Podľa niektorých historikov Valentínovi patronát nad párikmi prischol iba zhodou okolností – v deň jeho sviatku sa totiž príroda prebúdza zo zimného spánku .
Bleskový exkurz po histórii tohto sviatku, keď si (vraj) každý vyberá svojho milého, môžeme skončiť prvou „valentínkou,” ktorú mal poslať v 15. storočí z londýnskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles...
Priznám sa hneď, nemám tento sviatok (sv.Valentína)rád. Je pre mňa cudzí, mám sa práve v tento deň roztápať láskou??? Hmm, je ale ťažké ho úplne ignorovať, keď som si sadol dnes za internet, zadal som zo zvedavosti v „gúgli“ do hľadáčika „sviatok zaľúbených,“ vyšlo mi „iba“ 5 290 stránok, ktoré o tomto sviatku hovoria. A hneď prvá stránka je pre mňa radostná, lebo až tretina mladých tento sviatok ignoruje… Majú zrejme všetkých pokope, keď dokážu vzdorovať „izmom“ o láske, romantike a podobným žvástom, ktorými sme na tony zasypávaní najmä z rozhlasu posledné dva dni. Pokiaľ by sa ma niekto opýtal, prečo toľký „optimizmus,“ odpoviem mu : Vytriezvel som. Ako tridsiatnik mám sice svoje sny a túžby, ale v globále som vytriezvel z násilného a, svojím spôsobom, aj naivného vyznávania lásky práve v tento jeden deň… A čo na záver? Svojim najbližším prejavím lásku v ktorýkoľvek iný deň roka. Nie násilne, nečakane a milo.
