Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Si prilis hlupy pre lasku?
Prilis stary pre samotu?
Rev srdca neuticha.
Myslienky utkane pre nahotu.
Zenies sa bezhlavo.
Huciaci hlas tvojho ja.
Preco sa tak vsetci, toho citu boja?
Raz sme s nim uz po svete
ruka v ruke kracali.
Zopar krat nas slzy
celucickych zmacali.
Ona vie byt horka.
Vie byt aj sladka.
Nezna, dlha
bolestiva i kratka.
Neznama, znama
za niecim si ide.
Zjavi sa, zostane
odide a zas pride.
Chcel by si ju celu
do trezoru skryt.
Kazdy kusok krasy
do pamate vryt.
A ked sa Ti zrazu
z cesty cela vyhne
nesputanou tuzbou
krv v zilach ti tuhne.
V pocitoch sa cely mylis.
Mlcis…
Samota je hlucna prilis.
A tak ked ta znovu
prastary cit prepadne
Nepytaj sa stale znova
ako to s nim dopadne.
Slzy utries, sila rastie.
Okamih zivota
je jedno velke stastie.
