Po služobke

Opäť na služobnej ceste. Tentokrát mi treba opáčiť dáku tú vodnú elektráreň na Váhu. Plán bol zobuď sa 5:00 a vyraz z Levíc 6:00. No skoro to vyšlo a polhodinový sklz mi hádam neublíži. Vyrazil som na Fabii 1,4 MPI s nálepkou materskej firmy na dverách smerom na Tlmače. A už pršííí. No fajn, aspoň to núti človeka dodržiavať rýchlosti. Kozárovce, Zlaté Moravce. Samota je blbá, hlavne keď sú blbé orientačné schopnosti. Som si takmer istý, že na tej križovatke nebola smerová tabuľa. Nevadí, hola hej mapa pomáhej! Vsjo jásno. Topoľčianky a očakávaný Skýcov. Hore v pohode a dole ... otras. V tomto úseku sa zima vyšantila a vozovka je samá diera. Hľa, míňam trojuholník a pán v aute vo zvodidlách je zjavne už zmierený s osudom a trpezlivo očakáva príjazd odťahovej služby. Oplatí sa spomaliť, hlavne v týchto serpentínach. Prievidza a konečne Trenčín. Samozrejme že som prešiel celé mesto než som dorazil do cieľa. Kto si to má pamätať. Vyzdvihol som kolegu domorodca a poďho do Dubnice. Krása. Práca na vodnej elektrárni má voľačo do seba. Videl som všetko čo som potreboval a ešte ako bonus som videl rybovod. To je taká cesta pre ryby. Také voľačo ako obchvat okolo mesta lenže v tomto prípade obchváta elektráreň. Zistil som čo som mal zistiť. Ešte som absolvoval jedno energetické dielo na Váhu a plný informácií mi načim späť. Nechcem už ísť cez Skýcov. Je to tam naozaj nádherné, ale čo s toho keď som musel oči upierať na vozovku aby som nezahučal v dajakej diere. Takže diaľnica Trenčín – Bratislava, ktorú opúšťam pri Hlohovci. Nitra – Vráble – Levice. Minule som bol až vo Veľkých Kapušanoch, čoby kameňom dohodil do Užhorodu. Tiež sám. Ale krátka zástavka pri Zádielskej doline a na Košickom námestí mi spríjemnili cestu. Viem že ľudia bežne merajú oveľa väčšie vzdialenosti, ale pre mňa, čo som bol desať rokov uväznený v jednej kancelárii je to nová skúsenosť. Ako tak rozmýšľam, najďalej som šoféroval do chorváckej Podgory na dovolenku a to už dve letá za sebou. Spali sme vtedy na parkovisku v Karlovaci. Prvý krát som mal v závere cesty krízu a cítil som bolesť v rukách aj v nohách. Druhý krát sme míňali už známe miesta a ani bolesť sa nedostavila. Zrejme to bolo viac psychického pôvodu. No a ako sa zrazu to Slovensko zmenšilo! Nemáme problém vycestovať si hocikde, kdekoľvek je niečo zaujímavé. Tento víkend sme boli pri Kamennom mori. Fakt! Pri Vyhniach (áno tam kde je piváreň Steiger) sa nachádza fascinujúci prírodný útvar s takýmto menom. Slniečko nám svietilo, vetrík fúkal a zdá sa že sa mojim dievčatám páčilo. Veru pôjdeme niekam aj na budúci víkend. Alebo nie? Do auta treba benzín a s rastúcou cenou ph, sa Slovensko zrazu akosi zmenšuje ...