Ale áno videl som nejakú tú časť Twin Peaks. Seriál už bežalviac krát v telke, ale ja mám takú averziu voči seriálom (poznámka môjhoschizofrenického, druhého ja (ďalej iba PMSDJ): Ale čo! A čo ALF?Há?!). Namotajú a človek potom automaticky ráta s časom ktorý strávipred blikajúcim sklom. Totálne presratý čas ... Myslel som si. Ale David Lynchby stál za to. Vtedy keď som zazrel náhodou nejaký ten diel, nerozumel som tomuani prd. Tak som čučal očami estéta (PMSDJ: Naozaj si mal také oči? Hmm...) a ponáralsa do bizarných obrazov režisérovej fantázie. Dej bol zmätený. No a teraz porokoch som si konečne pozrel ten, vraj kultový film: Twin Peaks -Fire Walk withMe, vlastne pilotný film k spomínanému seriálu. Je to z roku 1992. Keďsa ľudia rozprávali o Lynchovi, tak som mlčal, pevne rozhodnutý tentodeficit dobehnúť. Fú a boli to reči! Mal som z toho už aj pomerne prdel. Noako sa intelektuálne založený filmový fajnšmeker rozkokošoval. Takže dnes, podrúškom noci som si ho pozrel. Síce som čučal len na môj monitor pri PC, čo jepriam svätokrádež, ale aj tak som ČUČAL! Určite si dám Lyncha aj v kine.Alebo si dokonca kúpim televízor! (PMSDJ: To akože pôjdeme v piatok do BAdo kina Nostalgia? To akože nebudeme jesť?)
Takže od konca. V záverečných titulkoch sa píše že ajhudba je Lynchovým dielom. Prechádza dejom prirodzene a viac než vhodne (PMSDJ:To je ako dočerta?) Vrchol skvelého hudobného dokreslenia atmosféry je podľa mňa(PMSDJ: Aj podľa mňa...) na drogovej párty u Jacquesa. Psychadelické úletydo snov sú samozrejme tiež cool, ale tá hudba na tej párty by kľudne mohla frčaťaj v realite. Myslím že by som tam bol mimo aj bez akejkoľvek podporyiných látok (PMSDJ: Ale to si ty mimo furt mój!). Drž už hubu PMSDJ!!! Je faktže som už počul naozaj veľa o Lynchových ťažko vyložiteľných dejových ...dejov. Znalec sa tiťre a hľadá významy symbolov. Ja zbavený akýchkoľvekintelektuálnych ambícií som si prostoducho užíval. A zhruba toto mi Lynchsvojim filmom povedal:
Človek sa pretĺka realitou, zmietaný vášňami a démonmi svojichohavných túžob. Sem tam prekročí hranicu verejnej akceptovateľnosti. To sa robítajne. Čím menšie mestečko tým v hlbšej temnote sa tieto hraniceprekračujú. Človek si časom vyšliape stále častejším prekračovaním riadnubrázdu, až do nej načisto zapadne. Niekedy do tej brázdy stiahne aj svojhospoluobyvateľa. Tak sa teda pozerajme na strach a utrpenie. Umelci akoLynch nám tieto temné plody so zvrhlým potešením servírujú. Ale nepúšťajme todo reality! No no no! (PMSDJ: CHA CHA CHÁ!)
