujú nezávislé na klimatickýchpodmienkach..
Princípy permakultúry
Napríklad, že nebojujeme, alespolupracujeme s prírodou..
Že v prírode nie súodpady, len prvky jedlého – potravinového reťazca,kde každý prvok, alebo jeho výlučok slúži ako potravainého.
Že neznásilňujeme prírodu,aby rešpektovala naše „hriadky“, ale kopírujeme skôrprírodné vzory..
Využívame poznatky o symbiózerastlín a živočíchov, plesní a baktérií,aby sme posilnili vitálne aktivity v pôde.
Že rešpektujeme výškovépožiadavky rastlín, zónovanie...
Napríklad, ak máme vlhkomilnérastliny, asi by sme sa nanosili krhly vody, aby sme ich počassuchého leta uspokojili.., preto urobíme na pozemku rybníček,na brehu ktorého vysadíme takéto rastlinky.
Môžeme vysadiť možno menejúrodné divoké rajčiny, ale neriskujeme pohromuspôsobenú zemiakovou plesňou ...
Vysadíme ovocné stromy odolnéproti chorobám, možno plody nebudú mať banánovúpríchuť, ale nebudeme musieť striekať chémiou, a čosa týka vitamínov, tak sa určíte neokabátime.
Odmietanie intenzívnej chémieje ďalšou zásadou. Príroda nemá skúsenostis umelými látkami a veľmi ťažko sa vysporadúvas veľkými dávkami chémie. Preto radšejpoužívame výluhy z prírodnýchmateriálov, ktoré vie spracovať..
Samozrejme, ak by sme mali pozemokohrozený kobylkami, použijeme v krajnom prípadeaj syntetické prostriedky. Dnes už existuje aj rozsiahlyvýskum okolo biologickej ochrany rastlín, takžeprírode môžme pomôcť k rýchlejšiemunastoleniu rovnováhy.
Ďalším princípom je, ženenechávame pôdu obnaženú (opäť kopírujemeprírodný vzor), ale nastielame priestor medzi jedlýmiplodinami mulčom (teda biologickým materiálom slamou,senom, kompostom, zelenou hmotou, prírodnými látkami),ktoré nielen udržujú vlhkosť pôdy, ale zároveňbránia rastu nežiadúcich burín a hlavne súpriestorom pre život baktérií, ktoré zlepšujúvitalitu pôdy, zvyšujú množstvo humusu v nej a schopnosť zadržiavať viacej vlahy.
Pochopiť vodný režimna pozemku patrí k najdôležitejším princípompermakulturnej „vedy“.
Ešte k tomu mulču...
Tým, že v ňom vytvorímedomčeky pre chrobáčiky, pripravujeme sa na účinnúpomoc pri eliminovaní vošiek a ďalších škodcov,ktorí by mohli byť kalamitou pre našu záhradku.Niektorí permakulturisti si pestuju lienky a pod., takže nechávajú rôzne dnom obrátenéhrnce, kde sa môžu schovať.
Búdky pre vtákov súdnes už bežnou praktikou aj pre ekologických záhradkárov..
Budúcnosť permakultúry na Slovensku
Aj u nás narastápočet ľudí, ktorí sa snažia zdravo stravovať a niekaždý je pritom záhradkár.
Mnohí si kupujúbiopotraviny, takže aj u nás už ekologickífarmári začínajú profitovať z toho, ževyužívajú prvky permakultúry pri pestovaní voveľkom. Na západe je to skôr životný štýl,že sa rodiny vyberú na víkend, či dovolenku stráviťna takejto permakulturnej farme, záhrade..
S podobnýmiľuďmi, ktorým nie je ľahostajný osud planétya tiež chcú prispieť k trvaloudržateľnosti..
Je to veľká šanca pre nášvidiek, kde v spojení s vidieckou turistikou určitehostia ocenia možnosť natrhať si plody z permakulturnej záhrady
Pramene informácií
Ak si do vyhľadávača dáte„permaculture“, zistíte, že informácie do konca životaneprečítate..
Sú už preloženéniektoré materiály do Česko - slovenčiny..., ale tiesú skôr pre ľudí, ktorí absolvovali užnejaký úvodný kurz , alebo strávilinejaký čas na takomto pozemku.
Vlani vyšla kniha Heleny Vlašinovej ,kde sú prístupnou formou zhrnuté jej skúsenosti,ktoré prednáša študentom na Mendelevovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzite v Brne,resp. záhradkárom.
Kniha ma názov „Zdravá záhrada“, čo - myslím si - je aj čiastočnáodpoveď na úvodnú otázku - o čom jepermakultura.
Nabudúce: Ako svojim egoizmom pomôcť k záchrane sveta.
Foto: archív Asociácie permakultúry
