Prišiel Valentín. Ako každý rok...
A láska je komplikovaná, takže je ideálnym zdrojom pre vznik rôznych piesní o láske.
Kedy si ich zahrať, keď nie dnes? Dnes je ideálny čas.
S Morrisseym to ja mám tak, že (zjednodušene): „čím staršie, tým lepšie“...
Čím - v čase - bližšie ku obdobiu The Smiths, tým (pre mňa) lepšie. Ale tu zase posudzujem hlavne zvukovú zložku, lebo jeho textársky talent v čase až tak neerodoval. A ani s tým zvukom to nie je až tak tragické, lebo tá krivka bola skôr vlnovkovitá, než zjavne zostupná.
Ale... ako možno porovnávať album VIVA HATE (1988, His Master’s Voice), ktorý vyšiel len 6 mesiacov po poslednom albume The Smiths (STRANGEWAYS, HERE WE COME) a na ktorom hudbu pripravili producent Stephen Street a Vini Reilly (gitarista skupiny Durutti Column) so zvyškom Morrisseyho kariéry (v ktorej už spolupracoval s inými osobami)? Len ťažko...
Ako možno porovnávať jeho prvé turné, na ktorom sa vlastne zišli 3/4 The Smiths (okrem Johnnyho Marra) s jeho ostatnými turné? Len ťažko...
Morrisseyho texty neboli nikdy obyčajné a už vôbec nie obyčajné lovesongy. Nebudem fušovať literárnym kritikom do remesla a nebudem tvrdiť, že jeho texty sú vždy len umenie, ale je zrejmé, že jeho (často cynické a sebastredné) videnie sveta mu uľahčilo nachádzať v bežných situáciách podprahové paradoxy a na nich postaviť pointu textov. A tak komunikovať pocity, ktoré cítime, ale nedokážeme ich otvorene pomenovať.
Aj My Love Life je taký text. Obracia sa ku skutočnosti, že základom lásky je mať rád samého seba. Mať rád niekoho iného je len bonus. Je fajn, keď sa to stane. Tak mohla vzniknúť pieseň o láske, ktorá vôbec nie je sentimentálna alebo poznačená závislosťou na niekom inom.
Poď sem, ja mám svoj love-life a ty k nemu môžeš niečo pridať... Prečo nie?
Láska potom už nevyzerá tak fatálne a zúfalo...Come on to my house
Come on and do something new
I know you love one person so
Why can't you love two?
Give a little something
Give a little something
To My Love Life
To My Love Life
My Love Life
Oooh...
Pretože okolo originálnej osobnosti Morrisseyho sa vytvoril kult, je video masívne diskutované. Takže pár zaujímavých reakcií:
* This song is a perfect example of why Morrissey is so easy to resonate with. The lyrics are so simple and clean-cut, yet they uniquely describe a feeling that (nearly) everyone has felt at least once in their lives. I think this is why his fanbase is so devout.
* Morrissey cruisin' with his gang of rockabillies
* Neck tattoos before popularity
* This video was shot in Phoenix, Arizona when it was still a smaller city. Phoenix is now the 5th largest city in America - today. All of those seedy motels in the video that were common mainstays from the 1950's through the late-1980's; succumbed to prostitution and other vices and were torn down in the 1990's. A blast from the past. He was still very young, like he had just left the Smiths a few years prior.
* Very very underrated song, Morrissey is class
* Gary Day is so hot in this video... and yeah, Morrissey too.
* To love oneself is the beginning of a lifelong romance. (Oscar Wilde)
* One of the most beautiful songs written.
* A touch of Chrissie Hynde in the backing vocals. Awesome song.
* Love Chrissie Hynde's vocals in backround!!!
My Love Life vyšlo v septembri 1991 ako nealbumový singel. Neskôr sa objavil na niektorých kompiláciách Morrisseyho.
Morrisseyho kamoška Chrissie Hynde (The Pretenders) spieva v nahrávke striedme back-vokály.
Pet Shop Boys je duo („je“ je správne... áno, ešte stále sú aktívni). Neil Tennant a Chris Lowe.
Ich debutový album PLEASE vyšiel 24. marca 1986 na značke Parlophone. Predchádzali mu single West End Girls (október 1985) a Love Comes Quickly (február 1986).
Ich prvý album bol najlepší... ten zvuk dokonca (možno) definoval obdobie polovice 80-tych rokov. Minimalistické, anglicky elegantné. Balansujúce na viacerých hranách a predsa takmer nikto proti tomu nemá veľké výhrady.
* Pure elegance and style! Very few artists can reach this level.
Viete čo je láska? Keď jeden z poslucháčov/divákov do komentárov napíše :-)
* This has been one of my all time favorites since the mid 80's... and I'm a metal guy!
Sooner or later,
this happens to everyone
To everyone
You can live your life lonely
Heavy as stone
Live your life learning
And working alone
Say this is all you want
But I don't believe that it's true
'Cause when you least expect it
Waiting round the corner for you
Love comes quickly, whatever you do
You can't stop falling (Ooh ooh)
Love comes quickly, whatever you do
You can't stop falling (Ooh ooh)
Vraj Love Comes Quickly... no neviem, neviem... moje lásky nefungovali takto rýchlo. Zato rozchody, tie boli svižné. Vlastne našťastie. Lebo žuvačkový naťahovaný rozchod je väčšia trauma než čistý rez.
Najrýchlejšie rozchody sú cez SMS-ku (dnes asi cez sociálne siete).
Mne dokonca nefungovalo ani toľko tradované, že "keď niečo skončí, tak niečo nové začína". Mne keď niečo skončilo, tak som išiel väčšinou (aj na niekoľko rokov) do ničoho.
Tegan and Sara sú kanadské duo (pozri aj PWP28). Tegan Quin a Sara Quin. Sympatické babulky, čerstvé štyridsiatničky (*1980).
Pôvodne z Calgary, teraz vraj z Vancouveru, ale myslím, že nejaký čas (minimálne jedna z nich) žili aj v USA. Obe sú "na baby"...
Ich najlepší album (z môjho pohľadu) je SO JEALOUS (2004, Vapor / Sanctuary) s krásnym obalom, ktorý sa hodí ku valentínskej téme.
Ich posledný alternatívny album (z môjho pohľadu) je SAINTHOOD (2009, Sire Records), ktorý im produkoval Chris Walla zo skupiny Death Cab For Cutie. Ďalšie albumy už boli v zásade popové a už na nich nebolo až tak čo počúvať.
Rozmýšľam, či som niekedy bol na niektorú priateľku po rozchode tak naštvaný, že som poničil jej veci, ktoré u mňa zostali... Jednak sme sa vždy vedeli „rozsťahovať“ s predstihom pred posledným zbohom (jednu som aj osobne pomáhal odsťahovávať od seba) a keď aj niečo zabudnuté zostalo, tak som si na tom nevybíjal žiadne svoje negatívne emócie. Buď som to používal (ak to neboli vyložene ženské vecičky), alebo nechal pri smetiakoch alebo som to porozdával.
Myslím, že to je skôr ženský model správania, toto obrátenie agresie na neživú vec. Resp. asi sa to skôr stáva vtedy, keď ten rozchod príde nečakane... Ja by som takýmto magickým rituálom nezažil žiadne uvoľnenie.
I Was A Fool vyšlo na ich... počítam... siedmom štúdiovom albume HEARTTHROB (2013, Vapor Records / Warner Bros). To už bolo také to obdobie, keď som ich vlastne opustil a umožnil som im ísť vlastnou (popovou) cestou... Hehe. Proste rozchod... Stane sa.
Ale I Was A Fool je super... Miernym prearanžovaním by sa to dalo ešte krásne zachrániť :-) Je to dobrý song.
A pretože nie vždy ich viete rozlišovať, tak na záver urobím ten vtípek, ktorý už len opakujem... ale (našťastie) mňa stále baví. Zahrám sa na českého komentátora krasokorčuľovania. „...a na plochu nastupuje dvojice Tegan a Sára. Tegan v černém, Sára v bledě modrém...“
Highasakite je skupina (pôvodne duo a myslím, že dnes už zase len duo) z Nórska (Trondheim). Ingrid Helene Håvik (autorka piesní a speváčka) a Trond Bersu (bicie).
Povyhrávali aj nejaké ocenenia, ale to skôr na národnej úrovni Nórska, medzinárodne nie sú až tak známi.
Lover, Where Do You Live? Je z ich druhého albumu SILENT TREATMENT (2014, Propeller Recordings).
Lover, where do you live?
In the skies? In the clouds? In the ocean?
I learned a lesson 'bout bad ideas
We're really out in the middle of it now
And if I ever see you
again my love
All I‘m ever gonna do
Is send shivers down that spine of yours
The Organ bola kanadská post-punková, resp. indie-rocková dievčenská skupina (Vancouver). Fungovali medzi rokmi 2001 až 2006. Hlavnou postavou skupiny bola speváčka a autorka Katie Sketch.
Katie Sketch sa síce ako dieťa učila hrať na husle, ale k alternatívnejšej rockovej hudbe ju dostal (nedopletiem to?) manžel-maminej-kamarátky, ktorý sa zaoberal inštalovaním technického vybavenia hudobných štúdií a dal jej tipy na alternatívne hudobné skupiny 80-tych rokov.
The Organ vznikli na troskách skupiny Full Sketch (predošlej Katinej skupiny). The Organ boli kvintet (5 kusov), prvé ep vydali v lete roku 2002.
Ich príbeh je dosť zvláštny na to, aby človek nebol prekvapený, aké dobré veci dokázali nahrať v situácii, keď sa im niekoľkokrát menila zostava a niektoré štúdiové nahrávky aj vyhadzovali a zase nanovo nahrávali s rôznymi producentmi.
Ale tento zložitý osud aj tak rezultoval iba do jedného albumu a jedného ep (minialbumu) vydaného post-mortem. Album GRAB THAT GUN vydali v roku 2004 a po rozpadnutí skupiny, v roku 2008, bolo ešte vydané ep (alebo skôr minialbum) THIEVES.
Love
We cry so very much about it
Oh love
Obsessing in the night about it
Oh love
I'd really like a small part of it
Oh love, love, love
Oh love, love, love
Fun fact: všimnite si na 01:51, ako gestikulácia Katie Sketch kopíruje rytmus
SOKO (resp. SoKo) je občianskym menom Stéphanie Sokolinski. Je Francúzka, hudobníčka, autorka, príležitostná herečka. Tipujem, že ak ju poznáte, tak skôr z bulvárnych správ z roku 2016, keď zopár mesiacov randila s americkou herečkou Kristen Stewart (napr. The Twilight Saga).
SOKO zatiaľ vydala 3 albumy. Ostatný v lete 2020 - FEEL FEELINGS (2020, Because Music / Babycat), na ktorom je zaradená aj krásna, zvukovo prázdna a pocitovo plná, Let Me Adore You.
Text je veľmi jednoduchý, ale s takou tou intenzívnou atmosférou, ktorú poznáme zo začiatku vzťahov, keď len tak ležíte v posteli a zrazu máte pocit, že ste stratili schopnosť rozlíšiť, kde jedno telo končí a druhé začína. A ste rozohriati, roztečení ako vosk, v prítmí, nikam sa netreba ponáhľať...
Nude
Is how I like you best
Undress
Undress
Let me adore your face
Undress
Let me adore you
Nude
Nude
Is how I like you best
Forget everyone else
Just rest
Your head upon my chest
Undress
Nude
Let me adore you
Simple and nude
Let me adore you
Nude
Move
Below the surface
Undress
Undress
Stay
Leaving is a disgrace
No shame
Nude, nude, nude, nude
Nude, nude, nude, nude, nude, nude...
Another Sunny Day bola londýnska skupina aktívna na prelome 80-tych a 90-tych rokov, zoskupená okolo Harveyho Williamsa a ktorá patrila medzi naivistické gitarovky, vychádzajúce z "vlny" C86 (to ešte niekedy dovysvetlím).
Množstvo týchto kapiel potom nahrávalo pre bristolské vydavateľstvo Sarah Records, ktoré sa stalo domovom a priam synonymom pre nekomplikovaný, naivný a zvukovo milý indie-pop. Keď sa potom povedalo "sarah records", bolo jasné, čo je to za sound...
Nie každý to mal rád, písalo sa, že "The C86 bands were boring jangle-poppers" (jangle znamená ten zvonivo nazvučený zvuk gitár a vybrnkávaný - arpeggio - spôsob hrania... akord sa nehrá naraz celý, ale rozloží sa).
Boring... no vo veľkej dávke je to určite boring, lebo tie skupiny hrali veľmi podobne, ale okrem toho, že je to typický britský zvuk a že to je zvuk charakteristický pre isté obdobie vo vývoji popovej a rockovej hudby (1986 - 1994?), je veľmi osviežujúce sa k tomu občas vrátiť práve pre tú naivitu a ľahkosť. Také krásne, doslovne "pesničky", akoby z detského seriálu to sú :-) Večerníčkové pesničky.
Aj texty boli naivné... ak by som dnes nejakej babe povedal, že "si stredom môjho malého sveta", asi by "valila bulvy". Dnešné dievčatá, preplieskané hip-hopom, sú zvyknuté na onakvejšie vyznania :-)
When I saw you getting off the bus,
I knew this whole wide world was made for us.
And the first time that I spoke to you,
I was so shy I didn't know what to do.
But you said "Take my hand, let's run away",
I said "I understand, let's leave today."
So hey there little girl, you know you really got me in a whirl.
Hey there little girl, you are the centre of my little world.
Girl In Red (väčšinou však zapisované ako girl in red, tzn. malými písmenami) je z Nórska (čo som ja dosť dlho vôbec nevedel a aj ma to prekvapilo... ani trochu mi jej hudba neznela škandinávsky). Je mladá, ešte len zľahka 20+. Jej občianske meno je Marie Ulven Ringheim.
I Wanna Be Your Girlfriend je vlastne hneď jej prvý zverejnený (streamovaný) song (november 2016) a bol hneď veľmi úspešný. V roku 2018 vyšiel aj fyzicky na jej debutovom ep CHAPTER 1 (2018, AWAL / Human Sounds Records).
V tomto čase študuje hudobnú produkciu a songwriting na vysokej škole v Oslo.
Marie patrí ku queer komunite, je „na baby“ a je aj považovaná za istú ikonu tej komunity.
Oh, Hannah, oh, Hannah, oh, Hannah, oh, Hannah
I wanna kiss you until I lose my breath
I don't wanna be your friend
I don't wanna be your friend, I wanna be your bitch
And I wanna touch you, but not like this
The look in your eyes
My hands between your thighs
Oh, this can't be real
It's all just a dream
Nielen girl in red je na baby.
Nejako veľa „báb na baby“ sa tu v tomto dieli objavilo, ale nebolo to plánované... Tak to vyšlo :-) A v tomto ľahšom dieli som chcel skončiť popovo, tak teda som vybral pop popovitý... echt pop.
Carl Elise Fletcher vystupujúca pod menom FLETCHER (to zase naopak má byť zapisované verzálkami, tzn. veľkými písmenami) je pôvodne z New Jersey, teraz žije v L.A. Na strednej škole hrávala volejbal. Bola účastníčkou prvej americkej série The X Factor (2011).
V oblasti hudby je aktívna od roku 2015 a je to naozaj taký pop, ktorý by sa tu normálne neobjavil, ale objavil som tento singel, ktorý je znesiteľný a klip je čiernobiely, takže nepôsobí až tak prvoplánovo komerčne. Dnešná téma to znesie...
Neviem, či si ešte niekto spomenie na seriál Ally McBeal (v našich krajoch, samozrejme, pod názvom Ally McBealová). Ja som to videl väčšinou v nejakých reprízach na ČT2, tak niekedy okolo rokov 2005 až 2009 (to odhadujem)... často úplne na preskáčku a dosť náhodne, nie vždy som chápal vývoj postáv. A pozeral som to aj napriek tomu, že právnikov mám rád asi... asi ako osýpky... Ale americkí právnici sú ďaleko, slovenskí Profesionálni Psychopati majú na naše životy, žiaľ, omnoho deštruktívnejší vplyv.
No a jednou z hlavných postáv bol spolumajiteľ (partner) právnickej kancelárie Cage & Fish - Richard Fish (hral ho herec Greg Germann), ktorý (okrem jeho erotickej vášne pre zrelšie ženy) mal aj ďalšiu zaujímavú zvyklosť. Občas vyslovoval také akoby poučenia alebo bonmoty, ktoré sa týkali mužsko-ženských vzťahov (a vždy sa týkali aj hlavnej témy, resp. fabuly, epizódy). Tie poučenia z dnešného nanúteného korektno-rovnostársko-ľavicového pohľadu boli toxicky-maskulínne a patriarchálne, ale boli extra vtipné. A neboli hlúpe, lebo mali isté biologicko-faktografické jadro.
Richard Fish bol na ne príslušne hrdý a nazýval ich „fishizmus“. Jeho partner John Cage (hral ho herec Peter MacNicol) mal v niečom, ako zvyčajne, zmätok... a Richard Fish mu veci jednoducho a efektívne vysvetlil. No a tak sa raz dostali aj k tomu, prečo je pohľad na dve ženy pri erotickej aktivite niečo ale úplne iné, než na dvoch mužov pri erotickej aktivite. Fishizmus znel, že pohľad na dve objímajúce sa a bozkávajúce sa ženy, zvyšuje chuť samcov rozmnožovať sa a preto je evolučne výhodný a teda je príjemný a z hľadiska prírody žiadúci... Preto proti takémuto pohľadu nemáme žiadne výhrady. Neprotestujú ani muži, ani ženy. Pohľad na dvoch objímajúcich sa a bozkávajúcich sa mužov tento efekt neprináša. Veru nie...
Týmto estetickým videom nikoho neurazím. Trochu iná káva by bola pozerať sa na muckajúcich sa dvoch mužov. To by bola káva bez blahodarného vplyvu na evolúciu.
Singel Sex (With My Ex) vyšiel v septembri 2020 na ep s názvom THE S(EX) TAPES (2020, Capitol Records), ktoré obsahovalo piesne inšpirované rozchodom FLETCHER so Shannon Beveridge.
Shannon Beveridge je youtuberka (kanál nowthisisliving), vraj herečka, fotografka a LGBT aktivistka.
Pod video niekto pripísal reakciu:
That was the longest Calvin Klein ad I‘ve ever watched
A áno, je to veľmi šikovný pop-kultúrny postreh.
