Pokračujeme v mojom osobnom rebríčku TOP10 za rok 2022. A tentoraz hornou polovicou desiatky. Desiatky, ktorá nie je až tak pravou desiatkou, lebo využívam možnosť si voľne umiestniť na jednotlivé pozície aj viac piesní alebo dokonca aj celé albumy (nebojte sa, nebudete musieť počúvať tie albumy celé :-)
Najprv rekapitulácia spodnej polovice rebríčka (pozri diel 86)
miesto č. 10
laura veirs - seaside haiku (USA) (singel)
shirley hurt - empty hands (Kanada) (singel)
winten - anything you like (Austrália) (singel)
girlpuppy - somewhere (USA) (vybraté z albumu)
warpaint - like sweetness (USA) (vybraté z albumu)
miesto č. 9
leftfield - full way round (Anglicko / UK) (singel)
morabeza tobacco - album SHADOW OF THE CHERRY (Švédsko)
miesto č. 8
aoife nessa frances - day out of time (Írsko) (vybraté z albumu)
emily yacina - d.b. cooper (USA) (singel)
snowy band - the last thing (Austrália) (singel)
renata zeiguer - evergreen (USA) (singel)
gorillaz - baby queen (Anglicko / UK) (singel)
miesto č. 7
florist - výber z albumu FLORIST (USA)
wet leg - angelica (Anglicko / UK) (singel)
miesto č. 6
sea lemon - eraser (USA) (vybraté z épéčka)
aldous harding - warm chris (Nový Zéland) (vybraté z albumu)
alaskalaska - get me high (Anglicko / UK) (vybraté z albumu)
A pokračujeme hornou časťou rebríčka. Neskromne si myslím, že to aj dnes bude dosť zaujímavé (aj keď veľmi subjektívne).
Miesto číslo 5 / album od Lisy Mitchell a song od Núrie Graham
Na pozícii číslo 5 sa umiestnil celý album. A ten bude doplnený vydareným singlom Katalánky spievajúcej po anglicky, Núrie Graham
A PLACE TO FALL APART je štvrtý album austrálskej pesničkárky (po otcovi s anglickými koreňmi) Lisy Mitchell, ktorá sa v roku 2006 (ako teenagerka) prvýkrát dostala pred oči širšej verejnosti v austrálskej Superstar (tam pod názvom Australian Idol). Áno, v tej továrni na nenaplnené nádeje a spálené šance. V ročníku 2006 skončila ako šiesta.
Už ako dieťa/teenagerka si trúfla na coverovanie Dire Straits alebo Nicka Cavea.
Na albume nájdete stíšené, intímne alt-folkové piesne, s dosť minimalistickými (prázdnymi) aranžmánmi, ktoré rešpektujú (neprehlušujú a neprekrývajú) najdôležitejší nástroj na nahrávke - Lisin hlas.
Lisa Mitchell pri tomto albume cielene hľadala "down-sizing", hľadala čo najprázdnejšie a najjednoduchšie aranžmány. Tie sú rozpísané pre 3 až 4 hráčov. Dodatočnej štúdiovej produkcie je minimum.
"I wrote most of the songs myself, I then took them to my band. We wrote all of the arrangements together so that limitation of the three of us has enabled the album to have a space, that I think on my past albums I have really struggled to find that limitation. That was one of my main goals for this album was to find a limitation." (livewireau.com)
Lisa Mitchell - Apricots z albumu A PLACE TO FALL APART (2022, Believe)
A PLACE TO FALL APART je jej štvrtý album, ktorý vyšiel 22. apríla 2022 - po 6-tich(!) rokoch od predošlého (v medzičase Lisa získala titul Bachelor of Arts na Melbourne University). A zatiaľ asi najvydarenejší alebo formálne najkompaktnejší. Bol nahratý už koncom roka 2020, ale pandémia (a špecifický austrálsky prístup, ktorý sa zhliadol v absurdnej čínskej politike "nulového covidu") vydanie albumu pozdržala vlastne o viac ako rok.
“We were able to record it at the end of 2020 in the break between the two lockdowns, but we had just been rearing to go just as we got locked down again." (fortemag.com)
Je to album, ktorým trochu odskočila od svojich predošlých troch albumov... a veľmi zaujímavým (zrelším) smerom. Jej prvý album WONDER bol folkovo-teenagerský, poplatný trochu prekvapeniu "aha, toto tu je nejaké zázračné dieťa". Druhý album BLESS THIS MESS bol žánrovo dosť neustálený (hľadajúci) a chýbali na ňom zapamätateľnejšie melódie (= hity), tretí album WARRIORS experimentoval s elektronickejším popovejším (a plnším) zvukom, s väčšou produkciou. Štvrtý album sa vracia jednak ku koreňom (k folku), k omnoho minimalistickejšiemu zvuku a tiež k tomu, čo Lisu vždy najviac zdobilo... k výrazným vokálom a intenzívnym "raw" emóciám.
Album je o tom „what it means... having been old enough to feel its bruises and heartbreaks, but also be at the beginning of understanding our own individual insignificance within it.“ (air.org.au)
Inak, ja som asi najväčší slovenský propagátor Lisy Mitchell, že?... Lebo tieto piesne (ak si ich nejakou absurdnou zhodou okolností nenájdete sami) nebudete v slovenskom rádiovom éteri počuť. Dokonca ani na Rádiu FM nie. Ale je to aj tým, že väčšina hudby je lokálna... a austrálska hudba má tiež len nejaký akčný rádius a dosah.
Lisa Mitchell - Blue z albumu A PLACE TO FALL APART (2022, Believe)
“I grew up with a very big influence of UK culture and Scottish culture as a kid. My dad would always take us to folk festivals where we would just hear the violins and the tin whistles and the ancient traditional melodies and so I feel very lucky that I got that exposure as a kid.” (air.org.au)
A PLACE TO FALL APART je svojou atmosférou vlastne veľmi prírodný, až holisticko-ezotericko-bosorácky album... Od austrálskej čarodejnice. Ktorá sa z prítomnosti (z moderného chaosu, konzumu, materializmu a dezintegrácie materiálnej aj duševnej) vybrala (aj v realite, tým, že sa odsťahovala na austrálsky vidiek) ku hľadaniu koreňov, základov ľudských vzťahov, ľudského údelu a ľudskej spoločnosti. K tomu, čo fungovalo tisícročia...
Všetky jej albumy sú "vocal centered", pretože by bola škoda taký hlas prekrývať hustými nástrojovými stopami. A PLACE TO FALL APART má však "najpastelovejšie" aranžmány, naozaj len ľahučké, aby podčiarkli hlas.
"A PLACE TO FALL APART is an incredibly raw, ethereal and grounded, with lyrics rooted in lived experience and flooded with dazzling metaphor and imagery." (air.org.au)
Lisa Mitchell - She Is of the Earth z albumu A PLACE TO FALL APART (2022, Believe)
Viac o nej ešte nájdete v dieli 72.
https://blog.sme.sk/stepanik/kultura/diel-72-rubrika-moje-najhranejsie-v-maji-2022
A drobná spomienka. What Is Love je pôvodne z predošlého albumu WARRIORS (2016, Warner Australia, PIAS). Zahraté jednoosobovo a akusticky naživo pre videosériu 7 LAYERS SESSIONS v roku 2017.
Núria Graham (* 1996) je z Katalánska, čo nie je práve typická alternatívna destinácia.
Románske národy nemajú príliš alternatívny (a ani rockový) feeling a ani po hudobnej alternatíve až tak veľmi neprahnú. Nechýba im. Majú svoje silné lokálne hudobné tradície a vzorce a tie ich vyťažujú dosť plne a v miestnom prostredí sú dominantné... Udržiavajú sa naprieč generáciami. Takže alternatívne vzorce, ktoré sú väčšinovo pôvodom anglo-saské a americké, nemajú nejakú veľkú spontánnu podporu. O to viac prekvapí, že niečo ako "alternatíva" existuje aj v tých južných krajoch...
Núria Graham je speváčka a songwriterka, ktorá spieva väčšinou po anglicky. Graham, ale nie je úplne bežné katalánske priezvisko, že? No jasné, že nie, pretože Núria má írskeho otca ("she is of Irish and Catalan descent"). Predpokladám, že tá írska krv tam robí svoje... ukazuje sa, že mať írsku alebo islandskú krv je dobrá základná výbava pre hudobnú kariéru :-) Ale slovenská alternatívna scéna je tiež dosť zaujímavá. Takže slovenská krv nemusí byť základom len pre hrubosť, lživosť a alkoholizmus, ale časom možno aj pre alternatívny feeling.
Svoj prvý album BIRD EYES vydala v roku 2015 (to mala len 19 rokov). Dnes sa už vymakala tak, že ku novým skladbám z roku 2023 (z januárového albumu CYCLAMEN) má v popise pripísané tieto "funkcie": "Voice, Piano, Electric Guitar, Guitar, Voices, Synthesizer Programming, Drums, Percussion, Keyboards, Recording Arranger, Producer"... je z nej už veľká multifunkčná multiinštrumentalistka Núria.
V roku 2022 (vyzerá to tak) vydala iba jeden singel... ale zase aký! Áno, som to ja, Zlatá Rybka! Vyšiel 12. septembra 2022 na značke Primavera Labels / Universal Spain. Nový album CYCLAMEN vyšiel následne 19. januára 2023.
Núria Graham - Yes It's Me, The Goldfish!, singel zo septembra 2022.
Ako bonus pridám mimo poradia ešte vydarený Heat Death z albumu MARJORIE, ktorý vyšiel v polovici februára 2020 na Primavera Labels.
Miesto číslo 4 / ex aequo album Georgie Harmer a album Cate Le Bon
Georgia Harmer je mladá kanadská pesničkárka (má teraz 22 až 23 rokov). Je dcérou Mary Harmer a Gorda Tougha, ktorí boli v 90-tych rokoch členmi kanadskej indie-rockovej skupiny Weeping Tile (členkou skupiny bola aj Georgiina teta - Sarah Harmer - sestra Mary Harmer). Takže Georgia pobrala hudobnícke gény po oboch rodičoch. A Harmerovci sú v Kanade silný hudobný klan.
Georgia Harmer z Toronta (Kanada) bola v roku 2022 jedna z prvých (ak nie úplne prvá), ktorá si našla miesto v mojom wordovskom dokumente, v ktorom som si odkladal linky z youtube, z ktorých sa postupne za 12 mesiacov vyprofiloval výročný rebríček TOP10. Naozaj si to musím takto špeciálne odkladať (a priebežne s tým zoznamom pracovať), lebo vracať sa k celému roku až spätne by bolo dosť náročné a hrozilo by to veľkými medzerami až dierami... Pamäť má svoje obmedzenia.
Skvelý singel Austin vyšiel v polovici januára 2022. Album STAY IN TOUCH vyšiel 22. apríla 2022 na značke Arts&Crafts. Koncom novembra 2022 vyšiel ešte double-A-side singel Headrush / Homes, kde sú songy už predtým známe z albumu, ale v odlišných (alternate) verziách...
Singel Austin dokonca u mňa ašpiroval aj na úplne prvé miesto. Ak by som ho bral ako solitérny song. A povedzme, že Austin je (pre mňa) pravdepodobne najlepší singel roka... ale keď som to spriemeroval na celý album, na všetky skladby z albumu, tak vyšlo krásne 4. miesto.
* Really good song, nice tribute to her dad who plays guitar on this song.
* This is my favorite discovery of the year so far! It has similar DNA to Land of Talk, with some Julia Lucille, Helena Deland, Julia Jacklin, and Nadia Reid mixed in. And the guitar tones on this one are "chef’s kiss"
* So. Damn. Good.
* Getting some Billie Marten vibes here.
Debutové albumy zvyčajne ukazujú nejaký prísľub. V prípade Georgie Harmer je jej prvý album už albumom takmer hotového, plne sformovaného autora (hoci je jasné, že harmerovský klan jej pri nahrávaní výdatne pomohol).
"If her debut is this good, what can we expect from her later on?" (spillmagazine.com)
Georgia Harmer - Homes z albumu STAY IN TOUCH (2022, Arts&Crafts).
Do širšieho kontextu kanadskej hudby sa Georgia zaradila aj obalom albumu - akrylový portrét Georgie na pozadí akýchsi plynúcich oblakov svojou náladou (ale aj formou) pripomína artwork albumu CLOUDS (1969) od Joni Mitchell.
Viac o nej ešte nájdete v dieli 69.
https://blog.sme.sk/stepanik/kultura/diel-69-rubrika-moje-najhranejsie-v-aprili-2022-cast-1
Georgia Harmer naživo pre seriál BLACK BOX SESSIONS rádia Indie88 FM vo februári 2022. All In My Mind je tiež song z albumu STAY IN TOUCH (2022, Arts&Crafts).
Cate Le Bon (vlastným menom Cate Timothy) je Welšanka, čerstvá štyridsiatnička.
Zatiaľ vydala 6 albumov a nejaké to priehrštie épéčok. Ostatný album POMPEII vydala hneď začiatkom februára 2022 na značke Mexican Summer. Verejnosť si ju začala všímať v rokoch 2006/2007, keď pôvodne hosťovala ako back-vokalistka na albumoch ných autorov (napr. skupiny Super Furry Animals). Debutový album (MY OH MY) vydala v roku 2009. Od jej tretieho albumu (a prvého po presťahovaní do USA) - MUG MUSEUM - sa o nej začalo vedieť viac. Aj keď hlavne medzi fanúšikmi alternatívnej hudby. Svoj predošlý, piaty album (REWARD) považuje ona sama za nový začiatok... pred jeho nahratím si dala chvíľu oddych od hudby a venovala sa aj iným aktivitám (stolárstvu).
Cate Le Bon je album od albumu experimentálnejšia (to sa stalo napr. skupinám Blur, Radiohead a s prižmúrením oka napríklad aj skupine The Shins).
Nie každému sa pri hudobnom zrení podarí odolať či už komerčným tlakom alebo len prostej desenzitizácii a "dobrému prispôsobeniu sa". Mnohým hudobníkom vyschne postupne miazga (inšpirácia) a ich novšie albumy sú často len opakovaním predošlých. Stratia chuť hľadať, stratia chuť (a schopnosť) experimentovať... Vyblednú a stratia potrebný "moment prekvapenia". Aj v živote strácame vlastný moment prekvapenia smerom k svetu. Starnutie je nadobúdanie skúseností, ale zároveň strácanie driveu a originálnosti, chuti prekvapovať. A rock je drive, rock je vec mladosti... a drzosti a energie. Obsedantnej túžby ostatných prečúrať. Nakopať ich do zadku, dominovať nad nimi...
Vyprahnutie sa stalo sa to aj takým veľkým menám ako The Cure alebo U2 alebo Cocteau Twins. A táto Cate ide zdanlivo opačným smerom... je stále čudnejšia a stále viac prekvapuje. Album od albumu je stále viac "mimo". Ona bola kedysi takmer modern-folková pesničkárka (viď MUG MUSEUM) a na novom albume (POMPEII) dozrela na niečo ako "Laurie Anderson pre 21. storočie". Už predošlý album (REWARD) to naznačoval. Cate Le Bon je teraz naozaj poriadne "freak". A to je potrebné oceniť.
Cate Le Bon - French Boys z albumu POMPEII (2022, Mexican Summer)
Predlohou pre titulnú fotografiu na obale vraj bola nejaká stredoveká maľba.
"Le Bon collages the saxophones and bass grooves of POMPEII into a harmonic mix of psychedelia and pop." (pitchfork.com)
Zvláštne pôsobia tie piesne aj preto, že Cate ich primárne komponovala na basgitare(!) a ostatné nástroje pridávala až pri aranžovaní...
Cate Le Bon - Remember Me, singel z januára 2022
Album vznikal počas korona-čias a Cate sa v tom období tiež duševne pohybovala na vlnovkách medzi zúfalstvom a nádejou (sama povedala, že sa pohybovala medzi Oh, fuck! a Fuck It!). A Pompeje, rímske mesto fosilizované lávou a sopečným popolom sa pre ňu stali symbolom nielen zmaru, konca sveta a konca času, ale hlavne miestom, kam možno zahadzovať paralyzujúci strach. Lebo keď niečo končí, končí aj to zlé... Nič na svete nie je trvalé. Ani radosť, ale našťastie ani utrpenie...
Every fear that I have
I send it to Pompeii
Štvrté miesto uzatvoríme pravdepodobne najpopovejším (najprístupnejším) trackom na albume POMPEII (2022, Mexican Summer). Harbour. Chytľavý klávesový hudobný motív pridáva do nahrávky "smotanu na zjemnenie", takže, s prižmúrením oka, by sa to mohlo hrať aj v komerčnom rádiu... no... asi až vo večernom vysielaní.
Miesto číslo 3 / ex aequo singel od Dry Cleaning a album od Babehoven
Dry Cleaning je celkom fajn názov, len sa ťažko googluje, lebo vám to bude nahadzovať kadejaké čistiarne... vždy teda vyhľadávajte cez "dry cleaning band".
Dry Cleaning sú londýnske post-punkové kvarteto s charakteristickým zvukom, ktorý vytvárajú predovšetkým dve osoby (pri všetkej úcte k ostatným dvom hráčom) - speváčka a textárka Florence Shaw a extra-šikovný a originálny gitarista, ktorý sa volá Tom Dowse.
Florence rozvíja (a dostáva až na hranu) typicky britský vokálny žáner - deklamovaný vokál. Florence je optimistickým potvrdením, že sa môžete stať "spevákom" kapely a pritom naozaj nemusíte vedieť spievať... A Tom Dowse hrá také veci a tak pracuje so zvukom a efektami, že aj keby Dry Cleaning prípadne nemali dlhšiu budúcnosť, verím, že o ňom konkrétne ešte bude dlho počuť... Myslím si, že je to jeden z najoriginálnejších a najkreatívnejších rockových gitaristov súčasnosti.
Zatiaľ vydali dva albumy. Debutový NEW LONG LEG v apríli 2021 a druhý STUMPWORK už v októbri 2022 (oba na značke 4AD). Oba albumy vyšli (rozšafne) na všetkých formátoch - na LP, CD, na kazete a ako digital download.
Florence a Tom sa poznali z vysokej školy (obaja študovali na Royal College of Art v Londýne). Základy Dry Cleaning vznikali niekde v roku 2017. Frontman však dlhšie chýbal... Tom si spomenul na Florence a jej záľubu v písaní denníka, absurdných básničiek a jej vášeň k cynickému pozmeňovaniu reklamných sloganov. Pozvali ju na skúšku a povedali jej, že si má zobrať so sebou svoje texty. No, nie žeby to išlo tak rýchlo... pozvali ju x-krát a Florence odmietala... Ale raz prišla. Postavili ju k mikrofónu a povedali jej: "Čítaj, čo máš a my budeme k tomu hrať." No a prekvapujúco to fungovalo. Odvtedy to robia ako Dry Cleaning.
Oba ich albumy produkoval a mixoval John Parish - a to je hudobník a producent, ktorý spolupracoval aj s P.J. Harvey a má zmysel pre minimalistický a surovejší zvuk (mihne sa aj v tom klipe). Aj ten má zásluhu na tom, že Dry Cleaning znejú práve takto.
Album STUMPWORK sa dostal do rebríčkov najlepších albumov roka 2022 v hodnoteniach mnohých hudobných portálov (Paste, Mojo, Uncut, NME, Under The Radar a ďalších).
Single z albumu skupina zverejňovala postupne od júna 2022... vždy po mesiaci. Októbrový singel (tesne pred vydaním samotného albumu) bol skvelý No Decent Shoes for Rain.
A naživo to tiež znie veľmi dobre... Dry Cleaning live pre 3RRR Melbourne Independent Radio. Dňa 13. decembra 2022.
Florence Shaw na pódiu v mimickom móde dosť podobnom novozélanďanke Aldous Harding. Z oboch týchto dievčat mám občas trochu strach :-) Neviem určiť, čo im beží v hlave. Umenie si vyberá svoju daň, no...
2022 bol veľký rok (prelomový rok) pre lo-fi projekt Babehoven... A začalo to vlastne hneď skraja roka 2022. V polovici januára 2022 vyšiel singel Fugazi (ten som vtedy veľmi vychválil... viď diel 69). Potom v marci 2022 vyšlo épéčko SUNK na značke Double Double Whammy. A na jeseň skvelý album.
Duo Babehoven sú z mesta Hudson, v štáte New York, vlastne nie až tak ďaleko od NYC (ale pôsobia trochu ako vidiečania). Maya Bon (pôvodná členka, autorka, speváčka a multiinštrumentalistka) a relatívne čerstvá posila Ryan Albert. Maya Bon má zmiešaný etnický pôvod ("I’m half Croatian and half Ashkenazi Jew.")
Babehoven vznikli v roku 2018, pôvodne ako sólový projekt Mayi Bon. Popri nej sa prevrtelo viacero hudobníkov. Na počiatku teda bola iba Maya a hostia, v roku 2021 však pribudol Ryan a ten so sebou priniesol výrazné technické a nahrávacie skills (dokonca vyrába elektrické gitary) a zostal. A dosť tak pomohol zvuku skupiny.
"Blending earthy lo-fi folk with abstract poetry and elements of shoegaze and indie rock." (allmusic.com)
Maya Bon je prirodzený generátor hudby, bez hudby by to ani nebola ona. V rozhovore pre thelunacollective.co povedala: "I have been creating music since I was a preverbal person. I have always been singing and writing little songs; it’s kind of how I learned how to talk. I just - to an annoying degree - have always been singing. I do sing a lot. When I was five I began piano lessons, where I started to write songs more formally with music accompaniment. When I was 11, I taught myself the guitar and started taking bass lessons, so I always had instruments to back myself up. ... I feel defined by songwriting in a way that feels uniquely mine, but I know it is also a human experience."
Ja som to predpovedal, že Babehoven sa mi umiestnia v TOP10 2022 (lebo to je zvuk, ktorý na mňa funguje). A spočiatku to teda vyzeralo na iba singel Fugazi, lebo po vydaní épečka SUNK (4. marca 2022) som ani len netušil, že skupina má v príprave svoj debutový album. Nejako ma tá informácia obišla...
Potom august, september, október 2022 povychádzali single (I’m On Your Team + Stand It + Often), ale ešte stále mi to nedochádzalo. Ešte stále to mohlo byť aj len épečko... hoci, trochu veľa singlov to bolo, ak by to malo byť iba épéčko (to mi mohlo docvaknúť).
Takto Fugazi zahrali naživo pre AUDIOTREE LIVE. V auguste 2022. A áno, Fugazi zotrvala po celý rok 2022 ako moja absolútne najobľúbenejšia k prispevovaniu. Aj tie vysoké vokály zvládam :-) Keď mám uvoľnené hlasivky (tzn. skôr večer). A nesmiem byť opitý... Opití ľudia neintonujú dobre (to je všeobecné pravidlo).
Takže teda som vôbec nevedel, že je v príprave aj album... pri tých stovkách skupín naozaj nestíham a časť informácií, ktoré sa ku mne dostávajú, sú teda dokonalo náhodné.
Predpokladal som, že Babehoven je skupina, ktorá ešte dlho dlho nebude mať albumové ambície. A mne osobne by to ani nevadilo... épéčká by mi bohato stačili. Ale na pozadí si oni, koťuhy, song po songu pidlikali a skladali debutový dlhohrajúci album...
Maya robí základy hudby a text. Ryan má na starosti zvuk, aranžmány a nahrávanie, sound engineering.
"I write the songs, as like a singer-songwriter-esque moment on the acoustic guitar, record it on my voice memos, go back, write down what I liked, bring it to Ryan and go from there. I’ve thought of it as the way seahorses have children. The female-bodied seahorses, the ones who produce eggs, create this egg and then they give it to the sperm-body seahorses and put that egg in them. Then they gestate, grow the baby and release it. I’ll pass it on to Ryan." (Maya Bon pre thelunacollective.co)
Album LIGHT MOVING TIME vyšiel 28. októbra 2022 na značke Double Double Whammy. Vo formáte vinyl, CD a digitálny upload.
"LIGHT MOVING TIME is musically a compelling album. Within all of its shifts and turns, it is full of rich textures, and complexi-ties, and is often surprising throughout. But it is Bon’s lyricism, and the way she delivers those lyrics with a voice able to reach otherworldly highs and lows, that makes this such a fascinating listen." (atwoodmagazine.com)
Jednu chybu ten album ale má. A vidieť ju - žiaľ - okamžite.
Hovorí sa, že: "Nesúď knihu (album) podľa obalu", ale... božemuoj! Prečo sa toto stalo?
Medzi nami... pravdepodobne najhorší obal roka. Nielen na alternatívnej scéne, ale tak nejako vôbec... Ak by som sa mal riadiť podľa obálky tohto albumu, tak by som si ho nekúpil(!) a hlavne by som nechcel, aby ma s ním niekto videl :-)
Mám rád albumy, ktoré aj dobre vyzerajú. A to sakra nie je tento prípad. Nie, žiadne diplomatické zjemňovačky to nevyriešia... ten obal je nevydarený, až amatérsky hnusný. Nie je postmoderne experimentálny a eklektický (ako to asi bolo myslené), je naozaj nepodarený... Album s tak zaujímavým hudobným obsahom je zabalený do tak odrádzajúceho obalu.
Ten obal má minimálne dve vrstvy. V zadnom pláne je nejaká impresionisticko-pointilistická maľba s letnou atmosférou (poznáte niekto autora z toho fragmentu? ja nie)... samo osebe celkom pekná (a škoda, že ju tam nenechali a nedoplnili ju nejakou decentnou typografiou) A cez to je „capnutá“ (naozaj doslova capnutá, pretože to nedáva zmysel, prečo tam je) brutálna a neestetická koláž... S crocsami. A s otrasnými jedovatými farbami.
Dobre, ešte ten florálny „koberec“ na spodku by sa dal akceptovať, lebo trochu pripomína rukopis českého výtvarníka XXXX (neviem teraz dohľadať meno... ale kreslil ľudí s takými rozviatymi vlasmi medzi veľkými kvetmi s výraznými tyčinkami). Ale inak je to nezmyselná zlátanina. A korunu tomu dáva tá deformovaná postava (to pravdepodobne je samotná Maya), ktorá nemá hlavu, ale má tvár vmontovanú do hrude. Pomooooc. Ja rád zverejňujem uploady s obalmi albumov (aby vás nerušili klipy), ale toto je fakt peklo. Z toho až bolia oči :-) Čo by som dal za to, aby piesne Marion, Circles alebo Do It Fast mali svoje klipy :-)
Od vizuálnej zložky poďme k hudbe. Od nevydareného k vydarenému. Album LIGHT MOVING TIME je trochu prekvapujúci v jeho žánrovom rozkročení - sú tam songy od južanského rocku až po celkom slušnú post-punkovú psychedéliu ponášajúcu sa atmosférou na experimentálne obdobie vydavateľstva 4AD. To, čo celý album prepája, je pomalé tempo až veľmi pomalé tempo (skoro až na úrovni slow-core) a striedme neprepchaté aranžmány, ktoré zdôrazňujú vokál a napriek tomu vedia potešiť aj toho, kto čaká na zaujímavé zvuky, či sem tam trochu psychedélie a experimentu.
"Hudson, New York duo Babehoven continue to push their genre-bending sound further within the intersection of folk, ‘indie,’ and shoegaze..." (atwoodmagazine.com)
Stand It bol singel zo septembra 2022 - takmer shoe-gazeový.
Ich hudba je prevažne „voice-centered“ (lebo prekrývať výnimočný Mayin hlas by bola škoda), samozrejme občas (ak to má byť psychedelickejšie) tak sú tam navrstvené gitary a nejaké slučky kláves, ale všetko veľmi úsporne a vyvážene... Jeden track na albume však prináša taký radikálny zvukový down-sizeing, že dokonca pôsobí, ako keby to bola demo-verzia, ktoré sa len nedopatrením dostala na finálny album. Skvelý piaty track Circles.
Album LIGHT MOVING TIME teda ponúka obsažný kaleidoskop žánrových odkazov. Od citeľných prvkov americany (I’m On Your Team alebo June Phoenix alebo Often), cez indie-pop (Marion), psychedelicko-garážový indie-rock (Circles), experimentálny indie-rock (Do It Fast) až po veľmi sympatické náznaky shoe-gaze (Stand It a trochu aj v Pockets).
Všetko zaujímavo zahraté, zaranžované a nahraté tak, aby to pôsobilo lo-fi (aj keď až tak lo-fi to nie je), skôr v pomalšom tempe. Vo viacerých skladbách je použité banjo ako doplnková stopa ku gitarám... aj z toho občas vzniká počuteľná žánrová nejednoznačnosť. Žánrové preskoky však rozhodne nevnímate negatívne... cez všetko preráža „esencia Babehoven“, spoznávate jasne, že je to stále tá istá kapela, ktorá sa len pohráva s ingredienciami ako v kuchyni... Keď pridá distortion, tak sú viac shoe-gaze, keď pridá banjo tak sú alt-country, keď prevláda akustická gitara nad elektrickou, tak sú folk...
Do It Fast (05:08) je stopážou najdlhšia pieseň na albume LIGHT MOVING TIME.
I had a feeling, so I watched out
But I wonder if that deer made it out
And I've been thinking about how a hurricane was named after you
And how all of these signs show that I won't make it through
And if it's trying to kill me, let it burn
Just do it fast, it's starting to hurt
But if I'm going to wake up, where will you be?
Will it ever stand up like a family tree?
If it's going to kill me, then let it burn
Just do it fucking fast 'cause it's starting to hurt
Do It Fast je asi pieseň s najpôsobivejším outrom (výjazdom) v roku 2022.
(Cca od 04:33... fakt bombastických lahôdkových záverečných cca 35 sekúnd.)
Dostali tak veľa priestoru títo Babehoven, ako keby priam boli na mieste číslo 1. Alebo som im ukrivdil a naozaj mali byť vyššie?
Myslím, že nie... na mieste 2 sa umiestnili songy s výrazným "momentom prekvapenia" a miesto 1 obsadila (moja) albumová stálica z roku 2022. Takže snáď asi nie. Babehoven sa vyškriabali tak vysoko, ako sa dalo... Prostě slušnej oddíl.
Often naživo pre AUDIOTREE LIVE (august 2022). Použiteľné aj ako reklama na crocsy :-) Fakt majú trochu vidiecky vkus :-) Našťastie len ten obliekací a nie ten hudobný.
Miesto číslo 2 / ex aequo pieseň od Pro Teens a singel od Courtney Marie Andrews
Niektoré nahrávky sú predom avizované a svoju rolu hrajú očakávania, ktoré súvisia s tým, že interpreta (autora) poznáte.
A potom existujú aj „náhodné objavy“. Ktoré prekvapia o to viac, že autora/autorov vôbec nepoznáte. Je to vzrušujúce, keď objavíte niekoho (pre vás) neznámeho a ešte je to aj dobré...
Pro Teens sú z Phoenixu (Ar., USA). Na instagrame majú iba 9 príspevkov, ale nie sú až tak noví. Vznikli v roku 2014. Prvý album PRO TEENS vydali v septembri 2015.
Vraj sú „grungy, retro pop band“. Eklekticky ale prirodzene kombinujú rôzne americko-gitarové vplyvy - surf rock, indie, rock’n’roll, garage rock, slacker-rock, south-western sound = California sound (The Byrds, The Mamas and The Papas a podobné kapely). Miešajú nové so starým a je to väčšinou celkom počúvateľné... Je to naozaj ten druh muzikálnosti, feelingu pre výrazné melódie a easygoing-izmus, ktorý máme radi na mnohých amerických kapelách.
Od roku 2016 (od vydania albumu ACCIDENTALLY) realizujú precíznejšie, komplexnejšie aranžmány, menej lo-fi a recenzenti tvrdia, že Pro Teens takto „shows us a softer, dreamier side“ a že to ide až ku dream-popu (čo samo osebe je formálne veľmi rozmazaná kategória).
Tým, že sú v ich hudbe stopové prvky z ostatných 50-tich rokov americkej gitarovej hudby, ponúka to recenzentom pôdu na vlastné slovné exhibície.
„Pro Teens’ sound finds the middle ground between pop and garage punk, a sundazed sound constructed from shimmering guitars, catchy rhythms, and robust vocals...“ (last.fm)
Pôvodne boli iba traja (frontman/gitarista Andrew Phipps + basa + bicie). Pre oživenie zvuku využívali hostí - kamošov a kolegov z phoenixskej hudobnej indie scény. V roku 2018 sa k nim stabilne pridal klávesák a na fotografiách novšieho dáta sú piati. A keby len to... V júni 2019, keď nahrali live session pre AUDIOTREE LIVE boli sexteto (pravdepodobne pre účely live vystúpenia). Či už štyria alebo piati alebo šiesti... sú to celkom šikovní a vyhratí hudobníci.
K minulosti sa až tak nebudeme vracať. Najnovší album DENTISTRY vydali 15. novembra 2022. Kedysi vydávali prostredníctvom vydavateľstva Broken Circles, ale tento nový album vyšiel na značke Music Sounds Records.
* More people need to be talking about this album! Pro Teens are back!
* Damn I had no idea this was coming! This feels like a culmination of all of the sounds they've played with through their past albums. Also a really easy listen.
* Totally blindsided by how good this record is! Standout amongst an endless sea of samey-sounding bands with chorus pedals. Pro Teens know how to craft compelling, fun, intricate surfy pop that continues to surprise and amuse on every subsequent listen.
Celý album si môžete vypočuť na ich bandcampe. Sympatický album vyhratých hudobníkov, ktorí nehrajú banálne, ale zase ani nemajú žiadnu ambíciu byť alternatívnejší, než nevyhnutne musia. Mňa najviac zaujal (zabavil) song My Room (číslo 2 na albume) - krásna popová melódia, mäkkučká bublajúca basa a tie zvláštne zvuky od 01:53... ako keby som prstom prechádzal po strunách rozladeného čembala. Ako dieťa som podobné zvuky generoval na tom strunovom porcovači na vajíčka na tvrdo :-) Samozrejme, bez tej tónovej postupky, lebo na porcovači sú všetky tie rezacie strunky rovnakej hrúbky a dĺžky. Ale ten kovový sound bol veľmi podobný... Skoro všetky fyzické veci nejako znejú. Ako dieťa som to dosť testoval.
Pro Teens - My Room z albumu DENTISTRY (2022, Music Sounds Records).
Pôvodne som nechcel už pridávať nič z albumu DENTISTRY, lebo na druhom mieste je výhradne pieseň My Room, na to nesmieme zabúdať. Ale neodolal som... Lebo som sa (pri príprave textu) zase vrátil k albumu a počúval som si ho znovu. Takže mimo rebríčkového poradia ešte jedna ukážka z albumu DENTISTRY.
Skvelý song Do Right Bayou ako bonus, nad rámec hodnotenia...
Spoločne so skupinou Pro Teens sa na druhom mieste vyhrieva (áno vyhrieva, lebo druhé miesto je už dosť blízko k Slnku) aj americká slečna cez alternative-country resp. "americana"... Courtney Marie Andrews.
Viac o nej bolo v dieli 78. Na jej novom albume LOOSE FUTURE sa objavilo aj takéto "futuristic country", tak trochu na spôsob zvuku skupiny The Magnetic Fields.
Veľmi som sa zabával na tom fajnovom zvuku a aj na tom trochu šibnutom klipe... Singel These Are The Good Old Days vyšiel začiatkom septembra 2022. Je kratučký. Má len cca 2 a pol minúty.
Album LOOSE FUTURE vyšiel na Fat Possum Records 7. októbra 2022.
A takto znie These Are The Good Old Days naživo. Tiež dobre... Ale už je to o niečo viac countryové (lebo také sú jej hudobné korene). Aranžmán tu už viac prezrádza, že je to v jadre vlastne "americana". Nie je to ani zďaleka ortodoxné country, ale už to tam cítite... Hlavne vokály sú tu už dosť countryové. Američania to majú v krvi a majú to takto radi. Make Country Great Again! :-)
Miesto číslo 1 / album od HTRK
Austrálčania HTRK začínali s názvom Hate Rock Trio, ale po smrti svojho basáka (Sean Stewart) v roku 2010 a po neobsadení jeho pozície si už nemohli hovoriť trio. Takže zostali už len Hate Rock (v skratke HTRK).
Vznikli v roku 2003 v Melbourne a žánrovo sa pohybujú na území post-punk, cold-wave či experimental-rock. Mali aj dosť elektronické obdobie, ale vrátili sa viac-menej ku gitarám (aj keď rytmiku majú stále z "krabičiek", lebo je to nutnosť... sú len dvaja).
Už sme sa im venovali v dieli 71, ku ktorému sa môžete vrátiť.
https://blog.sme.sk/stepanik/kultura/diel-71-rubrika-moje-najhranejsie-v-aprili-2022-cast-2
Duo HTRK vydalo v apríli roku 2022 pokračovanie (sequel) svojho albumu RHINESTONES (2021, Ghostly International) z jesene 2021. DEATH IS A DREAM je bonusovým albumom súvisiacim s kreatívnym a nahrávacím obdobím, ktoré rezultovalo do albumu RHINESTONES.
Vlastne to nie je vôbec album, ktorý by bol očakávaný. Je to release skôr pre zberateľov a fajnšmekrov. Sú to len zbytky, zvyšky, odpad (raritky, lajvky, demá a tzv. out-takes, čo sa nezmestili do dramaturgie radového albumu)... Tzn mal by to byť vlastne plánovane nestráviteľný patchworkový bizár pre výhradne pravoverných fan(atikov)... Nepodarilo sa. Vyšiel z toho prekvapujúco vyvážený a sakra zaujímavý album, ktorý miestami strčí do vrecka aj pôvodinu (aspoň z môjho pohľadu). A možno je to len marketingová špekulácia (ale prečo nie, keď je to taká vydarená špekulácia).
HTRK - Valentina (Cali Highway Version) z albumu DEATH IS A DREAM (2022, Ghostly International).
V roku 2022 boli HTRK (pre mňa) najatraktívnejší príklad toho, ako sa garážová surovosť, neučesanosť a zámerná nedoprodukovanosť dokáže transformovať do priam povznášajúcej delikátnosti. Celý album je sexi jak sviňa...
HTRK sú sami osebe príkladom hudobného minimalizmu a tento pod-produkovaný (under-produced) sound obnažil nielen každý akord, ale hlavne ich hudobnú genialitu... Ich schopnosť z minimalistickej formy (len vo dvojici plus elektronické pomôcky ako drum machine) vyťažiť čo najviac.
HTRK - minimalistická inštrumentálna Straight to Hell (Demo) z albumu DEATH IS A DREAM (2022, Ghostly International).
DEATH IS A DREAM je (pre mňa) album s najviac sexi zvukom, s najviac omamujúcim zvukom v roku 2022. Je to fakt studené (cold-wave). Je to emocionálne rezervované (strohé), odťažité, ale zároveň je to zvuk, ktorý stúpa do hlavy ako bujaré mladé víno... Studené a vášnivé zároveň.
Veľmi zvláštne spojenie kontrastov (ako sám život). Pre mňa album roka 2022. Počúval som ho rád, často, takmer bez skipovania (takmer ako celok), bez výhrad a s plezírom. Zaujímavý príklad, keď bonusový album raritiek a zbytkov "prebije" pôvodný radový album...
HTRK - No Big Thing (Unreleased) z albumu DEATH IS A DREAM (2022, Ghostly International). Až sa nechce veriť, že z albumu RHINESTONES bola vyradená. Pokojne by mohla ísť ešte ďalšie 2... 3... 4 minúty a ja by som vôbec nepovedal nie. Toto je naozaj hypnoticky vťahujúci zvuk... Psilocybínový zvuk.
Sme úplne na vrchole. Číslo jedna. Nič lepšie už nebude :-)
Album DEATH IS A DREAM je moje No. 1 za rok 2022. Finíto. Bodka.
Ak by ste mali chuť si pozrieť skupinu HTRK v live podobe, odporúčam ich "session", ktorú odohrali v priestoroch Opery v Sydney.
V ďalšom dieli sa pozrieme na nejaké pikošky z roku 2022... najzaujímavejšie live nahrávky, najlepšia cover verzia, indie objav roku 2022, prekvapenia v oblasti Hard&Heavy, najpočúvanejšia "guilty pleasure", najzaujímavejší obal. A tak podobne...
Niekedy aj ja môžem byť XL :-)
Ja nie som príliš vysoký a ani príliš objemný.
V priebehu dospelého života som si nejakú tú svalovú hmotu vybudoval (vycvičil, vytrénoval) a s prispením vrodenej genetiky (u nás v rodine sme všetci štíhli, bez problémov s nadváhou) som si tak vykresal celkom slušnú postavu. Ale stále som vlastne "malý muž". V nominálnych hodnotách výšky a váhy.
Na základke na telesnej výchove som v rade (podľa výšky) stál tretí od konca.
No a "malý muž" sa na svojej ceste životom potýka s celkom slušnou porciou nadbytočných problémov. Niektoré veci, niektoré výkony sú mimo jeho fyzických možností. V mužskom svete musí hľadať iné cesty, aby svojmu okoliu vnútil rešpekt k svojej osobe (pretože cez impozantnú "appearance", alebo hrozby fyzickým stretom to proste nejde). A rešpekt je niečo, čo potrebuje (resp. hľadá) každý muž bez ohľadu na váhovú kategóriu. Muž je "stroj na rešpekt" alebo "závislý od rešpektu", a tomu podriaďuje svoje aktivity vo svete a vzťah k svetu. Samice majú muža zbožňovať a ostatní samci sa ho majú báť (keď to zjednoduším na nejakú symbolickú alebo znakovú rovinu).
Výška a objem sú dôležité aj pre párovanie. Väčšina samíc (to je tá spodná biologická rovina ženy... vrodená, inštinktívna, z veľkej časti neuvedomovaná rovina) napriek dlhým rokom feministického hnutia a napriek agresivite kvázi rovnostárskej woke-kultúry, podprahovo hľadá u muža útočisko / ochranu. A vysoký alebo veľký muž je lepšou ochranou než titerný muž... Žena podprahovo vždy hľadá alfa-samca (tzv. hypergamia). Je to geneticky zakorenené hľadanie čo najlepšieho (možného) partnera pre svoje potomstvo (hľadanie tých najlepších génov pre svoje potomstvo).
Samozrejme v prípade hypergamie uplatňovanej v diferencovanej ľudskej spoločnosti ide skôr o socio-ekonomický status, resp. prístup ku zdrojom (až 93% žien sa vydá za partnera, ktorý je bohatší ako ony samé)... ale v tej spodnej (biologickej) rovine sa ráta aj veľkosť a objem.
Fascinácia fyzickou veľkosťou partnera zo strany žien sa prejavuje aj v tom, že väčšina žien (keď sa ich spýtate) deklaruje, že majú záujem o vysokého partnera. Ak mi neveríte, prejdite si na internete, na zoznamovacích portáloch, požiadavky, ktoré ženy uvádzajú. A aj keď odfiltrujeme tie inzeráty, ktoré uvádzajú absurdne veľké množstvo požiadaviek (ktoré vlastne dokonalo vylučujú väčšinu mužskej populácie), tak aj sami spozorujete, že väčšina žien túži po vysokom mužovi. Výška je jedným z prvých ženských kritérií (požiadaviek) na vzhľad muža. Často dokonca uprednostnia muža s problémovou osobnosťou, len aby zodpovedal ich biologicky determinovanej mustre. Nerobia to vedome, je to biologický (atavistický) automatizmus.
25% mužov pripúšťa, že by chodilo s vyššou ženou.
Len 4% žien pripúšťa, že by chodilo s nižším mužom...
Takto to je... biológia je mocná čarodejka. A s biológiou sa nikdy nebojuje. Biológiu treba spoznať a jej zákonitosti využívať... (a to tuná už vôbec nebudeme preberať vplyv fáz ovulačného cyklu na voľbu partnera).
No a ja ako muž veľkosti zväčša S (a veľmi veľmi zriedkavo M) už mám zabehané svoje chodníčky a svet mi už veľakrát ukázal, kde je moje miesto (výnimky existujú, ale sú zriedkavé, ako všetky výnimky). Preto ma vždy príjemne prekvapí, keď sa ku mne dostane milá (aj keď vlastne klamlivá) informácia, že som masívnejší (väčší) než naozaj som.
Dostala sa ku mne spodná bielizeň (pánska), asi čínskej výroby... Bohvie z akého lodného kontajnera sa to tu objavilo. A skončilo v nejakom množstevnom ázijskom výpredaji. Vo veľkých košoch nahádzané jedno cez druhé. Materiál príjemný, elastický. Dizajn nie prevratný, ale na to, že ázia, tak vlastne celkom znesiteľný. Cena výhodná. Vnútri všetky ceduľky len v obrázkovom písme, takže pôvodne asi neplánované pre európsky trh (veď vravím, bohvie ako sa to tu dostalo). A tá najhlavnejšia z ceduliek hovorí toto: 170 / 90 XL.
Takže výška 170 cm, pás 90 cm, čo už je čínske XL. Ejha, tak túto spodnú bielizeň budem nosiť rád...
Raz za život aj ja môžem byť XL. Hoci len podľa čínskych rozmerových tabuliek :-)
