Julia Jacklin (Austrália, New South Wales, Sydney)
label: Transgressive Records, Polyvinyl Records
prepojené na: Elizabeth Fader (f.k.a. Elizabeth Hughes), Salta, Video Set, Phantastic Ferniture
V minulom vydaní (PWP 02) sme si prešli cez projekt Phantastic Ferniture, ktorého je Julia Jacklin jednou tretinkou (aj keď kľúčovou, lebo stojacou vpredu). A aby sa nám nestratila spojitosť a aby sa nám miss Jacklin a The Ferns nedostali v radení dielov až príliš ďaleko od seba, umiestnil som ju radšej do tesného závesu. Zostávame teda v Austrálii a špeciálne v Sydney a okolí.
Čiastočne už bola predstavená minule, takže tentoraz len tak zľahka na doplnenie.... ale nižšie bude ešte jedno upresnenie a dokonca ospravedlnenie za minulý diel. Áno, ospravedlnenie. Pretože všetko plynie a priebežne sa mi spresňujú zdroje a objavujú sa nové (v skutočnosti však staré a archívne) udalosti a okolnosti. A tak sa mení aj celkový obraz.
Julia M. Jacklin je austrálska pesničkárka zo Sydney. Jej indiánske meno je laň-ktorej-oči-sa-nikdy-nesmejú (všimnite si to vo videách, aj v minulom dieli). Vyrastala v Blue Mountains (New South Wales), v rodine učiteľov. Od svojich 10-tich rokov navštevovala hodiny klasického spevu (sami musíte posúdiť, či sa na ňu niečo aj nalepilo).
V auguste 2016 v rozhovore pre portál Thumped.com padla aj takáto otázka a takáto odpoveď:
Coming from a classical singing background, did you completely rebel against it after a while or was it a gradual transition to more contemporary alternative music?
Julia: I don’t think I was ever a very good classical singer. It’s a serious discipline and I was never that into it, I think I was rebelling against it from the start but it was the only kind of singing lessons near my house. I’m really glad I have that foundation but I think I was always a bit resistant. I remember getting in trouble after a concert when I was around 13 or 14 for adding too much personal flair to a piece. That sticks in my mind as a moment when I thought,... hmm maybe this isn’t for me.
Vystupovať začala sólovo počas vysokej školy a od roku 2012 už bola postupne súčasťou viacerých hudobných projektov (väčšinou so svojou kamarátkou Elizabeth Hughes) spojených so sydneyskou umeleckou scénou. Až do leta 2016 mala bežné občianske zamestnanie a teda nebola profesionálnou hudobníčkou.
Zaradiť si ju môžete všelijako. Ako nu-folk, alt-country, folk, modern folk, folk-rock, dokonca ako tzv. „americana“. Všetko bude správne, len si to pospájajte. Kľudne si vymyslite aj nejaký svoj vlastný názov. V The Guardian v októbri 2016 o jej prvom albume napísali, že ide o „impressive indie country debut from Australia“. Takže indie country... to si tiež vymysleli...
Každopádne sa pohybuje na troch poliach – rocku (indie-rocku), folku (nu-folku) a alt-country a kombinuje ich medzi sebou tak prirodzene a "seamlessly", že ani neviete, kedy ste presne kde. Z tohto dôvodu asi najviac sedí keď ju občasne prirovnávajú ku pesničkárke Angel Olsen (USA). Ale Julia má oproti nej o čosi jemnejší (menej sýty) hlas, menší drive v prejave a podľa mňa aj menší rozsah. Ale na druhú stranu trochu mäkšiu (zastretú) farbu hlasu než Angel. Prirovnávajú ju aj k ranému obdobiu Jenny Lewis & The Watson Twins (USA). Ona sama však uvádza Fionu Apple a Leonarda Cohena ako svoje inšpirácie.
Do dnešného výberu sa dostali jednak nejaké staršie nahrávky a z albumu DON’T LET THE KIDS WIN (2016) skôr folkovejšie a rockovejšie veci. Na albume je aj toho country dosť, takže keď budete mať chuť, tak si ho nájdete aj v iných zdrojoch (v kanáli Polyvinyl na YT alebo v iTunes alebo na Bandcampe alebo alebo alebo...)
Od roku 2012 bola Julia Jacklin súčasťou svojho prvého hudobného projektu (s Elizabeth Hughes, ale nie len) pod názvom Salta. V júni 2013 vydali singel Blood s celkom výtvarným klipom, ktorý režírovala Laura Nagy (ktorú vôbec nepoznám :-)
Akurát, že vo videu vidím na bicích (asi) Ryana Brennana, len v mladšom vydaní. ... Ejha, takže je spochybnené to, čo bolo uvádzané v rôznych zdrojoch, že Phantastic Ferniture je pre jej členov úplne nová skúsenosť... keďže Salta je takmer identická zostava (Jacklin/Hughes/Brennan + 1 kus). A je tak spochybnené aj to, že Ryan Brennan nikdy (myslí sa "nikdy pred Phan Ferns") nehral na bicie v kapele.
No, zdá sa, že je to tak trochu „marketingová rozprávka“ pre svet mimo Austrálie. A ja som sa dal nachytať tiež... Tak, ale prepáčim... a vy zase prepáčte mne, že som to šíril v tejto podobe ďalej. Nevymetám kluby v Sydney, takže chtiac-nechtiac musím vychádzať z oficiálnych publikovaných podkladov.
Aj tomu celkom rozumiem. Nie je to žiadna tragická nepravda, len také malé zamlčanie. Predpokladám, že sa vychádzalo z toho, že by sa ten príbeh zbytočne komplikoval a strácal čistotu a efektnosť, ak by sa v ňom spomínali nejaké hudobné projekty, ktoré už neexistujú a ktoré mali iba lokálny dosah... a pre ľudí mimo Austrálie (alebo dokonca mimo Sydney) to aj tak má len pramalý význam. Lepšie dnes znie, že Phantastic Ferniture je prvý raz, čo sa takto dali dokopy. Ospravedlňujem sa... ak by som v tom čase vedel o Salta, tak powerplay o Phantastic Ferniture by bol trochu iný. Ale opravovať to už nebudem.
Okrem Salta existovalo ešte trio Video Set (vyzerá to na jednorazový projekt), v zostave Liz Hughes, Julia Jacklin, Rosie McKay, v ktorom komponovali piesne ku krátkym videám, ktoré aj sami točili... (Inak, Rosie McKay neviem až tak dobre dohľadať, lebo to vyzerá tak, že Austrália je plná dievčat a žien s menom Rosie McKay... nevadí, nie je to úplne kľúčová postava príbehu.)
A aby to bolo ešte viac dopletené, tak 4. februára 2013 vyšlo 4-piesňové ep od skupiny Video Set s názvom(!) Salta. Obsahovalo 4 piesne (Tiger, Juniper, Freedom, Overlap), z ktorých hlavne Tiger je veľmi zaujímavá... (dole budete mať link, ako sa k ep dostať cez Bandcamp). A Blood je v rôznych zdrojoch uvádzaná aj ako pieseň od Video Set, aj ako pieseň od Salta.
No a ja som až do 15. 10. 2018 o Salta nepočul ani raz. Až pri podrobnejšom rešeršovaní podkladov ku Julii Jacklin som narazil na cca 6 rokov starý článok z novín South Sydney Herald a podľa toho som dohľadal hudbu.
Tak teda toľko k dávnejšej lokálnej histórii... Rýchlo naspäť do roku 2016, čo bol pre Juliu Jacklin (zatiaľ) kľúčový rok – hudbe sa začala venovať profesionálne, vyšiel jej album a austrálska edícia Rolling Stone ju zaradila na zoznam umelcov „Future Is Now“ (niečo ako "objav roka").
Juliin debutový album DON’T LET THE KIDS WIN vyšiel 7. októbra 2016 na značke Transgressive Records (a Polyvinyl Records).
Album bol nahrávaný na Novom Zélande (v štúdiu The Sitting Room) s producentom Benom Edwardsom (ktorý spolupracoval aj s Marlonom Williamsom alebo Aldous Harding). Aranže sú úsporné a nálada melancholická až veľmi melancholická. Kombinácia neprehustených gitarových partov, hlasu plného emócií a nebanálnych textov si našla svojich obdivovateľov.
Magazín Mojo o ňom napísal: "Her voice cool as winter and sultry as summer, as intrinsically sad as her songs’ emotional punch."
Noviny LA Times uviedli: "Jacklin approaches the art of the song with a few essential tools: a subtly played electric guitar, a breathtakingly precise voice… and an innate skill at channelling emotion through sparse, loaded lyrics."
Album DON’T LET THE KIDS WIN je pomenovaný podľa poslednej piesne na ňom. Jej text vychádza z myšlienky, že deti netreba nechať len vyhrávať, že im netreba „zametať cestičku“. Pretože potom vyrastajú v mylnej predstave, že sú stredobodom vesmíru a že svet je miesto, ktoré je tu len pre nich a pre uspokojovanie ich potrieb. Že svet je miesto, v ktorom sa dá dosahovať ľahký úspech. A potom zistia, že to tak nie je... a môže to byť šok. A na nápravu býva už dosť neskoro. Pre Happy magazín Julia Jacklin povedala: „Being what you actually want to be as a person takes time, more time than you might of thought when you were younger. So that title is just kind of saying, don’t prepare your kids to think that they’re going to get everything.“ Nepripravujte svoje deti na to, že môžu v živote chcieť všetko a získať všetko...
Don't let the kids win
Just let them lose
They're not gonna learn anything
If that's the way you choose to play
Ale to je len začiatok textu... Každá sloha hovorí o inej situácii medzi ľuďmi. Pieseň s celkom zrelým posolstvom (na to, že Julia ešte nemá ani 30 rokov), je nanešťastie hudobne asi najviac countryová (alt-countryová) na albume, takže aj ja mám čo robiť, aby som ju vstrebal... a na Slovensku (dokonca možno aj celkovo v Európe) tento druh hudby nemá zrovna veľké publikum. Ale v USA a Austrálii sa album pekne uchytil...
Texty nie sú banálne a Juliino veršovanie je hravé a miestami až zvukomalebné a rytmizované (akoby išlo o slovné hračky či jazykolamy)
Napríklad:
But you are too young to be
a father to me
(Small Talk)
I was dancing for a while
See I was trying to perfect a style
...
And I rose steady to the roof of my room
I may not be a great dancer but I might be a good one soon
(Sweet Step)
I gotta find myself a girl
Who make my straight toes curl
(Coming of Age)
Jednou z najlepších piesní na albume je Pool Party. Štúdiová verzia je široko dostupná, preto som ju vybral radšej ako živú nahrávku zrealizovanú pre Buzzsession. V úvode, na otázku čo na ňu v USA urobilo najväčší dojem odpovedá že... mexické jedlo... Potom sa to snaží ešte nejako vyžehliť, ale prvé slovo platí, druhé letí z gatí... Ako sa teda Julii Jacklin podarilo "dať dole" moderátora dvomi slovami a úplne ho vyviesť z miery.
14. 9. 2017 vydala (asi double A-side) singel Eastwick / Cold Caller. Ku obom songom boli urobené videoklipy... v jednom tancuje v tanečnej miestnosti, v druhom popíja modrý drink na rôznych miestach... a v oboch má Julia Jacklin rovnaké šaty. Je milé, ako to ona vôbec nerieši :-)
Na jar 2018 avizovala cez sociálne siete, že pripravuje druhý album. 3. 10. 2018 vyšiel nový singel s názvom Body a opäť s celkom zaujímavým textom (je v popise videa) a s klipom, ktorý režíroval Nick Mckk (pozri aj PWP 02, Phantastic Ferniture).
Fanúšikom jej nový materiál pripadá dokonca až nick-cave-ovský (čo je možno trochu nadnesené), ale ak aj zvyšok albumu bude ako tento singel, tak to asi vyzerá skôr na rockový album (tzn. už nie alt-countryový). Som celkom zvedavý. Predpokladám, že začiatkom novembra 2018 bude vonku ďalší singel.
Julia Jacklin na webe a sociálnych sieťach:
https://en.wikipedia.org/wiki/Julia_Jacklin
http://www.juliajacklin.com/home.html
(z webu sa prelinkujete na sociálne siete)
https://videosetmusic.bandcamp.com/album/salta
Ďalšie tagy na samoštúdium :-)
julia jacklin - bands buy records episode 05
julia jacklin - sweet step hauzkonzerte session
julia jacklin NPR music tiny desk concert
julia jacklin - church session bruxelles
julia jacklin - eastwick live sideshow alley
julia jacklin - lay with me
salta - lovin’s for fools (sarah siskind cover)
