Taký pocit som dosť dlho nemal. Väčšinou ma gniavia také depky, že pre nejakú fyzickú bolesť jednoducho nieje v mojich uvedomovadlách priestor.A po podnikovej žranici ma to začalo obchádzať.
Asi sa začína prejavovať chrípkový vírus. Teraz to voľajako vrcholí. Človeče, nezabral ani horúci čaj a ani slivovica. Asi pôjdem po hokeji spať či čo ... Čo na chrípku? Pokoj a nohy v teple. A citróny ktoré som samozrejme zabudol kúpiť. Alebo skúsim meditáciu? Idem na to. Sadám si do tureckého medu ... é ... sedu. Privieram oči a tvár mi zdobí jemný úsmev. Teda sedím s takým pritrtnutým výrazom v tvári ... Hlboko dýcham ... Všetko čo počujem je len počuté ... Všetko čo vidím je len videné ... Všetko čo myslím je len myslené .........
No a znovu to zabralo. Žeby vírus v panickom strachu zdrhol aby sa nenakazil mojou neznámou psychickou chorobou? Pozor, prenáša sa aj mojimi textami ;-)
