Opäť žiadna exotika. Dovolenkový pondelok sa chýli ku koncua ja sedím na dlážke hlavnej stanice v Bratislave. Opieram sa chrbtomo stĺp a pozorujem ako sa vlečie čas. 23:06, za štyridsať minút mámôj vlak odchod. Neďaleko postáva chlapec asi nejaký študent, zdá sa mi žekomunikuje s priateľmi francúzštinou. Zaujali ma jeho bosé nohy a hlavneto čo robil. Pohrával sa s kuželkou. Zrejme žonglér. Rôzne si jupohadzoval a bezpečne chytal. Pri riskantnejšom hode mu spadla, no on siju elegantne nohou nahodil späť do rúk.
Asi sa usmievam. Vo vnútri určite. Je mi zvláštne. Eštecítim jej zvláštny bozk na ústa. Strávili sme spolu väčšinu času v štýlovejkrčme pri pive, cigaretách a hlavne pri rečiach. Rozpráva rada a rozumne.Jasne blaváčština, ale nie až tak priečna. Jemne nedokonalé „r“. Témou našichrozhovorov je čokoľvek. Ani neviem ako a zistil som v jednom momenteže hlboko filozofujeme. Musel som sa z toho vymotať. V poslednej dobenemôžem ľudí presviedčať o „pravdách“, ktorým už až tak neverím. Aj mojestaršie články mi pripadajú akosi trápne ale je to proste moja história ...Nechal som ju nech rozpráva o tej svojej. Ešte je študentka a má tohona rozprávanie o desať rokov menej...
Bosí „Francúz“ má v rukách zrazu dve kuželky a jehospontánne predstavenie začína byť čoraz náročnejšie. Ktokoľvek prejde okolo nevydržía proste sa musí naňho pozrieť. On sa sústredí na svoje kuželky ale je muvidieť na tvári že vníma aj ľudí okolo.
Na festivale si odo mňa vypýtala oheň. Viem, zoznamovacieklišé ale v tomto prípade sa jej minuli zápalky. Zapaľovač nepoužíva. Aj o tommi povedala. Takže žiadne klišé. Náhoda. Sedeli sme vtedy spolu dlho do noci a debatovali.Ja som sa proste dosť vykecal. Po prvom festivalovom dni som potreboval takýflesh do reality lebo som sa vznášal asi dosť vysoko. Ona je realista ale tamsa tiež vznášala. Sľúbila že keď sa bude na druhý deň nudiť, ozve sa. Neozvalasa a ja som sedel v stanovom stage za zvukárom a počúval hudbu,ktorú ani nemusím. Ale áno, čakal som ju. Na druhý deň prišla SMS. Vzdala to a išladomov až tak fasa jej tam nebolo asi. Mala meniny tak som jej poslalblahoželaciu SMS. Napísala že keď budem v Blave, nech sa ozvem ...
Kamarát ide do Blavy.
Tak sme ráno vyrazili. S doobedňajšieho stretnutia ničnebolo, všeličo sa komplikovalo. Kamarát bol pracovne. Ja som bol proste s ním.Volal som jej viac krát. Mrzelo ma že musí čakať. A ona ma fakt čakala!Kúsok po dvanástej sme sa konečne stretli. Rozhodol som sa, domov pôjdemvlakom. A tak sme boli spolu a kecali. Bolo to fajn. Stala sa kúskommojej minulosti. Keď sme sa tak lúčili a ja som ju fakt musel objať a pobozkať,hovorila že nie je tá čo ma vytrhne zo samoty. Je mi to jasné človeče. Nie sompako... Veď ja som až hen z levickej riti a ona z bratislavskej prdele.
Žonglérovi sa v rukách mihajú už tri kuželky a priestorpatrí jemu. Aj pohľady. Je to fascinujúce vystúpenie a pri pohľade nakuželky lietajúce popod vysoký strop sa čas nádherne vlečie. Toto sú tiemagické okamžiky! Hlavnou stanicou sa ozýva búrlivý potlesk.
Ďakujem za krásny ďeň ;-)
