Len nedávno som zistila, aké naivné sú moje vedomosti o takej veci, akou je darovacia zmluva podľa nášho Občianskeho zákonníka. Nemyslím si však, že v tejto naivite spočívala do nedávna len moja osoba. Mnoho ľudí ma zakorenenú predstavu a tej samozrejme verí, že to, čo sa podľa darovacej zmluvy darovalo, je možné v prípade nezhôd, vrátiť spať.
Niekto sa učí na chybách iných, niekto sa učí tak, že situácia proste príde a čelí jej celým svojím telom. Inkasuje všetky rany. Výsledkom môže byť trauma, trpká skúsenosť alebo nesmierny údiv nad tým, čo všetko je možné.
Každý sa môže rozhodnúť darovať svoj majetok komukoľvek na svete. Nech tomuto rozhodnutiu predchádza čokoľvek. Podpísaním darovacej zmluvy samozrejme s klauzulou o tom, že danú zmluvu nepodpisoval v tiesni ani za nijak nápadne nevýhodných podmienok a prevodom daného majetku na príslušnom katastri nehnuteľností na príjemcu daru, sa darca s konečnou platnosťou zriekol toho, čo vlastnil, bez akejkoľvek možnosti dar dostať späť. Toto je ten bod, ktorý je viacerým neznámy. Bez možnosti dostať späť. Áno tá možnosť tu stále je, ale je to asi tak nemožné ako nájsť jahody v decembri v lese a nie v nákupnom centre zvučného mena. Teraz citujem paragraf 630 Občianskeho zákonníka: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy“. A teda nech mi niekto povie, čo je toto.
Ak si darca uvedomil, že spravil sprostosť, že ranil svojich zákonných dedičov alebo že len z krátkej nerozvážnosti uskutočnil niečo, čo už aj začal ľutovať, neverím teda, že by sa príjemca daru len tak ľahko vzdal niečoho, čo sa mu podarilo získať. Darca alebo poškodení dediči zo zákona majú dôkazné bremeno na svojej strane. A skúste preukázať, že sa príjemca daru správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Podľa mňa nemožné.
Inštitút darovacej zmluvy je fajn, ale len pre také komické príklady akým je prípad babky, ktorá darovala vnukovi domček s podmienkou dožitia v ňom. Vnuk s manželkou celý dom zrekonštruoval, babke vytvorili vhodné podmienky na strávenie dôstojnej jesene života. Babka si však po rokoch nastupujúcej demencie a po rokoch investícií vnuka a jeho manželky smerovanými do domčeka, zmyslela jednu úžasnú vec. A teda chcela si dať zriadiť drevenú latrínu v záhrade, v ktorej sa práve vybláznil drahý záhradný architekt. Vnuk jej to z pochopiteľných dôvodov nedovolil. Načo, keď má v dome pre seba samu novú kúpeľňu so splachovacím záchodom. Babka neustúpila a rozhodla sa domáhať vrátenia svojho daru. Samozrejme neúspešne. Pre takéto prípady je to viac ako dobré. Ale čo v prípade, ak niekto zmanipuluje človeka v komplikovanej životnej situácii vo svoj prospech. Ako sa majú brániť oprávnení dediči, ktorí nemali možnosť zasiahnuť a hájiť svoje práva v čase zrodu darovacej zmluvy, ktorá ich tak parádne obišla. Neviem, či vidím veci zle, ale toto je asi tá temná strana darovacej zmluvy.
