Do prvej skupiny patria ústavní činitelia, jedinci v parlamente, vo vláde a v súdnej moci. Štát im garantuje príjmy minimálne vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku „bežného smrteľníka“.
Do druhej skupiny patria doktori práv. Štát garantuje vysoké ceny za nimi poskytnuté služby. Doktori práv podnikajú ako exekútori, správcovia konkurzných podstát, notári a advokáti. Exekútori, okrem odmeny za úkony ktoré vykonajú, dostávajú ešte 20% z vymoženej sumy. Správcovia konkurzných podstát 10% zo speňaženého majetku. Advokátom štát vyhláškou zabezpečuje príjem, iba za stratu času, vo výške 24 Eur za hodinu a 110 EUR za každú začatu hodinu poskytnutej právnej služby. Pritom tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby, za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty sporu 33.194 Eur je 486 Eur.
Za každú účasť na pojednávaní tak dostane advokát navrhovateľa a advokát odporcu po 486 Eur. Pojednávanie trvá spravidla pol hodinu. Ak sudca v súdnom spore vykoná osem pojednávaní, advokáti si v takomto spore zarobia po 4.860 Eur. Pri takejto odmene sa radi podelia so sudcom, za zbytočný počet vykonaných súdnych pojednávaní. Toto je základný dôvod, prečo súdne spory u nás tak dlho trvajú. Pritom by stačilo, keby vo vyhláške minister spravodlivosti obmedzil počet platených úkonov, napríklad - na dva. Súdne spory by sa rýchlejšie skončili a vymožiteľnosť práva by sa zlepšila.
Do tretej skupiny patrí naša bohatí zlodeji. Štát im garantuje beztrestnosť. Sú to prakticky vrahovia ideí občanov o spravodlivej spoločnosti. Títo sa s radosťou podelia s prvou a druhou skupinou o časť získaného štátneho majetku.
