Realita moja každodenná

Paráda! Nikoletka mi práve priniesla kávu. Dneska som celý deň pil v robote nesku. Nemám rád nesku. Ale kávu chcem. Neviem či aj musím, ale jednoducho chcem. Keď nieje obľúbená popradská „a“ mletá, postačí aj neska. Vždy keď dopijem nesku, rozmýšľam načo som to pil. Nechutí mi. Niektoré veci sa asi neoplatí riešiť. Nebodaj by som začal špekulovať že načo som sa ženil. Asi aj preto aby mi teraz moja desaťročná dcérka priniesla kávu. No vlastne už som desať rokov ženatý, takže každý kto trošku pozná tie veci o bocianoch, si asi vie predstaviť ako to bolo. Ale dobre bolo. Teraz je tak všelijako, ale dúfam že bude aj lepšie. No dokelu zase fňukám. Niekedy fňukám. Keď dofňukám tak rozmýšľam že prečo som fňukal. Asi to nemá zmysel riešiť. Mám to jednoducho v povahe. Káva je horúca ale fajn. Mám azbestový jazyk. Aj polievku mám najradšej keď sa s nej dymí. Či parí. Z chladiacich veží jadrovej elektrárne sa parí voda. To len aby bolo jasno. Ešte sa ani neparilo a už sa z okolitých viníc hromadili sťažnosti že vinič postihla nejaká choroba. To za tú elektráreň. Dneska som tam presedel zhruba celý deň na prezentácii. Súčasťou prezentácie bol aj 3D systém. Niečo ako doomovka, ibaže sa tam nekilovalo. Mám na to samozrejme názor ale nemôžem to tu riešiť. Samozrejme. Nie som tu anonymne, takže nemôžem byť až taký otvorený. Potrebujem byť zamestnaný aby som mal z čoho živiť rodinu. No asi čo to popíšem o karme, ale to niekedy inokedy. Už by som aj mohol voľačo seriózne, zatiaľ len tak vzdychám ...