***
Nevedela si vysvetliť,prečo sa odrazu cíti ,tak oddýchnutoAž nakoniec zablúdila myšlienkami k neznámemu chlapcovi. Jej pery malinového nádychu sa začali chvieť a kútiky úst sa roztiahli do malého nevýrazného úsmevu.Otvorila oči a jediným pohnutím hlavy,vystopovala očami budík.Ukazoval 6:55.O päť minút vstáva.Povzdychla si.Nechcelo sa jej dalších nasledujúcich osem hodín straviť v spoločnosti ľudí,ktorí o ňu nejavili záujem.Mohlo to byt kvôli jej zložitej,komplikovanej povahe či jej zvláštnemu pohľadu na svet. „Musíš,“ vyšlo z jej úst náhle.Odkryla sa a pomalými ťarbavými krokmi pristúpila k oknu.Nevidela nič.Ďalší upršaný,sychravý deň.
November.Z duše nenávidela tento mesiac.
Obula si papuče,ktoré boli starostlivo uložené vedľa nočného stolíka.Schádzala dolu drevenými schodmi.Schod po schode.Krok po kroku.Pridržiavala sa zábradlia,pretože si nebola istá,či by zišla tie strmé schody bez jeho pomoci.Prešla veľkou,ale tmavou chodbou a vstúpila do kuchyne.Bola to jedna z tých kuchýň,ktoré vyrážaju dych.Honosné,masívne drevo.Zabudované kuchynské zariadenia či veľký pult uprostred.
V dome bolo ticho.Nikde nikoho.Mohla počuť iba prenikavé škvrkanie svoho brucha.Hodila si do úst zopár kukuričných vločiek a pri tom si šikovne otvorila chladničku,z ktorej vytiahla nízkotučné mlieko.Z malej drevenej skrinky blízko chladničky vytiahla čiernu šálku s bielymi bodkami.Naliala do nej mlieko až po samučičký okraj.Šálka bola prázdna po dvoch rýchlych dúškoch.
Uvažovala o včerajšej noci.Chcela sa zbaviť tej myšlienky,ale nešlo to.Už nebola tou silnou osobou,ktorou bývala.Prešla si rukami po tvári krúživými dotykmi.Sklzla prstami po svojom hrdle až narazila na striebornú retiazku.Viseli na nej dva malé prívesky.Ťažko rozoznateľné.Malé strieborné lietadielko a tenisova raketka.Uchopila ich tak silno,že ani vzduch nemal šancu,dostať sa pomedzi zovreté prsty. „Dokážu to,pretože si myslia,že to dokážu,“veľmi zreteľne vyslovila týchtlo pár slov.Boli to slová,ktoré jej zvykol hovoriť kamarát.Odrazu so sebou mikla a prerušila niť svojich myšlienok.Očami prešla po stene a naďabila na hodiny.
7:15. „Čas ísť si dať sprchu,“ povedala si povzbudivo.Mlieko vrátila do chladničky a šálku položila do drezu.
***
Ako bolo jej zvykom či skôr rituálom postupne si zo seba vyzliekala pyžamo a odhaľovala svoje nahé telo pri kráčaní do sprchy.Neunúvala sa časti svojho pyžama pozbierať.Nechala ich volne pohodené na dlážke.Ešte predtým ako vošla do sprchového kútu ,načiahla sa po sprchovom geli,ktorý ležal na bielej poličke medzi ďalšou kopou kozmetických somariniek.
Ranná očista netrvala ani 5 minút.Vyliezla zo sprchy do parou zaplnenej miestnosti.Schytila prvý uterák ,na ktorý dočiahla a omotala si ho okolo mokrého,nahého tela.Rýchlym krokom vybehla po schodoch a zamierila do svojej izby.Zhodila zo seba uterák a ladným krokom sa premiestnila k skrini.Pohľadom premerala všetky veci,ktoré viseli na vešiakoch až nakoniec jej oči zastavili na čipkovanej blúzke tmavomodrej farby.Vybrala k nej biele rifle značky Peppe Jeans.Ako sa obliekala,pristúpila k zrkadlu a kritickým pohľadom zhodnotila svoj výzor. „Červené napuchnuté oči cez noc prekvapivo zmizli,ale ten výraz,“ zašomrala.Postrapatila si vlasy,aby väčmi nabrali na objeme.Potom šmátrajúc po vačkoch svojich nohavíc, vytiahla lesk a natrela si ním pery.Zostali neodolateľne červené.Vedela,že tento červenkastý nádych jej periam pristane.Keď usúdila,že lepšie to už nebude,schytila zopár knih a chodila si ich do tašky.Poobzerala sa okolo seba,ale nevidela nič,čo by ešte mohla potrebovať tento deň.
