Bolo tak trochu rande naslepo pretože výlet som si objednával cez internet u jednej z agentúr v Las Vegas. Množstvo cestovných agentúr ponúka širokú škálu možností ako poznávať kaňon v závislosti na vašej peňaženke a množstve času, ktorým disponujete. K dispozícií je vyhliadkový let helikoptérou, lietadlom, plavba člnom po rieke Colorado, divoká jazda džípom alebo trochu pokojnejšia trasa autobusom. Keďže hlavným dôvodom môjho pobytu v Las Vegas bol Xyngfest, rozhodol som sa pre kratšiu prehliadku autobusom. Netrpezlivo som vyčkával na hotelovom parkovisku Imperial Palace, kde sa míňali jeden za druhým autobusy nabité turistami zo všetkých kútov sveta. Končene prišiel aj ten môj. Náš sprievodca Jean - Claude, pôvodom Francúz, ktorý žije v Las Vegas takmer tridsať rokov, bol milý človek so zmyslom pre humor a veľmi dobre rozumel svojej práci. Cestou nám poskytol množstvo zaujímavých informácií o živote vo Vegas, ktoré nie vždy nájdete v turistických sprievodcoch. Dobre poslúžilo aj niekoľko praktických rád o stravovaní, mestskej doprave a nakupovaní v meste. Hlavná téma bol samozrejme kaňon. Celková dĺžka kaňonu je viac ako 400 kilometrov, šírka sa pohybuje od 500 metrov do 29 kilometrov a v najhlbšom mieste má približne 1600 metrov. Rieka Colorado ho rozdeľuje na dve časti, južnú (South Rim) a západnú (West Rim), ktorá bola cieľom našej cesty.
Opustili sme hlavnú cestu a pokračujeme vyprahnutou púštnou krajinou. Vietor a kolesá áut dvíhajú kúdoly prachu, ktorý je tak jemný, že preniká aj filtrami klimatizácie. Blížime sa k sľubovanému lesu a sme trochu prekvapení pretože väčšina z nás mala o lese iné predstavy. Nízke, podivne pokrútené jukovníky, ktoré bojujú o každú kvapku vlahy v tejto nehostinnej púšti, pôsobia veľmi zvláštne. Názov „Joshua Tree" im dali mormoni v 19 storočí, ktorí putovali púšťou a v pokrútených vetvách videli starozákonného proroka ako ich vedie do zeme zasľúbenej. Plody jukovníka dokonca jedli. Ako povedal náš sprievodca nie je to žiadna lahôdka.
Našou ďalšou zastávkou je letisko, ktoré zabezpečuje leteckú dopravu priamo do oblasti Veľkého Kaňonu, štartujú odtiaľ vyhliadkové lety helikoptér a lietadiel. Krátka návšteva obchodu so suvenírmi, pár fotografií a ideme ďalej. Skutočná nádhera nás ešte len čaká.
Ako sa náš autobus blíži k Eagle Point (bod orla) otvára sa pred nami scenéria, ktorá dvíha ľudí zo sedadiel. Vystupujeme aby sme si naplno vychutnali ten pocit. Svoj názov dostalo toto miesto podľa obrovského masívu pripomínajúceho letiaceho orla. Prvé kroky vedú k známej atrakcii „Grand Canyon Skywalk". Je to sklenený most vyčnievajúci 21 metrov nad 1200 metrov hlbokú priepasť. Ponáhľame sa aby nás nepredbehli tri autobusy ázijských turistov, ktorí nám idú tesne za pätami. Vstup na Skywalk je sprevádzaný prísnymi bezpečnostnými opatreniami, musíme odovzdať všetky predmety, ktoré by mohli poškodiť sklo, vrátane hodiniek, fotoaparátov či mobilov. Obúvame si návleky a pomaly sa posunujeme nad kaňon. Je to zvláštne, ale nepociťujem strach, skôr som ohromený výhľadom a majestátnosťou miesta, na ktorom sa nachádzame.
Opúšťam most, aby som unikol mohutnej vlne turistov, ktorá nás už dostihla. Využívam chvíľu osamote a ticho vzdávam úctu prírode. V neďalekom prírodnom amfiteátri bežia nepretržité vystúpenia domorodých indiánov, ale veľmi ma nezaujali. Neboli v tom cítiť skutočné emócie a dynamiku. Na druhej strane sa im ani nečudujem, tiež by sa mi pri 36 stupňoch nechcelo veľmi tancovať.
Pokračujeme v jazde a už sa tešíme na obed. Obed pripravovali pôvodní obyvatelia tejto oblasti teda indiáni z kmeňa Hualapai, ale na úplne moderných technológiách. Bol výborný a tak si dobré jedlo kombinujeme s nádherným výhľadom na krajinu z bodu nazývaného Guano point.
Svoj názov dostal podľa guana, ktoré sa tu v päťdesiatich rokoch minulého storočia ťažilo. O guano, ktoré bolo pre vyský obsah dusíka a fosforu používané ako hnojivo, bol veľký záujem. Keď však v roku 1960 lietadlo zničilo lanovú dráhu používanú na prevoz robotníkov aj suroviny, ťažba skončila a zostala len turistická atrakcia.
Po obede sa prechádzam a obdivujem toto úžasné miesto. Stretávam turistov z celého sveta, Rusov, Čínanov. Fakt by ma nenapadlo, že budem v Las Vegas hovoriť rusky. Poďakujem sympatickej študentke z Pekingu za fotografiu a uberám sa k autobusu.
Vraciame sa do Las Vegas. Odnášame si so sebou nezabudnuteľné dojmy a samozrejme pár fotografií. Zaujatí rozprávaním nášho sprievodcu si ani neuvedomíme že už sa blížime sa k mestu.
Doma pri prezeraní foftografií spomínam na úžasnú scenériu, ako skalné masívy v priebehu dňa menia svoje farby podľa dopadu slnečných lúčov.
