Zázrak

Ako každý človek som, sa chcel pozrieť k Mŕtvemu moru. Od židov som sa dozvedel, že najlacnejšie ho ponúka arabská cestovná kancelária. Priamo na ulici som si teda kúpil zájazd a obdržal som malý lístoček. Predavač sa ma samozrejme nepýtal ani na meno, vierovyznanie či štátne občianstvo. Niekoľko dní som chodil po tomto meste a lístok som mal ľahkovážne zastrčený vo vrecku. Deň pred zájazdom som zistil, že som ho niekde stratil. Peniaze vyhodené do vzduchu, napadlo mi ako prvé. Zašiel som za pouličným predavačom a povedal mu či by mi nemohol dať iný lístok, lebo ten od neho som stratil. On mi povedal, že si ma pamätá a bez problémov mi vystavil náhradný. Niečo naňho arabsky napísal. V deň zájazdu som bol na pochybách, ale šiel som na určené miesto, kde bol zraz aj iných účastníkov. Ukázal som lístok. Chvíľu prebiehala konverzácia v arabčine a už som sedel v autobuse smerujúceho k Mŕtvemu moru. Rozmýšľal som či by sa mi také niečo mohlo stať aj na Slovensku. Keď som odchádzal z Jeruzalema šiel som sa poďakovať predavačovi a opýtal som sa ho či s touto záležitosťou nemal nejaké problémy. On mi povedal, že nie. Niečo podobné sa stalo jednej Slovenke ale v súvislosti so židovskou firmou. Je to teda o ľuďoch. V posvätnom meste som síce nestretol nič čo by zvýšilo na moje náboženské cítenie, zistil som však, že tam žije zopár dobrých ľudí a je úplne jedno akú majú národnosť či vierovyznanie.