24.5.5021, Filipíny
Filipínske ministerstvo obrany potvrdilo kúpu 6 kusov vrtuľníkov T129B Atak z Turecka. Táto informácia nasleduje len týždeň potom, čo úrady USA povolili Turecku export licenčne vyrábaných komponentov tohto vrtuľníka (viď predchádzajúci článok). Podľa zverejnených informácií by dodávky mali začať už v 3. štvrťroku 2021 (v minulosti medializované informácie uvádzali až 4. štvrťrok), ďalšia dvojica by mala byť prevzatá vo februári 2022 a posledné 2 vrtuľníky v roku 2023. Táto informácia bola neskôr upravená tak, že prvé 2 vrtuľníky by mali Filipíny prevziať v novembri 2021. Hodnota kontraktu má dosiahnuť 13,8 miliardy pesos a vrtuľníky sú určené pre posilnenie spôsobilosti Filipínskych vzdušných síl v oblasti plnenia bojových úloh proti teroristickým skupinám a na podporu pozemných síl. T129B Atak je dvojmiestny vrtuľník vyvinutý v spolupráci so spoločnosťou AgustaWestland na báze AW A-129 Mangusta. Prvý vzlet prototypu bol realizovaný 28. septembra 2009 vo verzii T129A Atak (verzia bez možnosti použiť riadené rakety a vyspelé prieskumné prvky). Od roku 2013 prebiehajú dodávky upravenej verzie T129B Atak, s možnosťou použiť riadené protitankové rakety a disponujúce aj pokročilými prieskumnými prostriedkami. Na túto verziu bolo prestavaných aj prvých 6 vrtuľníkov T129A Atak, ktoré v rokoch 2011-2013 prevzali turecké ozbrojené sily. Súbežne so zverejnením informácii o kontrakte došlo aj k odletu určených pilotov a príslušníkov pozemného personálu vzdušných síl na preškolenie, ktoré bude realizované v Ankare do augusta 2021.
24.5.2021, Rusko
Spoločnosť JuTEK Michailovsk predstavila nový ľahký obrnený automobil Najomnik (Наёмник / NAYOMNIK). Vozidlo je vyrobené kompletne z komponentov vyrobených v Rusku, celokovová karoséria zabezpečuje balistickú odolnosť proti munícii kalibru 5,45 mm a 7,62 mm (úroveň 3 podľa príslušnej ruskej normy). Pancierovaná spodná časť vozidla zvyšuje odolnosť proti účinkom mín. Manévrovacie schopnosti vozidla zvyšuje možnosť riadenia oboch náprav. V závislosti na konfigurácii a požiadavkách zákazníka môže byť vozidlo vybavené benzínovým a naftovým motorom s rôznym objemom a výkonom. Komponenty a technologické postupy, ktoré spoločnosť počas vývoja prototypu vyvinula chce využiť v prípadnej civilnej (neobrnenej) verzii tohto vozidla, prípadne pri výrobe vozidiel špeciálneho určenia s vysokou manévrosťou – napr. pre hasičov. Miestne orgány štátnej správy už začali riešiť možnú sériovú výrobu. Či bude mať vozidlo vôbec nejaký úspech uvidíme v budúcnosti. Ale v Rusku bolo počas posledných rokov vyvinutých príliš veľa podobných konštrukcií bez toho, aby si našli reálne využitie.
25.5.2021, Nórsko, Holandsko
Nórska Agentúra pre obranný materiál (NDMA) podpísala dohodu s holandskou Organizáciou pre obranný materiál (DMO), na základe ktorej získajú nórske pozemné sily 5 rádiolokátorov Thales Ground Master 200 (GM200 MM/C) s opciou na ďalšie 3 rádiolokátory. Hodnota kontraktu (bez opcie) je vyčíslená na 76,947 milióna € a rádiolokátory by mali byť dodané v rokoch 2023-2024 pravdepodobne na podvozkoch nemeckých obrnených transportérov ACSV G5. Rádiolokátor GM200 je univerzálny 4D rádiolokátor vyrábaný v dvoch verziách – pre monitorovanie vzdušných cieľov na stredných a veľkých vzdialenostiach, vrátane cieľov letiacich vo veľkých výškach – GM200 MM/A (s možnosťou doplnenia anténneho stožiaru pre lepšie pokrytie nízkoletiacich cieľov) a tzv. kompaktná verzia pre potreby blízkej PVO (zisťovanie nízkoletiacich cieľov, vrátane dronov) pre použitie s prostriedkami PVO malého a krátkeho dosahu a disponujúca špecifickými schopnosťami umožňujúcimi zisťovanie polohy delostreleckých prostriedkov protivníka na základe vyhodnotenia trajektórie projektilov a rakiet (GM200 MM/C). Disponuje viaczväzkovou anténou s elektronicky vychyľovanými lúčmi. Nórsko sa tak stane druhým užívateľom týchto rádiolokátorov po Holandsku, ktoré vo februári 2019 uzatvorilo zmluvu so spoločnosťou Thales na dodávku 9 ks týchto rádiolokátorov (pod označením Multi Mission Radar - MMR) inštalovaných na podvozku nákladných terénnych automobilov 8x8 a s dodávkou v rokoch 2021-2023. Dodávky pre Holandsko sa ale oneskorujú a prvý rádiolokátoru bude dodaný najskôr v polovici roku 2022.
26.5.2021, Rusko
Konštrukčná kancelária Suchoj vyvíja nové jednomotorové bojové lietadlo. Má ísť o ľahké taktické lietadlo s hmotnosťou do 18 ton dosahujúce nadzvukové rýchlosti na úrovni 2 Machov a nízku rádiolokačnú odraznú plochu. Vyznačovať sa má aj veľkou manévrovateľnosťou, či potrebou kratších vzletových a pristávacích plôch vďaka motoru s meniteľným vektorom ťahu a vysokým pomerom ťahu k hmotnosti lietadla. Pri vývoji má spoločnosť využivať skúsenosti, technológie a komponenty získané vďaka vývoju Su-57, napr. motor Izdelije 30. Podľa informácií, ktoré spoločnosť zverejnila v decembri 2020 je vývoj financovaný z vlastných zdrojov spoločnosti. Viaceré média v tejto súvislosti upozornili na analógiu stealth lietadiel z USA a projekt prirovnávajú k lietadlu F-35 Lighting II, pričom dvojmotorový Su-57 je analóg F-22 Raptor. Práve s obdobou F-35 by mohla spoločnosť uspieť aj na zahraničných trhoch – samozrejme len v prípade, ak bude nový stroj dostatočne kvalitný a lacnejší ako konkurent.
27.5.2021, Ukrajina
Ukrajina úspešne otestovala strelecké schopnosti novej 155mm samohybnej húfnice 2S22 Bohdana. Prostriedok bol vyvinutý spoločnosťami KZTS (zbraň) a KrAZ (podvozok), pričom ako subdodávatelia sa na vývoji podieľa zhruba ďalších 10 ukrajinských spoločností. Počiatky vývoja húfnice schopnej používať muníciu štátov NATO siahajú do roku 2009, keď spoločnosť TASKO predstavila svoj projekt lafetácie 155 mm húfnice na podvozku automobilu KrAZ-6322, ale v nasledujúcich rokoch sa tento projekt ďalej nerozvíjal. Opätovné naštartovanie vývoja spustili až udalosti roku 2014 a najmä oficiálne úvahy predstaviteľov Ukrajinských ozbrojených síl z roku 2017 o možnosti prechodu na kaliber NATO. V roku 2018 bol zhotovený prototyp (demonštrátor?), ktorý bol v auguste 2018 predstavený armádnym a politickým predstaviteľom následne sa 24. augusta 2018 zúčastnil vojenskej prehliadky pri príležitosti výročia nezávislosti. V roku 2019 bol pripravený prototyp podrobovaný praktickým skúškam, pričom v decembri sa mali začať realizovať aj strelecké skúšky vlastnej zbrane. V tomto období sa začali rozpory medzi výrobcom a ministerstvom obrany. Obe strany sa navzájom obviňovali z prieťahov pri vývoji, vrátane problémov s obstaraním munície pre potreby skúšok, či zaostávania vývoja za schváleným plánom. O viacerých sporných otázkach rozhodoval až súd. Napriek tomu sa počas roku 2020 výrobcovi podarilo postupne odstraňovať nedostatky a realizovať zlepšenia, na ktoré sa prišlo počas testov v roku 2019, ale nové testy robené neboli. K posunu došlo až začiatkom roku 2021,keď sa obnovil program praktických skúšok a húfnica realizovala v máji aj ostré streľby, pričom vystrelila 50 rán. Napriek tomuto úspechu ešte vývoj nedospel do štádia štátnych skúšok, ktoré sú potrebné pre zaradenie do výzbroje a prípadné začatie sériovej výroby. 2S22 Bohdana je lafetovaná na podvozku nákladného automobilu KrAZ-63221 s predĺženou a obrnenou kabínou. Samotná húfnica je lafetovaná v zadnej časti automobilu a počas streľby obsluha nedisponuje žiadnou balistickou ochranou. Tento nedostatok kompenzuje automatické nabíjacie zariadenie s kapacitou 6 výstrelov a možnosťu ovládania húfnice aj z kabíny vozidla. Vezená zásoba munície umožňuje realizovať 20 vyśtrelov. 155mm húfnica s dĺžkou hlavne 52 kalibrov je vyrábaná spoločnosťou KZTS. Kabína vozidla je určená na prepravu 5 osôb a poskytuje balistickú ochranu pred priebojnou muníciou B-32 kalibru 7,62mm na vzdialenosť väčšiu ako 30 m. V súčasnej konfigurácii má komplet hmotnosť 28 ton, max. rýchlosť 80 km/hod na spevnenej komunikácii a 30 km/hod v teréne s dojazdom 800 km (300 km v teréne). Dostrel podľa použitej munície môže dosiahnuť až 42 km. Vozidlo je poháňané naftovým motorom s výkonom okolo 300 kW. Vzhľadom k ekonomickému vývoju výrobcu podvozku, ktorý krachuje je ale možné, že v ďalšej etape vývoja bude použitý iný podvozok (vrátane zahraničného, napr. T-815-7), podobne ako o tom uvažujú pri komplete pobrežnej ochrany RK-360MC Neptun.
28.5.2021, Nemecko
Na virtuálnej konferencii Future Artillery Conference (24-26.5.2021) boli prezentované niektoré plány na ďalší rozvoj delostrelectva vo výzbroji nemeckých Pozemných síl. Nemecké pozemné sily disponujú 3 delostreleckými systémami rozdelených pre 2 úrovne velenia. Na prápornej úrovni je to 120mm mínomet Tampella (ťahaný, alebo integrovaný na podvozok obrneného transportéra M113), na brigádnej úrovni sú to 155mm samohybná húfnica PzH 2000A1 (101 ks) a 227mm raketomet MLRS (38 ks). V ďalšom období sa plánuje čiastočne modernizovať výzbroj na brigádnej úrovni, najmä systémy riadenia paľby. Plánuje sa aj obnova divízneho delostrelectva (zrušené v rokoch 2003-2004), kde by sa mal v každej z troch divízii vytvoriť delostrelecký pluk vyzbrojená 155mm samohybnou húfnicou (s dĺžkou hlavne 52 kalibrov) na kolesovom podvozku. Pre tento účel sa plánuje nákup 120 húfnic. Požiadavky na túto zbraň boli zverejnené v roku 2020, ale oficiálne požiadavky na potenciálnych dodávateľov ešte neboli realizované. Napriek tomu už niektoré spoločnosti svoje návrhy predstavili. Napr. spoločnosť Rheinmetal predstavila prednedávnom samohybnú húfnicu s automatizovaným bojovým priestorom na podvozku automobilu MAN HX3. V minulosti predstavila svoj projekt využívajúci podvozok obrneného vozidla Boxer aj spoločnosť Krauss-Maffei Wegmann. Okrem húfnic by mali byť súčasťou novovytváraných plukov aj raketomety v celkovom počte 30 ks na kolesovom podvozku. Ich výber sa začne o 2 roky a medzi hlavných favoritov patrí americký M142 HIMARS (jeho vyhliadky ešte zlepší dokončenie vývoja navádzaných rakiet s predĺženým doletom v rámci projektu Precision Strike Missile (PrSM, viď môj článok č. 12)). Perspektívne je plánovaný vývoj novej 155mm húfnice s hlavňou dlhou až 60 kalibrov a rovnako sa uvažuje aj o náhrade 120mm mínometov v celkovom počte 100 ks, ktorý by mali byť už samohybné (predpokladá sa ich integrácia na podvozok obrneného transportéra Fuchs).
30.5.2021, Rusko
V lodeniciach Sevmaš v Severodvinsku sa začali továrenské skúšky novej atómovej ponorky Knieža Oleg (K-552). Knieža Oleg je nukleárna raketonosná ponorka vyzbrojená strategickými balistickými raketami patriaca do triedy Projekt 09552 Borej-A (alternatívne označenie Projekt 955A). Jej stavba sa začala v roku 2014 a na hladinu bola spustená v roku 2020. Je to druhá ponorka tejto triedy (prvou bola ponorka Knieža Vladimír (K-549) prijatá do služby v roku 2020), ktorá vznikla modernizáciou z Projektu 09550 / 09551 Borej (v službe sú 3 ponorky). Ponorky Borej / Borej-A disponujú 16 šachtami so strategickými raketami (R-30 Bulava). Sú dlhé okolo 157 m a plný výtlak pod hladinou dosahuje 24000 ton. Dosahujú maximálnu rýchlosť 53,7 km/hod (27,8 km/hod pri plavbe na hladine) a vďaka nukleárnemu pohonu majú v podstate neobmedzený dosah (výmena paliva v reaktore je plánovaná raz za 15 rokov, zásoby potravín a vody pre 107 členov posádky sú vezené na 100 dní bojovej činnosti). Sú schopné pôsobiť až do hĺbky 480 m. Vo výstavbe je ešte 5 ponoriek tejto triedy, pričom posledná by mala byť do služby zaradená v roku 2027).
Zdroje:
