Mne sa to vidí dosť zlomyseľné. Mojej budúcej – bývalej sato vidí celkom v pohode. Nevyjadrujem sa k estetickému cíteniu iných ľudí.Veď to moje je dobré akurát tak pre mňa. Aj to nie stále. Na stene mám akurátzemeguľu z National Geographic a na zemi, v malej izbe, mámlezby od Gustava Klimta. Tam kde je ten koberec čo sa tak ťažko vysáva. Priniesolsom domov krabicu s 900 kúskami fotografie Anne Geddes. Vysypal som ich nakopu. Na ten koberec. K tým lezbám...
„Môžem ťa o niečopoprosiť? Neposkladáš mi toto puzzle? Vždy sa mi to páčilo a chcem to nastenu.“ Pozná ma. Raz, keď sme ešte boli spolu, priniesla rozkúskovaného Valeja.Začala skladať. Priplichtil som sa k nej. U nej nadšenie opadalo a u mňanaopak vzrastalo. Nakoniec som to dokončil a teraz to visí na stene (užlen) v jej obývačke. Je to divné. Asi ako krížovky? Keby som si to japoskladal a vycapil na moju stenu, akože trofej, tak to dá logiku.
Oddelil som z kopy všetky diely z kvetináča.Podaril sa prvý kaktus. Uhm... Asi cítim niečo ako radosť. Spojil som dieťatkuočká. Pozreli sa na mňa a mňa chytila taká mierna depka. Keby som malcigarety asi si idem zapáliť. Už zopár dní nefajčím, lebo keď nemám na cigaretytak nemusím.
Víkend som trávil s detičkami. Prváčka má krásnyštrbavý úsmev a moja šiestačka ma za chvíľu prerastie. Boli sme včera v kine.Garfield 2. Deti sa bavili. Nerozumiem ako mohli recenzie tak zhovädiťvyslovene detský film. Je to ako s umením Anne Geddes. Niekomu sa páči. Ajpohľadnice sa také predávajú...
Deti u mňa spávajú na mojej posteli. Spal som v malejizbe na koberci. V kúte na zemi sú opreté Klimtove lezby. Teraz pred nimileží rozkôpkované puzzle. 900 dielov, kopec srandy. Asi nebudem veľmi normálny.Mohol by som zavolať Sofke napríklad. Nedvíha. Ani kamarát nevolá a keď smesa vrátili z ranča vravel že sa ozve. Boli sme dnes totiž na ranči. Detisa vozili na koníkoch. Kamarátova prváčka s mojou boli vedené a moja šiestačkaso svojou kamarátkou šiestačkou jazdili samostatne.
Keď mi moja budúca – bývalá podávala to puzzle mala krásnevysmiate oči. Asi sa cez víkend dobre bavila. Bez detí. Bezo mňa. Vyhovuje jejto takto... Asi aj mne. To len keď je po takomto víkende tak mi je trochusmutno. Asi budem skladať. Keby som si tak opäť dokázal poskladať naspäť svojživot. Do obrazu. Na stenu. Na našu...
Možno ešte zavolá Sofka.
