* Upozornenie: tento článok bol pripravovaný ešte pred 15. 5. 2024,
bol dokončený po 15. 5. 2024,
avšak nezohľadňuje, ani (zatiaľ) nekomentuje situáciu po 15. 5. 2024
Prebehli prezidentské voľby, dopadlo to, ako to dopadlo... niekto je spokojný, niekto zúfalý. To je život, to je politika... Lebo život je politika a politika je život... žiaľ... a čím horšie spravovaná spoločnosť, tým to platí silnejšie. V dobre spravovanej spoločnosti si môže občan od politiky občasne aj oddýchnuť (dobre nastavené spoločenské a politické predpoklady vytvárajú spoločenskú stabilitu a relevantnú predikovateľnosť vývoja)... v zle spravovanej spoločnosti občan pociťuje dôsledky politiky (väčšinou negatívne!) vlastne na dennom poriadku.
Zle spravovaná spoločnosť, resp. nespravodlivá spoločnosť núti občanov sledovať politiku omnoho intenzívnejšie, než keď sú na jej čele ľudia múdri, svojprávni, rozhľadení, dôveryhodní a majúci na prvom mieste čo najširšie definované blaho spoločnosti (tzn. nie len blaho svojho "kmeňa" záujmového alebo "kmeňa" politického). Zle spravovaná spoločnosť stimuluje nedôveru v spoločnosti - nedôveru medzi občanom a štátom a následne aj nedôveru medzi občanmi...
V zle spravovanej spoločnosti sú občania (voliči) každý deň "ako na ihlách", nevediac, čo im štát vyparatí, kde im štát podloží nohy a spôsobí príkorie, krivdu či komplikácie pri napĺňaní ich životných cieľov.
Naším budúcim prezidentom bude (ak sa nestane niečo neočakávané*) Peter Pellegrini.
Z môjho (veľmi subjektívneho) pohľadu nebolo doteraz na Slovensku kandidáta na prezidenta, ktorý by si túto najvyššiu ústavnú funkciu zaslúžil menej, než Peter Pellegrini (napriek vysokej účasti vo volebný deň a teda silnému mandátu od občanov). No, ale dopadlo to, ako dopadlo (aha... už sa opakujem).
Z už tradične poslabšej ponuky si národ demokraticky vybral (obsahovo boli prezidentské voľby tradičná slovenská bieda... okrem Patrika Dubovského, ten bol zaujímavý, aj keď politicky marginálny... formálne prebehlo všetko ako malo).
Ako sa to mohlo stať? Prečo Slovákov v podstatnej miere oslovil Peter Pellegrini? V čom tkvie príťažlivosť generického Petra Pellegriniho? Alebo je aj on výsledkom voľby oportunistov (v istej malej časti), obetí polarizácie spoločnosti (v istej časti) a ľudí, ktorých sa dá ľahko "opiť rožkom"?
Alebo platí, že voľba Pellegriniho bola proxy-voľbou za JUDr. Fica?
Druhý druh sú oportunisti - inteligentní, vzdelaní, pracujú v štátnej službe, silových zložkách alebo chcú cez stranícku politiku trafiku. Chcú prachy a výhody pre ich rodinu a seba, tu a teraz. Využívajú všetky výhody EÚ, deti často študujú v zahraničí. No je im jedno, že ničia, oni to vedia, ale chcú utrhnúť, čo sa dá. Tu a teraz. Okradnúť, ošklbať iných alebo "len" štát, ktorý neberú ako vec všetkých, ale dojnú kravu. (reakcia z diskusie)
Peter Pellegrini (ďalej PP) sa "premotkáva" cez štátne funkcie a vysoké štátne funkcie už poriadne dlho. Od roku 2002 (na začiatku ako asistent poslanca za Smer-SD, Ľubomíra Vážneho). Už viac ako 20 rokov poberá plat zo zdrojov, ktoré dávajú dohromady daňoví poplatníci... Od roku 2002 asistent poslanca, od roku 2006 opakovane poslanec NR SR, v roku 2014 niekoľko mesiacov minister školstva, vedy, výskumu a športu (následne v roku 2014 predseda parlamentu), od roku 2016 miestopredseda vlády pre investície a informatizáciu. Po vražde Jána Kuciaka predseda rekonštruovanej vlády Smeru-SD, od roku 2020 poslanec NR SR a od leta 2020 aj člen a predseda novej strany Hlas-SD, od jesene 2023 predseda NR SR.
Predviedol aj niekoľko typicky "smeráckych" škandálov - otázky okolo financovania bytu na lukratívnom nábreží Dunaja a "Náhlikova vila" by mohli byť jasne diskvalifikačné... pre rozmýšľajúci elektorát.
V januári 2024 po podivnom (avšak výsostne taktickom) "naťahovaní času" oficiálne oznámil kandidatúru na prezidenta SR. Mohol si dovoliť naťahovať čas, lebo vonkajšie okolnosti mu nahrávali... absolútne nepochopiteľnú a neférovú nadprácu pre PP urobili všetky prieskumné agentúry, ktoré ho notoricky zaraďovali do zoznamu kandidátov verejne dostupných prieskumov volebných preferencií, aj v čase, keď na to ešte nebol žiadny oficiálny dôvod a... takýmto spôsobom dlhodobo "masírovali" spoločnosť a de facto ju pripravovali na možné víťazstvo PP. Nie je to vôbec malý impakt do politickej súťaže, ak uvážime, že mnoho voličov realizuje svoje volebné rozhodnutia na základe pohodlného "zvyku" a majú psychologickú tendenciu prihadzovať svoj hlas "na väčšiu kopu".
https://cs.wikipedia.org/wiki/Peter_Pellegrini
Predviedol PP dosť na to, aby ho bolo možné považovať za politika "veľkého formátu"? Je to politik, ktorý by bol charakteristický pevnými postojmi, originálnymi víziami na rozvoj krajiny, či odvážnymi ťahmi na politickej šachovnici? Obávam sa, že nie... skúšam mu neškodiť a čo najviac sa na neho pozrieť bez predpojatosti (nikdy som nebol voličom Smeru-SD, Smeru-SSD ani ničoho podobne bizarného... a ani sa nechystám), ale v jeho histórii nie je v zásade nič, čo by ho robilo výnimočnou politickou persónou...
Aj ten Hlas-SD sa v prieskumoch umiestňoval na prvej priečke, iba dovtedy, kým Smer-(S)SD bol toxický a v agónii z preplesku vo voľbách 2020. To znamená, že Hlas-SD bol závislý od situačných faktorov a nedokázal svoje volebné preferencie aktívne modelovať. Po tom, čo sa postupne zdvíhala vlna averzie voči Matovičovi a OĽaNO a spoločnosť začala byť od roku 2021 zbesnetá z covidu-19 a očkovania, sa postupne Smer-SSD začal javiť ako autentickejší a tematicky uveriteľnejší. Hlas-SD preto postupne padal. Že Hlas-SD nakoniec uhral aspoň tretiu priečku je zase skôr vec situačných faktorov - že strany od 4. miesta nižšie nedokázali "nabrať" hlasov viac. Absurdná situácia dvoch fejkových "sociálno-demokratických" strán viedla aj k tomu, že biedny finiš kampane Hlasu-SD bol cynicky komentovaný spôsobom, že jeho pravým menom je Ozvena-SD. Už vtedy sa ukazovalo, že Hlas-SD má problém s obsahom (s uveriteľnými a autentickými politickými témami), čo sa javí aj ako osobný problém Petra Pellegriniho. Problém prázdnej formy.
... len by som chcel vyzvať, aby sme Smer a Hlas neoznačovali za sociálne demokracie. Žiadna európska sociálnodemokratická strana sa k nim nehlási. A Smer sa označuje za slovenskú sociálnu demokraciu, teda podľa toho ich treba hodnotiť - ako národných socialistov (napr. NSDAP). Hlas z politologického hľadiska vôbec nestojí za reč, je to len taký lokaj Smeru. (reakcia z diskusie)
Vrodené versus naučené
Peter Pellegrini má dve výhody, ktoré (do značnej miery) vyplývajú z jeho vrodených daností...
(Ja osobne som "biologista/darwinista" a tvrdím, že sa v nás v priebehu života prejaví len málo toho, na čo sme pôvodne... z úrovne DNA... nemali predispozície. Učenie, resp. vplyv spoločnosti/prostredia určite nie je nulový, ale v zásade len "dolaďujúci odtieň". Nemôžeme sa stať ničím, na čo nemáme predispozície na úrovni genetickej - endokrinnej, na úrovni neurotransmiterov a ich senzorov, na úrovni stavby senzorických orgánov, na úrovni organizácie, stavby a funkčnosti mozgových štruktúr a ak chceme ísť na trochu vyššiu úroveň tak na úrovni emocionálnej, kognitívnej a motivačnej. Len malé okrajové príklady pre ilustráciu... ak máte plochú alebo rezervovanú emocionalitu, len ťažko sa na svojej životnej ceste stanete hercom... ak niekto nemá trpezlivosť a zmysel pre detail, skvelú senzorickú rozlišovaciu schopnosť a mimoriadne dobrú koordináciu drobných pohybov, len ťažko sa stane mikrochirurgom a podobne...).
Naspäť k PP... Aj ten má niektoré vrodené danosti - niektoré neovplyvnil nijako a niektoré aspoň dobre uchopil a použil ich na rast svojej kariéry (to robíme všetci, používame naše prirodzené danosti na "speňaženie", na "prístup k zdrojom", na získanie benefitov od spoločenstva, ktorého sme súčasťou, resp. od kultúry, ktorej sme súčasťou).
Peter Pellegrini je pomerne sympatický vo vzhľade. Dozrel vo svojich mid/late forties (na sklonku svojich štyridsiatych rokov) na vizuálne pomerne sympatického muža a to je veľká devíza... hlavne ak vaším pracovným zaradením je "vystupovať pred publikom" (a to politik robí v podstatnej miere). Posudzovať politika podľa vzhľadu je dosť povrchné, ale čo už... deje sa to a je to psychologicky vysvetliteľné (pekných a vizuálne súmerných ľudí dokonca považujeme za inteligentnejších, mužov vyššej telesnej výšky považujeme za dominantnejších a pracovne úspešnejších a podobne). Hlavne ženský elektorát má k týmto povrchnostiam prirodzene blízko. (Preto ja nie som priveľkým fanúšikom volebného práva žien, estrogénových bytostí... Asi tým získam preveľa "čiernych bodov" od vás, ale tvrdím, že ak by ženy volebné právo nemali, neriešili by sme nikdy žiadne jamky kohosi kdesi... a myslím, že PP nemá nejaký početný konzistentný štvorpercentný elektorát, ktorý by svojím volebným správaním ženské publikum nahradil. Volebné výsledky bez ženského elektorátu by jednoducho vyzerali inak... a podľa môjho názoru pre spoločenstvo lepšie... ale je to len vec teoretizovania a úvah o "alternatívnej histórii". Ľavicový koncept inklúzie a rovnostárstva sa dostal až príliš ďaleko.)
Okrem relatívne príjemnej vizáže (snáď aj vzbudzujúcej dôveru u niekoho), je výraznou vlastnosťou PP jeho schopnosť vyjadrovať sa. Nie je to práve "majstrovstvo slova", ako ho poznáme u spisovateľov, humoristov, glosátorov, komentátorov, básnikov, stand-upistov alebo ľudí, ktorí so slovom pracujú kreatívne, ale je to relatívne konzistentné, relatívne fluentné, relatívne schopné improvizovať, relatívne držiace sa témy... na bežnú politickú prax to postačuje v pohode. Zvlášť, ak sme v slovenskej politike už zažili aj Jána Ľuptáka a stále zažívame Romanu Tabák či JUDr. Danka... Oproti nim je PP v podstate hviezda extra-klasy...
Ale... má to niekoľko ale. Skúsime sa na ne pozrieť a použijeme na to rozhovor, ktorý (v rámci kampaňovania) poskytol Peter Pellegrini týždenníku Plus 7 dní. Rozhovor s titulkom "Čaputovej kritik" bol zverejnený v týždenníku Plus 7 dní, číslo 12/2024, ktorý vyšiel v stredu 20. marca 2024 (tesne pred moratóriom).
Diplomatickosť alebo vyprázdnenosť?
Peter Pellegrini hovorí pekne, hovorí relatívne dlho a košato. Je pochopiteľné, že to niekoho môže ovplyvňovať. Ale všetci vieme, že hovoriť (používať ústa a "mluvidla") a povedať (preniesť informáciu) nie je úplne to isté...
Na pôdoryse bežných rozhovorov v TV alebo na úložiskách videí to nie je až tak zjavne vidieť, pretože divák len občas má možnosť si rozhovor natočený na kameru pozastaviť, vrátiť a opakovane pozrieť (a nie vždy má čas a motiváciu pozerať nejaký rozhovor s politikom analyticky).
Preto je celkom užitočný písomný zápis rozhovoru, pretože tam sa môžeme vrátiť a veľmi cenné je vidieť v jednom zornom poli otázku a odpoveď. Vtedy vieme vidieť viac, než keď len pozeráme na video.
Vyberme si niekoľko otázok a odpovedí z rozhovoru a pozrime sa bližšie na to, ako Peter Pellegrini používa slová a či to celé dáva nejaký zmysel.
otázka: Jeden z vašich predvolebných sloganov znie: "Slovensko potrebuje pokoj." Máte pocit, že zo Slovenska sa po nástupe vlády Roberta Fica stáva pokojnejšia krajina?
odpoveď PP: Teším sa, že súčasná vláda hneď od svojho vzniku začala "doručovať" výsledky. Opozícia však situáciu napríklad okolo trestného poriadku a Trestného zákona využila na burcovanie spoločnosti, na to, aby ľudí opäť dostala do ulíc. Zo strany opozície vidím veľkú aktivitu, aby tu pokoj nebol. Koalícia, logicky, nemusí vždy všetko spraviť tak, aby vyhovela všetkým, ale najväčšie rozbroje dnes robí opozícia a musím povedať, že vrchol všetkého je prenášanie domácich problémov až na európsku úroveň.
Tu nejaký obsah je... to sa musí nechať. Ale je nejaký čudný, že? Napriek tomu, že bol PP v tom čase v kampani (a potrebovať pobrať čo najširšie spektrum hlasov) a v kontraste so sloganom, sa nedokázal (a zjavne ani nepokúsil) dostať sa nad polaritu opozícia/koalícia. Koalíciu pochvaľuje (dokonca aj v tak nebezpečnej a kontroverznej téme, akou je zmena Trestného zákona, keď návrh zákona písomne pripravovali aktuálne trestne stíhaní ľudia, čo je dosť sicílske), teší sa z aktivít koalície a opozíciu kritizuje, že koalícii nenecháva "klid na práci" :-) Pravdepodobne si PP predstavuje pokoj tak, že koalícia si bude robiť, čo bude chcieť a ostatní sa budú prizerať. Asi taký pokoj potrebuje Slovensko. Nepozerajte sa nám na prsty, na účty, na výpisy z listov vlastníctva, ani na peňaženky...
Tvrdí, že opozícia "robí rozbroje". V zásade ide o dosť netaktické (v tom čase) vyjadrenie zo strany PP a nenaznačuje, že by PP v budúcnosti dokázal byť (už na poste prezidenta) nadstranícky... Pravdepodobne si už mnohí aj uvedomujú, aké to bolo politické zúfalstvo a politický utopizmus uvažovať o tom, že by PP dokázal niekedy vystúpiť z tieňa Smeru-SSD a žeby mohol byť (aspoň na pohľad, na dojem) sociálno-demokratický politik západo-európskeho typu (kritiku západnej sociálnej demokracie teraz dajme bokom). Tézu, že "žalovanie v Bruseli" nie je hodné obdivu, je možné akceptovať.
Celá táto odpoveď je vlastne silne polarizujúca a stranícka... Nie je teda jasné, ako chce PP "doručovať" nadstraníckosť. Tak nič... ten slogan je asi len marketingová bublina. Reklama...
Poďme trochu hlbšie do rozhovoru...
otázka: Teraz ju neplní? (redaktorka sa pýta, či RTVS plní alebo neplní verejnoprávnu funkciu)
odpoveď PP: (krátené) Nie som na to odborník, ale myslím si, že do riadenia takýchto inštitúcií treba zaviesť väčšiu dynamiku... Vždy budem proti tomu, aby vláda zasahovala do práce médií... že by im chcela prikazovať či nebodaj cenzurovať, čo majú vysielať.
V tejto odpovedi sa už objavujú dva fenomény, ktoré v odpovediach PP nájdeme často. Jednak je to alibizmus ("nie som na to odborník") a potom je to fenomén "dobrý chlapec", keď PP produkuje odpovede, ktoré vychádzajú z ideálnej predstavy alebo ideálneho stavu. Odpovedá, ale odpovedá genericky... odprezentuje predstavu (obraz) o ktorom všetci vieme, že je ideálnym stavom a ad hoc nemusí mať nič spoločné s realitou. Zasahovanie do médií sa totiž (v dnešnej dobe) už určite nerobí tak, že príde nejaký priamy príkaz alebo zákaz. Médiá sa personálne "vykuchajú" a obsadia sa servilnými osobami... a potom sa už robia všakovaké "kapustoviny".
O neštandardných kontaktoch JUDr. Kaliňáka s niektorými novinárkami (myslím, že z denníka Pravda) sme sa tiež už v histórii dozvedeli. Smer-SD už jednoducho preukázal, že vie aj priamo ovládať novinárov... Tu PP svojím vyjadrením hrá "dobrého chlapca". Takéto vyjadrenie je pre poučenú verejnosť dokonalo prázdne a neužitočné...
https://medialne.trend.sk/tlac/smer-ma-pravde-udajne-kontaktnu-osobu
otázka: Neobávate sa, že sa stanete len akousi bábkou v rukách Roberta Fica?
odpoveď PP: (krátené) Nie, takúto obavu nemám. Nikto nemusí mať obavu, že v prípade zvolenia za prezidenta by som bol prezidentom vlády. ...
Opäť dokonalo prázdna odpoveď. Poľahčujúcou okolnosťou je to, že PP nemal úplne ľahkú situáciu, lebo už samotná otázka je nešťastná a "s implicitným predpokladom" (ako na takú otázku reagovať?). PP teda opäť generuje odpoveď "dobrého chlapca", tak, ako by to malo byť, keby to bolo ideálne... ale my sme si už prečítali jeho prvú odpoveď, keď jasne komunikoval polaritu koalícia/opozícia. Je v zásade jedno (z hľadiska efektu), či PP bude "prezidentom Fica", "prezidentom vlády" alebo "prezidentom koalície", lebo to vyjde úplne narovnako. Vo videorozhovore sa takýto detail ľahko stratí, v rozhovore písanom je zjavné, že PP vypúšťa "bubliny". (Táto odpoveď je síce nejakou deklaráciou, ale je v kontraste s postojmi v odpovedi k prvej otázke). Dobre... berme to aspoň ako sľub. Sľub, ktorý pravdepodobne zostane nenaplnený.
Je to celé skoro až zbytočné čítať, ale obetujem sa prejsť túto pellegríniovskú "komunikačnú vatu" až do konca.
Ale prichádzajú aj naozaj zaujímavé a nosné otázky.
otázka: Vy ste stotožnený s tým, že SIS bude viesť Pavol Gašpar?
odpoveď PP: Ak pán Gašpar spĺňa všetky podmienky a prešiel všetkými bezpečnostnými previerkami ako každý bývalý riaditeľ SIS a dôveruje mu premiér, ktorému sa bude pán Gašpar zodpovedať, tak je to na zodpovednosti predsedu vlády Roberta Fica.
Alibistická odpoveď. Tak pŕŕŕŕ... ja som terazky "len prezident". Nechcite od mňa viac, než je v súpise povinností prezidenta. Toto nie je moja starosť, toto je kompetencia predsedu vlády (Roberta Fica). Ja len (keď to bude potrebné) formalisticky pripojím podpis pod nomináciu (dá sa z odpovede dedukovať)... ale niééé, nebudem bábkou v rukách Roberta Fica a budem človek, "ktorý chce priniesť národu pokoj" :-)
Ukazuje to aj isté formalistické nastavenie PP - pokiaľ formálne je všetko v poriadku a ja si môžem umyť ruky a nezodpovedať za obsah, potom sa prikloním k formalistickému riešeniu, aj keď jeho obsah bude kontroverzný. Aj keď PP nie je právnik (tzn. Profesionálny Psychopat), tento prístup k realite je výsostne právnický... "keď je všetko podľa za-kon-naaa, tak je absolútne nedôležité, že rozhodnutie je nespravodlivé".
Toto je odpoveď, ktorá opätovne odhaľuje tri veci - alibizmus, pro-vládne lokajstvo, v istom zmysle je to tiež odpoveď typu "dobrý chlapec" (takto sa to robí podľa pravidiel a ja to budem tiež robiť takto). Opäť je na mieste otázka, akými nástrojmi chce PP upokojiť a de-polarizovať Slovensko. Ale čo tam potom... dôležité je hlavne dostať sa k funkcii a občana už potom máme na háku... Občas rozdáme nejaké kytičky dôchodkyniam, ale vlastníci štátu sme my... ha ha ha... získali sme ho perfektne lacno.
Poďme ale trochu aj pochváliť.
otázka: (krátené) Ako sa chcete v prípade volebného úspechu popasovať so súčasnou reputáciou Slovenska v zahraničí? Za niektoré kroky nás kritizujú európske štruktúry...
odpoveď PP: (krátené) Veľmi ma mrzí, že Slovensko chce niekto potrestať len za to, že sa náš minister zahraničia stretol so šéfom ruskej diplomacie Lavrovom v Turecku na podujatí, ktoré organizovala členská krajina NATO. Je zaujímavé, že Česká republika neprerušila diplomatické vzťahy s USA, keď sa pred rokom s Lavrovom stretol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
otázka: Myslíte, že sa dá porovnať slovenský minister s americkým?
odpoveď PP: Prepáčte, sme rovnako suverénna krajina ako Spojené štáty. To predsa nemôže byť o tom, že jeden môže robiť všetko a druhý bude za také isté gesto perzekvovaný.
OK, toto sa dá zhodnotiť skôr pozitívne... nie to, že došlo k tomu stretnutiu (nevyhnutné to určite nebolo a ako politický signál to bolo niečo, čo určite vzbudzuje kontroverzie), ale keď už sa stalo (ja teda neviem presne, čo sa ministri rozprávali) tak druhá otázka novinárky bola skutočne tristná, takže to od PP aj dostala "vyžrať". Tak snáď aspoň "Slovakia first" bude PP dodržiavať... ale príklad JUDr. Fica nám hovorí, že niečo patriotické sa síce hovorí doma, ale v zásade servilné a bezzubé sa deje na medzinárodnom poli. Je ťažké predpokladať predom, ako bude PP vykonávať zahraničnú politiku ako prezident. Počkáme si.
Poďme ešte k niekoľkým otázkam:
otázka: Podľa vás je škoda, že Zuzana Čaputová sa nepostavila na stranu slovenskej vlády, ale práve jej predstavitelia, resp. predstavitelia strany Smer, ju častujú vulgarizmami. Je v poriadku, ak politici, ktorí majú prinášať medzi ľudí pokoj, verejne nadávajú hlave štátu?
odpoveď PP: To určite nie. Ja hovorím o potrebe pokoja a zmierenia a nikdy som nebol agresívny voči hlave štátu. Ak sa tak stalo v prípade iných politikov, primerane som sa k tomu vyjadril. Byť prezidentom však neznamená, že nikto nemá právo vás verejne kritizovať.
otázka: Je asi iné niekoho vecne a odborne kritizovať a vulgárne mu nadávať.
odpoveď PP: (krátené) Je samozrejmé a slušné rešpektovať a ctiť úrad prezidenta a osobu prezidenta či prezidentky, aj keď s ňou nemusíte názorovo súhlasiť. Ja som vždy vedel pani prezidentku primerane, ale slušne a na úrovni skritizovať, ak som nesúhlasil s jej krokmi. ... Myslím si, že takto sa má nastavovať politická kultúra. Spoločnosť tým, že toleruje aj extrémne vulgárnych politikov, v podstate akoby hovorila, že je to v poriadku.
otázka: Lenže aj strana Hlas vstúpila do koalície so subjektmi, v ktorých sú takíto politici, a to ich zrejme ani netreba menovať.
odpoveď PP: Každý politik by mal v určitom momente chápať, že má zodpovednosť za to, ako sa správa, pretože tým formuje spoločnosť, a zjavne nie každý si to uvedomuje. Aj u politikov sa, bohužiaľ, vyskytol akýsi nový fenomén, že čím väčší vulgarizmus, čím väčšiu urážku použije, tým viac sledovateľov bude mať na sociálnych sieťach. A to je to najhoršie, na čo politik môže naskočiť.
Toto tiež nie sú najšťastnejšie položené otázky (vrátane formulácie že politici majú prinášať medzi ľudí pokoj), ale uznávam, že nie je jednoduché otázky v tomto zmysle formulovať. V zásade sa redaktorka chcela dotknúť zjavného paradoxu, keď PP opakovane deklaruje marketingové heslá o upokojovaní situácie, ale Hlas-SD vstúpil do koalície s mimoriadne toxickým (a polarizujúcim) Smerom-SSD a so SNS, ktorá tiež rada používa expresívne vyjadrenia. Z JUDr. Danka sa ešte môžeme smiať (a veď sa aj poriadne smejeme), ale PhDr. Ľuboš Blaha je teda iný "podkladač pod kotol". Redaktorka vcelku správne smerovala k tomu, že chcela PP dostať pred reflektovanie toho paradoxu... Deklarujem síce úmysel pokoja, ale do koalície vstúpim s "rozohrievačmi kotla". Áno, paradox to je, ale asi len ťažko sa dalo čakať, že by PP si za toto "sypal na hlavu popol". Nevieme, čo za tlaky sa diali pri zostavovaní aktuálnej koalície, aby vznikla nakoniec v tej podobe, v akej vznikla... PP teda dal najavo, že takúto koalíciu považuje za optimálnejšiu než inú. Či je to jeho autentický postoj alebo bol k takémuto stavu dotlačený okolnosťami, to nevieme (spontánne, mozgovou kôrou nekontrolované, flešové vyjadrenie Moniky Beňovej naznačovalo, že Hlas-SD bol latentne "členom" koalície už pred jej reálnym ohlásením a že bolo naivné si myslieť, že by to mohlo byť inak)... Či už je to tak alebo onak, asi ťažko by PP explicitne uznal, že prípadne urobil chybu, ak išiel do koalície so stranami, ktoré zvyšujú napätie v spoločnosti (pričom nie sú jediné... rozkladným/rozvratným prvkom pre spoločnosť je aj neomarxizmus/progresivizmus... to je na inú debatu, že neomarxizmus je politická agenda, ktorá môže podkopať dokonca fundamenty hodnôt, na ktorých stojí euro-atlantická civilizácia).
PP svojimi odpoveďami zahral tému "do autu" s tým, že opäť prezentoval odpovede typu "dobrý chlapec"... tzn. vyhol sa, aby hovoril o tristnej politickej realite, ale vyjadril to "ako by to malo byť" ("Je slušné ctiť úrad prezidenta"), aby nemusel zjavne hovoriť, že Hlas-SD vstúpil do koalície so stranami, ktoré túto úctu apriórne preukazovať nevedeli a nevedia. Načo sú nám takéto odpovede? My všetci predsa dobre vieme, ako by to malo byť...
V zásade mu však musíme uznať, že o prezidentke sa (on osobne) vyjadroval vždy zdržanlivo a diplomaticky, aj keď stále zachovával kritický "naratív opozície spred septembra 2023". Z tejto série otázok sa mu unikalo vcelku ľahko, aj keď ten paradox (ktorého sa chytila novinárka), tam prítomný stále je... PP si po voľbách 2023 vybral tú populistickejšiu a hrubiánskejšiu časť politického spektra. Resp. ešte inak... alibizmus, ktorý opätovne z týchto odpovedí cítiť, naznačuje, že PP (Hlas-SD) možno nemal skoro žiadny aktívny vplyv na to, aká koalícia po voľbách 2023 vznikla. Teraz už musí "držať basu". Mlieko je už rozliate...
Extra-plus pred prvým kolom rozosielal zadarmo po celom Slovensku do schránok mimoriadne vydanie, v ktorom cez články a rozhovory chválil Pellegriniho.
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23305699/prezidentsky-dennik-pellegrini-korcok-harabin.html
otázka: Domácnosti dostali do poštovej schránky, a to hneď niekoľkokrát, nepredajné vydanie istého časopisu. Jeho obsah možno zhrnúť ako ódu na vašu osobu. Kritici vás vyzývajú, aby ste zverejnili sumu vynaloženú na túto reklamu.
odpoveď PP: Ale s týmto ja ani strana Hlas nič nemáme. Nedali sme na to ani cent a jasne sme to verejne povedali.
otázka: Nezaujíma vás, kto to zaplatil a či nezneužíva vaše meno na propagáciu časopisu?
odpoveď PP: Ja som im poskytol rozhovor ako každému inému médiu, ale akým spôsobom tento časopis funguje, to naozaj neviem. Akoby som sa ja teraz zapodieval obsahom konkrétnych webových portálov, ktoré velebia môjho protikandidáta a mňa každý deň nejakým spôsobom očierňujú.
Hehe... toto je alibizmus ako vyšitý. Dokonca toto je skoro až v polohe príslovečného "budete veriť vlastným očiam alebo mne"? :-) Tu je potrebné novinárku pochváliť, hlavne druhá otázka v tejto "sérii" je excelentná... až na hrane zlomyseľnosti. Tieto odpovede môže PP veriť len mimoriadne naivná osoba... akože PP v dobre viere iba poskytol rozhovor, potom ho autorizoval a všetko ostatné už sa dialo iba "po vlastnej osi" daného média? Ak sa nad tým trochu zamyslíte, toto je vlastne nepriamy dôkaz, že v prezidentskej kampani PP sa postupovalo za hranou slušnosti a zákona... Navyše sa ešte v odpovedi pokúsil zaútočiť na protistranu (resp. protikandidáta). Napriek tomu, že PP nie je JUDr., je toto excelentná "právnická odpoveď", resp. "judrovská odpoveď" - mám osobnú skúsenosť s tým, že právnici pracujú so slovami práve týmto veľmi špecifickým spôsobom a často spájajú dve motivácie - jednak zamlžiť to, čo nutne potrebujú zamlžiť a zároveň zaútočiť na protistranu. Predovšetkým podľa toho, že sa spájajú tieto dve motivácie, sa dá dedukovať, že niečo nie je v poriadku... Ak niečo zakrývate a zároveň útočíte, znamená to, že naozaj máte čo zakrývať...
Toto sú v zásade dve najtoxickejšie odpovede PP v celom tomto konkrétnom rozhovore. Už len kvôli týmto dvom odpovediam, by som PP nikdy nevolil. Našťastie som nikdy neuvažoval o voľbe PP nikam, do žiadnej funkcie, takže sa nemusím sám seba spytovať, kde som urobil chybu alebo sa seba pýtať, čo som nevidel a mal som vidieť.
Opäť len nevhodná osoba na kľúčovom mieste?
Toto (a prípadne aj viac) nájdete v rozhovore, ktorý poskytol PP, ak k rozhovoru pristúpite o čosi analytickejšie, než väčšina elektorátu.
Je to čudný rozhovor (podobne čudný, ako mnohé verejné vystúpenia PP). A prejavujú sa v ňom viaceré chronické neduhy verejných vystúpení PP.
V prvom rade... PP často vyjadruje alibizmus (ak mu formálna situácia dáva ten priestor), často neodpovedá na otázku, ako bola myslená, ale tak, aby z odpovede vykĺzol (dobre, to robia aj iní politici... ale treba sledovať aj kvantitu tohto fenoménu). Vykĺznutie realizuje väčšinou tak, že odprezentuje tzv. "ideálnu odpoveď" alebo "dobrú odpoveď" - tzn. prezentuje to, ako by veci mali vyzerať či už podľa zákona/pravidiel alebo v nejakom ideálnom svete.
A všetci vieme, že na Slovensku je morálka na úplnom okraji záujmu (to sa týka aj občanov, nielen politikov) a pravidlá hry sa na Slovensku vnímajú ako obštrukcie, ktoré treba obísť alebo preskočiť... Všetci Slováci vedia "ako by to malo byť", problémom je však to, že sa podľa toho nežije a nekoná.
PP často uniká tým, že sa alibisticky obracia na formálne princípy (písané pravidlá) a tvrdí, že toto nie je v jeho kompetencii rozhodovať (v tomto rozhovore sa to týkalo riaditeľa SIS, aj situácie okolo časopisu Extra Plus) - nazvime to obrana formalizmom. Čo je mechanizmus primárne určený na umenšovanie vlastnej zodpovednosti... Na základe toho sa nedá predpokladať, že PP bude vykonávať najvyššiu ústavnú funkciu so zodpovedajúcou dávkou samostatnosti a zodpovednosti. To, že to on sám popiera, nie je relevantné. Ako bude funkciu vykonávať, ukáže až prax.
V druhom rade... PP si stále zachováva polaritné videnie koalícia/opozícia. A aj ho prekvapujúco (nevhodne) často prezentuje, napriek tomu, že hneď v ďalšej vete dokáže hovoriť o akomsi upokojovaní a zmierovaní. Pôsobí to potom len ako situačné používanie slov na získavanie (zberanie) sympatií.
Takže PP buď nepovie nič (nič konkrétne a nič použiteľné) alebo keď povie, tak povie niečo, čo je v zásade až diskvalifikujúce pre post, do ktorého ho voľby vyniesli...
PP určite vykazuje talent vystupovať ... výsledkom sú však väčšinou prázdne, absolútne nepoužiteľné odpovede, odpovede buď alibistické alebo všeobecné generické, ktoré hovoria len o tom, ako by to malo byť, avšak nie o tom, ako to na Slovensku naozaj je... "Pozrite na mňa, ja som dobrý chlapec, ja viem ako to má byť!" A pravdepodobne je práve toto jadro "čara PP" pre neznalých... Rozpráva pekne, rozpráva o ideále, rozpráva naučené všeobecné tézy a vytvára tak dojem, že tak bude aj konať alebo že on sámje nositeľom takýchto hodnôt či štandardov.
Podobne ako bol PP doteraz prázdny a neoriginálny (a bola takou prázdnou aj strana Hlas-SD), zatiaľ nič nenasvedčuje, že by mal prekvapiť na novom poste. Je to len ďalší Mr. Nobody, ktorý nás bude stáť až príliš veľa peňazí... Slovensko je naozaj ťažko skúšaná krajina. Ale je to na nás... my musíme myslieť, keď chceme dobre voliť (dobre riadiť túto krajinu). Lebo my riadime krajinu tým, komu ju voľbou zverujeme.
Som rád, že som PP nevolil (a ani som o tom neuvažoval)... budeme mať (pravdepodobne) 5 rokov na to, aby táto spoločnosť vygenerovala alebo našla imponujúcu (charizmatickú) osobnosť, ktorá
* "nezdupká" z verejnej funkcie po jednom volebnom období,
* bude schopná na seba naviazať širšie poňaté sympatie a dôveru (bude schopná "infikovať" občanov Slovenska zaujímavou, konštruktívnou a realistickou víziou budúcnosti Slovenska) a
* bude schopná byť autentickým a nemanipulovateľným (nezaviazaným) subjektom politickej scény.
Takúto osobnosť tu nemáme (resp. ona možno už aj existuje, ale nemá politický výtlak).
Rozhodne ju však nemáme v podobe "akoby člena Smeru" Petra Pellegriniho.
Je v zásade najvyšší čas takého človeka už aj hľadať, lebo 5 rokov ubehne ako voda.
