Takto ... Boli štyria tankisti a pes ... Nie ešte raz …
Boli štyria zamestnanci ostravskej fabriky a život pod psa. Prepúšťanie sa skončilo kucapacou a film sa začal. Každý z hrdinov mal problémy. Vlastne Vinco akoby ani nemal. Ľuboš Kostelný je už na pohľad taký v pohode týpek, akurát že už neprchá v uniforme chtiac opustiť socialistickú vlasť (Renčovi Rebelové, 2000) ani nerozdáva pozitívnu energiu z vozíčku (Michálkovy Záchranáři, 2003). Teraz je to Vinco sukničkár. Mno a voľajako sa mu to vymklo z rúk a dodr… é pokašľalo sa to. Tak to chodí. Vzťahy medzi ním a ňou sú krehká vec. Keď sa do toho primotá tretí či tretia… Druhým slovákom je Tomáš (Ivan Martinka). Ja ho poznám! Aj moje deti ho poznajú. Veď to je ujo záhradník gombík z relácie pre deti Gombík a Gombička. A Ivo si už zahral s Ľubošom aj záchranára a tiež tam hral komplikovaného človeka. No tu bol komplikovanejší. Aj jemu praskli nervy. Aj komu nie … No ešte aj v Krajinke hrali títo slovenský herci. Takže už sa so Šulíkom poznajú. Postavy prindišov zo slovenska dopĺňajú Karel (Oldřich Navrátil, joj tohoto herca som už videl mnohokrát) a Milan (Igor Bareš, joj ale kde som ja videl tohoto herca? Asi nikde. Čítam že si zahral Dostojevského Raskolnikova! Hmmm…). Dvaja Ostraváci. Karel je ženatý a má dve deti. Karel má málo peňazí a má manželku v nemocnici. Karel je ale veselý človek a niečo vždy vymyslí. Milan je tvrďas. Jeho syn Bandy je noťas. Jeho bývalá žena Vilma (Anička Šišková, perfektná ako vždy) je asi kurva. Milan to zvládne.
A potom je tu ešte Emil, ktorý mi najviac prirástol k srdcu. Viem, poviete si že je trtko, ale vy ho nechápete! On je len veľmi dobrý! On je presne ako ja! Akurát že ja nechodím venčiť psa. Ja až taký charakter nie som. No a kto hrá Emila? Fanfáry!!! Geniálny Csongor Kassai! Skoro som mu podal ruku keď dohral Kabaret v Nitrianskom Bagarovy. Lenže mi zdrhol. Než som vybehol po schodoch, kde sa môj idol zjavil, bol preč. Veľa použitých servítkov tam po švédskych stoloch zostalo. Ktorý bol ten pravý? Ja blbec som tam nechal všetky … Radošinská smrtka v Tatovi. Veď Musíme si pomáhať. Čert ví proč je tak dobrý. Mojim snom je ho vidieť v úlohe ctihodného grófa Draculu. Už si ho predstavujem jako ohŕňa hornú peru, odhaľuje ostrý chrup aby sa zahryzol do bieleho krku … do Šulíkovho Emila sa zahryzol bravúrne a jeho sice epizódka, dve, skvele osviežili ďalšou dávkou z variácii na tému depresia. No a kamera Martina Štrbu bola podľa mňa to najsamlepšie z filmu. Akoby som si prezeral kamošov fotoalbum. Hrdzavé múry, komíny, opadaná omietka ... poézia ostravsko-karvínskeho regiónu. Trošku preumelkované dialógy, ale veď stále sledujeme Šulíkove dielo. No a aj niektoré scény si možno zaslúžili pohrať sa s atmosférou. Keď kľačali chlapi pred dverami a do tmavej chodby sa rozlialo svetlo z bytu a medzi dverami stál skrvavený Tomáš ... nestihlo ma zamraziť, raz sa točí realizmus tak sentimentalitky musia von. Strih. Čo už. Málo je nás takých ako ja alebo Emil. Dalo by sa ešte čo to popísať, napríklad o skvelom Šebanovy, ale osobne si myslím že nič sa vám nestane keď sa vyberiete do kina... a potom dneska bol strašne blbý deň … A konečne voľakoho napadlo o tom natočiť film.
