Ich prvotné príznaky som zahnal neustálym parafrázovaním si výroku Ľúboša Juríka, podľa ktoréhoho ak chce človek prísť o zásady, nech ide do politiky. A Jurík vedel o čom hovorí: bol hovorcom Ivana Gašparoviča ako predsedu NR SR... A, tak trochu, mi prezidentská kampaň tiež pripomenula aj príbeh knihy Kandidát, v ktorej sa dvaja majitelia PR agentúr stavia, že ktorý dostane toho "svojho" kandidáta na prezidentský stolec. A tak v jednom prípade vznikol z obyčajného "človeka milión" kandidát na prezidenta, ktorý mal, po zistení, že ide o potomka slávnej osobnosti slovenských dejín, víťazstvo vo voľbách prezidenta "v suchu". Toľko literatúra...
Realita? Voľby prezidenta v roku 2019 sa nám zmenili na súboj, ktorý kandidát má viac peňazí, lepšiu PR agentúru, mazaného šéfa volebnej kampane a súboja o priazeň médií. Okoreneného vyjadrením jedného kandidáta, podľa ktorého by sme sa mali "postaviť zlu." Ono zlu som sa postavil, so susedkou, ktorá klebetila o dušu spasenú, som si veci vydiskutoval... Takže aké zlo? Prečo toľko napätia? A nepopierateľný fakt(aspoň u mňa) je, že som až do kauzy istej skládky o tomto kandidátovi nepočul. A podobne aj informácie o čudnom podnikaní rodinného príslušníka, ako aj informácie, označené jediným prívlastkom "antikampaň", beriem jedným uchom dnu a štyrmi von. Necítim potrebu si nimi "bordelizovať" pamäť Druhý kandiát je o niečo známejší a svojim "happy" úsmevom akosi lieta a je nad vecou. Určite, mám k nemu výhrady, ale je, aspoň pre mňa prijateľnejší, minimálne preto, že dokáže mať svoj vlastný názor na niektoré veci, ktorý si doplní o postoje ľudí vo svojom poradnom tíme. Aj napriek tomu si opakujem slová Miloša Zemana, podľa ktorého by funkciu prezidenta mal vykonávať človek s politickými skúsenosťami. A moju otázku:"Koho"?
