Zvláštny list

Tak toto je citátik z listu 1.4.1996. Pani redaktorka takto osprchovala mladého "básnika", ktorý vtedy prežíval obdobie nabité emóciami a s riadnou dávkou zhovievavosti, povedzme tvoril. Takto:


xxx

Sme z mäsa a kostí
pútnici minulosti,
túlame sa vesmírom
v tých našich staromódnych telách.

Keď blizke je ďaleko,
svet zrazu je na mäkko,
od staručkého Boha
vyprosiť chceme tak veľa.

A prastaré pokušenie
zrazu nás prinúti,
oddať sa sneniu
v prekrásnom splynutí.


xxx

Stál som vo svojom prázdnom byte.
"Tu žiť budeme" premietam si dnuka
"tam bude posteľ, tam skriňa
a tam detská izba pre princeznú či valibuka."

Tak prijímajúc zvláštne teplo z týchto chladných priestorov
zostal som tam ešte dlho stáť
a steny biele ako stránky z knihy našej budúcnosti
vraveli mi iba svoje "snáď"!


V NOCI NA BALKÓNE

Nočné nebo,
Boh v čiernych perinách,
hviezd tam niet,
usmial sa pod hustý fúz

Nočné ticho,
len štekot dákych psov,
nechcú spať,
zas šeptám tíško blues

Nechaj nás sladko snívať,
daj nech nás šťastie obíma,

aj tráva o láske spieva,
v neskorých nočných hodinách.


POLNOČNÉ RÁNO

Cikulárka hlasu
zubami detského plaču
zahryzla sa do ticha
rozhrýzla aj zvyšky snov.

Z lampy na nočnom stolíku
vylialo sa svetlo
zahnalo tmu ...
aj nádej na ďalší spánok.


VEČER

Večer
zostávame spolu
prvými úsmevmi hladká nás Nikolet

starostí,
viem bolo veľa,
zaspalo dieťatko, zrazu ich toľko niet.

Únava
tlačí ti viečka
o spánok prosíš, on príde viem

tíško
do tmy tu šeptám
jedinú vetu: "Veľmi vás milujem."


hmmm ... mladým chalanom čo sa náhodou zaplietol do života veľkých som bol ja.
Keď som našiel list s týmito básničkami tak ma zalial zvláštny pocit. Spomienky...