Môžeme tu nariekať, analyzovať spoločenské problémy a navrhovať riešenia ekonomických problémov, ktorými trpí slovenského hospodárstvo. Môžeme štrajkovať za vyššie platy, ako to už spravili učitelia, či lekári. Môžeme si zakrývať oči, pred neskutočnou korupciou a klientelizmom, ako to opísal Nicholson vo svojej knihe. Môžeme si vytvoriť paralelný svet, v ktorom budeme žiť. Slovensko nezmeníme pokým:
1, nezreformujeme súdnictvo. Pokiaľ budú v krajine rozhodovať kúpení sudcovia a výsledky súdnych konaní budú vopred známe, zrejme sa Slovensko nikam nepohne. Právne základy štátu sú tými ozajstnými „základmi", na ktorých všetko stojí. Alfa a omega právneho a demokratického štátu.
2, nesprehľadníme podnikateľské prostredie, aby sa na Slovensku oplatilo podnikať. A podotknem poctivo podnikať. Tým nemyslím tých rozličných eurofondových hoteliérov, či garážové firmy. Nech je naše sociálne cítenie akékoľvek, či politická orientácia nám ukazuje doprava, alebo doľava, stále platí, že podnikatelia dávajú ľuďom prácu, ktorí za ňu dostávajú zaplatené. Aj keď len 500,- EUR, v opačnom prípade by ľudia nemali nič a stali sa len príťažou štátneho rozpočtu.
3, nezjednodušíme daňovo-odvodový systém zrušením kvanta výnimiek a odpočítateľných položiek. Nepovažujem za normálne, že nám ročne pretečú vyše 2 miliardy EUR na daňových únikoch (podľa Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií). Však sa už len sami seba spýtajme, koľko nemocníc, či ciest by sme postavili, alebo opravili za 2 miliardy? O koľko by sme mohli zvýšiť platy učiteľom a lekárom? Takto nám peniažky končia vo vreckách konkrétnych jednotlivcov na ich osobný prospech.
4, nezbavíme štát majetku a nezlepšíme dohľad na výdavkami štátu. Však napokon všetci vidíme, ako sa šafári na štátnom. Teplárenské spoločnosti, SPP pred privatizáciou, alebo iné skvelé príklady riadenia štátnych podnikov sú potvrdením, že majetok v rukách štátu nie je na prospech všetkým, ale na osoh tým, ktorí žijú prisatí na štátnom rozpočte. Veď sa zamyslime, ako môže manažér štátneho podniku dostať špeciálnu odmenu, ak firma pod jeho vedením dosahuje rekordné straty? Druhým príkladom je verejné obstarávanie, ktoré sa na Slovensku stalo synonymom šaškárne na entú. A to ani netreba spomínať kancelársky papier, či upratovacie služby, predražené diaľnice, alebo webové stránky niektorých štátnych ištitúcií a agentúr. Ak je pravda, že každé tretie euro zo štátneho rozpočtu skončí ako provízia, či marža vo vrecku konkrétnych jednotlivcov, tak potom máme stratu vyše 5 miliárd EUR! A silne pochybujem, že na tom niečo zmení Kaliňákove ESO. To sa možno tak stane esom v rukáve určitých „obstarávateľov" a mecenášov SMER-u.
A toto nebudeme schopní spraviť, pokým sa nezbavíme amorálnej geriatrie, ktorá riadi túto krajinu. Silne pochybujem, že niekto, kto 30 rokov kradol a podvádzal, zrazu dostane zjavenie a povie si: „Dosť bolo! Odteraz budem žiť len zo svojho úradníckeho platu! Vymením Q8-čku za Fábiu kombi (ojazdenú), vymením svoju vilku v lukratívnej štvrti za malometrážny byt v novostavbe s peknou hypotékou alebo zhodím dole z ruky svoje drahé hodinky v cene novej Fábie 1.2 TSI! Alebo nepôjdem tento rok dva krát na luxusnú dovolenku na Kajmany, či Seychely, ale budem žrať suché rožky s paštétou niekde na Domaši."
Nepohneme sa ani o krôčik smerom k civilizovanému riadeniu štátu, pokiaľ neodstránime rodinkárstvo a korupciu, ktorá ovláda túto spoločnosť. Pokým do štátnych firiem a vedenia štátu nepritiahneme dobre zaplatených odborníkov s vysokým morálnym kreditom, ktorí budú krajinu riadiť podľa stanovených KPI a za ich neplnenie dostanú padáka. Tu nám nepomôžu žiadne Nové väčšiny, či názorové platformy. Jedinou platformou, ktorá je čím ďalej, tým viacej žiadaná je platforma ZDRAVÝ ROZUM...
