Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (15) –31.5. – 6.6.2021

Písmo: A- | A+

Niekoľko udalostí zo sveta ozbrojených síl a obranného priemyslu, ktoré ma zaujali počas uplynulého obdobia u našich susedov, aj vo vzdialenom zámorí na zemi, na vode, vo vzduchu i pod vodou z prvého júnového týždňa 2021.

1.6.2021, USA

Vzdušné sily USA uzatvorili so spoločnosťou Learjet kontrakt v hodnote 465 miliónov dolárov na dodávku 6 lietadiel Bombardier Global 6000. Tieto lietadlá budú následne spoločnosťou Northrop Grumman modifikované na spojovaciu verziu E-11A, ktorú vzdušné sily používajú ako komunikačnú a retranslačnú platformu medzi rôznymi dátovými systémami, ktoré nie sú vzájomne kompatibilné, alebo sú mimo vzájomného dosahu. Na tento účel je lietadlo vybavené tzv. Battlefield Airborne Communications Node (BACN). Prvé lietadlo z tohto kontraktu by malo byť dodané a upravené už v roku 2021, kontrakt by mal byť zavŕšený v máji 2026. Zariadením BACN sú v súčasnej dobe vybavené 3 lietadlá E-11A (štvrté bolo zničené v januári 2020 pri havárii v Afganistane) a 4 bezpilotné prostriedky EQ-4B Global Hawk. Potreba tejto špecializovanej platformy vzrastie v nasledujúcom období v súvislosti so vzájomnou súčinnosťou lietadiel F-22 a F-35, nakoľko iba prostredníctvom tejto platformy dokážu tieto typy vzájomne zdieľať svoje dáta o vzdušnej a pozemnej situácii. Je iróniou, že napriek tejto situácii sa vzdušné sily pokúsili v tomto roku vyradiť v rámci balíka 24 ks dronov Global Hawk Block 30 a 40 aj EQ-4B, pričom tieto by v budúcnosti nahradilo 5 ks E-11A. Uvedený návrh bol Kongresom zamietnutý a EQ-4B budú pokračovať v službe až do doby, pokiaľ za ne nebude náhrada. Bombardier Global 6000 je civilný bizjet vybavený dvojicou prúdových motorov s doletom viac ako 11000 km pri rýchlosti 902 km/hod. Prvý vzlet absolvoval v roku 2012 a je určený pre 13 pasažierov. S dĺžkou 30,3 m, rozpätím 28,7 m a max. vzletovou hmotnosťou 45132 kg dosahuje max. rýchlosť 0,89 Machu.

2.6.2021, Rusko

Rusko nasleduje USA a odstupuje od medzinárodnej Zmluvy o otvorenom nebi. Zmluva umožňovala signatárskym štátom realizovať vopred oznámené prieskumné lety na územím signatárov zmluvy a monitorovať dodržiavanie zmlúv o obmedzení konvenčných zbraní. Zmluva bola podpísaná v roku 1992 a do platnosti vstúpila v roku 2002. Jej členmi bolo vyše 30 krajín. USA od zmluvy odstúpili 22.11.2020.

2.6.2021, Irán

Iránske námorníctvo prišlo o jedno zo svojich najväčších plavidiel – zásobovaciu loď Kharg. Loď sa potopila predpoludním (8:30 miestneho času) počas výcvikovej plavby neďaleko iránskeho prístavu Džask v Ománskom zálive. K potopeniu došlo na následky požiaru, ktorý na palube vypukol deň predtým a ktorý sa napriek 20 hodinovej záchrannej operácii nepodarilo dostať pod kontrolu. V čase vypuknutia požiaru bolo na palube lode cca 400 príslušníkov posádky a cvičiaceho personálu, ktorý bol pred potopením lode evakuovaný a podľa zverejnených informácií nedošlo k obetiam na životoch. Okolo 33 osôb utrpelo pri požiari popáleniny. Kharg so svojim plným výtlakom 33000 ton a dĺžke 207 m bol dlhé roky najväčším plavidlom Námorníctva Iránskej islamskej republiky. Loď bola objednaná v Británii (trieda Ol) v roku 1974 a stavba bola realizovaná v rokoch 1976-1980. Do služby vstúpil až v roku 1984, nakoľko jeho odovzdaniu revolučnej islamskej vláde predchádzali zdĺhavé rokovania. Počas svojej služby bol niekoľkokrát podrobený modernizáciám, ktoré realizovali iránske lodenice. Bolo to jedno z mála plavidiel iránskeho námorníctva, ktoré bolo schopné zásobovať iné plavidlá na otvorenom mori. Disponoval aj helipadom a dvomi hangármi, odkiaľ mohli mohli operovať až 3 vrtuľníky, takže bol často používaný aj ako plávajúca základňa špeciálnych síl. Loď sa aktívne účastnila Iracko-Iránskeho konfliktu a neskôr pôsobila aj v účelových zoskupeniach pôsobiacich v Arabskom mori a Adenskom zálive proti somálskym pirátom. Od januára 2021 už neslúžil svojmu pôvodnému účelu, keďže Irán zaradil do služby ešte väčšiu zásobovaciu loď Makran s max. výtlakom až 121000 ton a Kharg bol pretransformovaný na výcvikové plavidlo.

3.6.2021, USA

Pozemné sily USA uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Oshkosh Defence na dodávky bojového vozidla pechoty Stryker (vo verzii DVH A1) vyzbrojeného zbraňovým systémom vyvíjaným v rámci projektu Medium Caliber Weapon System (MCWS). Projekt MCWS je nová bezosádková veža vyzbrojená 30mm kanónom XM813 a jeho realizácia sa začala v roku 2018. Cieľom je zlepšiť bojové možnosti v súčasnosti používaných BVP M1296 Dragoon zaradených v 2. jazdeckom pluku (tie sú primárne určené pre nasadenie v Európe) . Objednávka je zatiaľ uzatvorená na 91 ks BVP v hodnote 130 miliónov dolárov a ich dodávka má byť realizovaná do decembra 2023. Vzhľadom k počtu brigádnych bojových tímov sa celková výška kontraktu môže vyšplhať až na hodnotu 942 miliónov dolárov do roku 2027. Pôvodne sa do projektu MCWS zapojilo v máji 2019 5 konzorcií (ich počet sa zvýšil na 6 po úspešnom odvolaní sa jednoho nevybratého uchádzača), ale do finálneho výberu, ktorý sa začal v auguste 2020 testovaním vyrobených prototypov postúpili len 3. Oshkosh Defence na projekte spolupracoval so spoločnosťou Rafael , ktorá do projektu vložila svoje skúsenosti s vývojom a výrobou bezosádkových veží SAMSON. V súťaži neuspeli General Dynamics Land Systems spolupracujúci so spoločnosťou Kongsberg Defense (výrobca zbraňových staníc Protector) a Leonardo DRS so spoločnosťou Moog. Prvé vozidlá budú dodané pre Brigádny bojový tím Stryker 1-2 dislokovaný na Lewis McChordovej spoločnej základni v štáte Washington.

03.06.2021, USA

V USA bude v najbližšom období pravdepodobne zastavený vývoj nového ďalekonosného delostreleckého systému (delo a munícia) v rámci projektu Strategic Long Range Cannon (SLRC). Tento delostrelecký systém mal umožniť dostrel veľmi presných projektilov na vzdialenosť až 1000 námorných míľ. Aspoň tak to vyplýva z návrhu rozpočtu na fiškálny rok 2022, kde na tento program nie sú vyčlenené žiadne finančné prostriedky, aj keď podľa pôvodného harmonogramu mal byť prototyp hotový v roku 2023. O vývoji SLRC bolo rozhodnuté v roku 2018 a samotné práce sa začali v roku 2020. Kanón mal byť konštrukčne podobný 280mm kanónu M65 z polovice minulého storočia, ktorý bol určený pre streľbu nukleárnymi projektilmi na vzdialenosť 36 km. Vyvíjaný projektil bol vybavený doplnkovým pohonom (dvojstupňový raketový, resp. prúdový motor). Vývoj tohto zbraňového systému nadväzoval na projekty z čias studenej vojny, ktoré hľadali lacný spôsob ako dostať užitočné zaťaženie do vesmíru (napr. kanadsko-americký projekt HARP so 410mm kanónom – použitý kanón, resp. jeho zvyšky sa nachádzajú na Barbadose) a umožňoval obísť obmedzenia vyplývajúce zo Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) uzatvorenej medzi ZSSR a USA. Rozbehnuté procesy budú ukončené do 30. septembra 2021 a ušetrené finančné prostriedky (cca 72 miliónov dolárov) budú priradené na nový projekt s názvom Technology Maturation Initiative (TMI) Planning for Super-System and Technology Product Prototyping . Vzhľadom k určeniu tohto programu (výskum a vývoj na podporu muničných systémov, ďalekonosnej a vysoko presnej munície, pokročilých navigačných a sieťových technológií či pokročilých schopností vojakov, vozidiel a platforiem) je predpoklad, že časť z prác realizovaných v rámci projektu SLRC bude pokračovať aj naďalej, aj keď s iným zameraním. O tom, že má projekt SLRC problémy prenikali informácie už dlhšie. Začiatkom roku 2021 boli napr. pozastavené práce na samotnej delostreleckej platforme vzhľadom k tomu, že nastali pochybnosti o jej technickej uskutočniteľnosti, ktorú mal potvrdiť, alebo vyvrátiť tím odborníkov z nezávislej National Academy of Sciences.

4.6.2021, Singapur, Tchajvan

Singapurská vláda uzatvorila dohodu s vládou USA o presťahovaní svojej leteckej výcvikovej jednotky z Luke AFB (Phoenix) na Ebbingovu základňu leteckej národnej gardy vo Fort Smith v Arkansase. Presťahovanie bude realizované z dôvodu rozširovania sa amerického výcvikového programu F-35 na Lukovej základni vzdušných síl a na novom pôsobisku by mala jednotka cvičiť od roku 2023. Singapur má v USA výcvikové jednotky na výcvik pilotov od konca 80-tych rokov a redislokovaná jednotka tam prevádzkuje 12 lietadiel F-16 (celkom disponuje Singapur 60 lietadlami F-16 a 40 lietadlami F-15SG) . Od roku 2026 začne prezbrojovanie tejto jednotky na lietadlá F-35B (predbežne objednané 4 lietadlá s opciou na ďalších 8). Singapur má v USA ešte ďalšie 2 výcvikové jednotky – na základni Mountain Home je jednotka pre výcvik pilotv F-15 a v Marane (Arizona) jednotka pre výcvik pilotov vrtuľníkov AH-64D Apache. Spolu so Singapurskou jednotkou sa z Luke AFB presúva na nové pôsobisko v Arizone aj obdobná tchajwanská výcviková jednotka.

5.6.2021, India

India pravdepodobne ukončuje prevádzku svojej jedinej ponorky s nukleárnym pohonom INS Chakra (S-72) a ponorku po takmer 10 ročnom prenájme vracia majiteľovi. Ponorka opustila základňu Višákhapatnam 27. mája 2021 a v sprievode ruských vojenských plavidiel Admiral Tribuc (raketový torpédoborec Projektu 1155) a Kapar (záchranný remorkér) prekonala Malacký prieliv v dňoch 3-4. júna 2021. INS Chakra je pôvodne ruská útočná ponorka s jadrovým pohonom K-152 Nerpa triedy Projekt 971I, ktorej stavba sa začala v Rusku roku 1993 (na základe objednávky vtedy ešte sovietskeho námorníctva z roku 1989) a na hladinu bola spustená v roku 2006. Dlhá doba výstavby bola spôsobená nedostatkom finančných prostriedkov a realizáciou zlepšení, ktoré vyplynuli zo skúseností z prevádzky používaných ponoriek, ale aj zmien, ktoré si vyžiadalo jej určenie pre použitie mimo Ruska. Počas skúšok tejto ponorky v roku 2008 došlo na jej palube k tragédii, kde po aktivácii automatického hasiaceho systému v jednej sekcii sa hasiacim plynom udusilo 20 príslušníkov posádky a technikov výrobného závodu. V roku 2009 bola ponorka oficiálne zaradená do služby v Ruskom námorníctve (aj keď slúžila najmä na výcvik indického personálu). Zmluva o prenájme bola podpísaná 30. decembra 2011 a 23. januára 2012 si ponorku oficiálne prevzala India (do služby bola následne zaradená dňom 4. apríla 2012). V Rusku sú ponorky Projektu 971 označované ako Šťuka, v NATO majú kód Akula a sú určené na vyhľadávanie a ničenie lodí a ponoriek protivníka. Sú extrémne tiché (aj keď ich hluk závisí na výrobnej sérii, resp. subverzií). Oproti ruským ponorkám je ale INS Chakra vyzbrojená zbraňovým systémom s kratším doletom rakiet z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o šírení raketových technológií a tiež prieskumné prostriedky sú mierne odlišné od tých na ruských ponorkách. Predpokladá sa že ponorka bude po návrate do Ruska podobrená potrebným opravám a bude opäť zaradená do služby. India naopak už v roku 2019 podpísala ďalšiu dohodu o prenájme útočnej ponorky s nukleárnym pohonom z Ruska (pravdepodobne opäť niektorú z používaných ponoriek Akula), ktorá by mala byť dodaná do roku 2025 (po vykonaní opráva modernizácie). Aj táto ponorka bude mať v indickom námorníctve meno Chakra (už ako tretia v poradí, kde ako prvá Chakra slúžila sovietska ponorka K-43 (Projekt 670, alias Charlie) v rokoch 1988-1991).

INS Chakra

Zdroj:

Skryť Zatvoriť reklamu