Na linke "Odvtedy - Poteraz" sa stalo toto: Cesta prevažne zjazdná, sem tam nejaký výmoľ. Silný vietor Beznádej odfúkol ďalší vzťah a vánok Vášeň privial ďalší. Už dlho si povieva, akosi sme si privykli. Neočakávam zmenu počasia ale totok je predsalen vrtkavá záležitosť. Ale jej nádherná osôbka, naposledy v lane na Krivej, stáva sa návykovou. Túžim objímať neustále. Samozrejme nás delí diaľava. Akosi stáva sa pravidlom...
Nuž peniaze a strach som nikdy nemal, v tom húževnato zotrvávam aj keď chvíľu to vyzeralo ináč. Aj peniaze sa vyskytli a aj strach sa objavil. Pol roka som trávil odstupné, keď som to v práci zabalil. Veru šťavy som asi mal riadne, lebo trávenie bolo intenzívne. Až mi tak prituhlo keď iná práca nebola. Pomotal som sa po úrade a zavše som aj dajakú tú živnosť popáchal. Ale robota sa predsa naskytla. Dnešné dni sú opäť o každorannom vstávaní a presúvaní sa na pracovisko. Nuž a tam samozrejme roboty hora. Pracovisko je to pomerne nové, to vždy býva kriku. Všade sú ľudia. Na ľudí treba rovnako či tam, či tu.
Z trojizbového do jednej izby som sa prepratal ale privykol som. Na spanie som zmontoval Ikea podplafónnu posteľ a pod ňu som vtrepal počítač a iné haraburdy. Tak sa mi tu dá žiť. Aj s mojimi dcérkami dvoma sa popraceme raz za dva týždne, tak je to ok.
Aj kultúru si občas dáku popácham. Poslednú noc som napríklad v telke pozeral Romerove zombíky ...
A tak...
