Ked videla som hviezdy z neba padat
vedela som, kde Ta hladat.
Cestou duhovou necham sa viest
labutim objatim skusim ta zviest.
Ked sa ma dotykas
som ako piesen.
Ty si ma piskas
jar, leto, zima ci jesen.
Si iskra co mi padla do oka
a oci moje teraz horia.
Noc, noc je hlboka
a ja som z teba cela chora.
Srdce plne snov som mala
smutne mesto, smutna plaz.
Medzi nami je uz vsetko jasne
volal si ma, ale uz nevolas.
K vode stale chodievas
labute tam ale uz niet.
Svoje slzy vo vaze jej nosievas
ona vsak nikdy nebude uz chciet.
O okraj studne stojim tu opreta
a nocny vanok nohami preplieta.
Zamkla som nebo
zapalka hori, palia ma jej plamene.
Tak som ta lubila
a teraz – nezalezi uz na mene.