Predstavme si situáciu, že figurína na fotografii je slovenská ministerka a novinári sa jej práve pýtajú na stranícky klientelizmus spojený s prideľovaním dotácií z jej rezortu. Povedali by ste, že figurína klame? Jednoznačne nie! Veď človek, ktorý práve klame, takto predsa nevyzerá. Výraz tváre hovorí za všetko. Tá osoba si jednoducho pojem stranícky klientelizmus v spojitosti so svojou osobou nevie predstaviť. Na to jej chýba mentálna výbava. No nielen jej. Rovnako všetkým s podobne vypleštenými očami pri otázkach podobného druhu.
Žijeme v období vlády zombie. Politické mŕtvoly, pochované koncom osemdesiatych rokov, po 20 resp. 10 rokoch vyhrabané zo svojich hrobov, našli opäť priestor na svoju realizáciu. Kedysi sedeli na teplých miestach, verne platili členské jednej strane, alebo sliedili v službách ŠTB. Keďže všetkého bol nedostatok, peniaze nehrali dôležitú úlohu. Neboli to peniaze, ale známosti, ktoré otvárali dvere na lepšie platené pracovné miesta, na vysoké školy, k lepšej zdravotnej starostlivosti, k vycestovacím doložkám, ale aj k stavebnici LEGO, mandarínkam, či k mäkkému toaletnému papieru. A my sme si na ten systém zvykli. Vymazali sme ten kus mozgu, ktorý zabezpečuje, že niektoré javy vnímame úplne inak. Do vrecka sme prispeli úradníkom, lekárom, dekanom, predsedom národných výborov, predavačke v hračkárstve, a možno aj biletárke v kine. A hoci tá jedna strana už nie je, systém a ľudia v ňom zostali rovnakí. Nič sa nezmenilo. Dostávať a dávať považujeme za prirodzenú vlastnosť našej národnej povahy. Za neuvedomované dedičstvo perverzného systému spred 20 rokov.
A tak dnes nechápavo vypliešťame oči, keď sa niekto pýta na niečo, čomu skutočne nerozumieme. Na klientelizmus, korupciu, rodinkárstvo a pod. Vypliešťame oči, ak si niekto dovolí opýtať sa mecenáša na dobre platený flek dcéry poslanca Ďuračku (SNS), na vedomosti nového ministra životného prostredia (SNS), na skutočný majetok Jána Slotu (SNS), na majetkové práva manželky Vladimíra Mečiara (ĽS-HZDS), na zdroje financovania bytu matky Roberta Fica (Smer-SD), na výherné tikety Pavla Kanisa (exSDĽ), na mafiánskeho priateľa ministra spravodlivosti Harabina (ĽS-HZDS), na zdroje financovania SDKÚ-DS, KDH, na igelitky v rukách Langošovej manželky, Mečiarovej dcéry, či záhadného dôchodcu z Hornej Dolnej, na ľudské práva v Číne, na politické kvality Ivana Gašparoviča atď.
Vnímame ako samozrejmosť, ak sa na dobre platené miesto dostane poslancova dcéra, ak dotáciu z ministerstva dostane priateľ nejakej poslankyne (Smer-SD), ak zákazku od štátu dostane stavebná firma finančného mecenáša vládnucej strany (Smer-SD), ak sa na zmene menového kurzu nabalí firma blízka ministrovi financií (Smer-SD), ak niekto kšeftuje s našimi peniazmi. Politici sa nám vysmievajú a nám vôbec nevadí, že z nás robia dementov. Poslušne držíme hubu a krok.
Ak sa dnes niekto pýta na príčiny rastúcej podpory súčasnej koalície, nemal by ich hľadať v prednostiach politických aktérov, ale v absencii mentálnej výbavy ich voličov. V absencii schopnosti vnímať korupciu a klientelizmus ako negatívne javy dnešnej spoločnosti. Ak sa teda pri otázkach spojenými s korupciou a klientelizmom tvárime ako figurína na fotografii, je to jasné, chýba nám mentálna výbava.
