Toto bude len krátke, lebo fakt neviem úplne, čo s tým... Obrazových podkladov je celkom dosť, ale nie je vždy úplná istota, že neboli editované alebo „dorábané“ umelou inteligenciou... (ja som vybral dve situácie, ktoré sa mi javia celkom autenticky a uveriteľne a v prípade Giorgie Meloniovej je to overiteľné aj v záznamoch inými kamerami v tej istej situácii z iných uhlov).
Začnime chápajúco... Byť politikom nie je ľahká profesia a ja sa aj čudujem, že niekto v týchto časoch má chuť robiť profesionálnu politiku... lebo je preč doba, že sa niekto len viezol dlhé roky „na chlebíčkoch“ (a mnohých iných benefitoch), bez toho, aby priniesol verejnosti nejaké výsledky. Preč sú časy fukuyamovskej ilúzie, že nás čaká už len pokojný „koniec dejín“ a automatické zlepšovanie sveta a otázkou je len že „v akom tempe sa svet bude zlepšovať“. Zdá sa, že aj svet je drsnejší, než sme ho chceli vidieť, aj ľudská povaha je omnoho temnejšia, než sme si boli ochotní pripustiť. Mnohé ilúzie (hlavne rovnostársko-ľavicové, naivné inkluzivistické a tiež globalisticko-experimentálne), ktoré sme si ostatných 30... 40... 50 rokov budovali o svete, sa ukazujú ako neplatné alebo nerealizovateľné.
Byť politikom nie je ľahké a ja si celkom dobre viem predstaviť, že z času na čas politik potrebuje reset alebo, že naopak potrebuje stimul, aby vydržal „o kúsok viac“... ale mal by sa oddeľovať čas pracovný a čas súkromný (to je asi aj základ). Ja nikomu nezávidím prístup ku kokaínu (v istých socio-ekonomických kruhoch je bežnou komoditou), ale zdá sa, že sa čoraz viac stierajú hranice a drogy zo súkromného (či zákulisného) života politikov im zjavne prenikli aj do ich práce a verejných vystúpení...
Čo je príznakom toho, že tzv. „politická trieda“ sa necíti byť dostatočne kontrolovaná verejnosťou a že v zákulisí rôznych samitov sa deje niečo, čo by sme nazvali odviazané až „bezuzdné“ a vo finále aj bezohľadné k skutočnosti, že nikto z nich nie je absolutistickým monarchom, ale „osobou vo verejnej službe“. No... papalášizmus sa prejavuje teda asi aj takto...
Mrzí ma, že práve Giorgia Meloni sa dostala do takejto situácie, lebo ju považujem (v súčasnej situácii) skôr za realistickejšiu političku, ktorá aj vie vzdorovať „agendám“, aj vie ísť vústrety kompromisom. A tiež je známa svojimi (niekedy výstrednými) grimasami... Občas jej emócie trochu „ustrelia“ a väčšinou je to dokonca aj sympatické a ľudské... ale v tejto situácii (na samite NATO v júni 2025) sa zdá, že ju v nose ešte niečo vyrušuje :-)
Ani Volodymyr Zelenskyj nemá vždy svoj deň. Nebudem špekulovať presne o substanciách, ale javí sa to tak, že jeho pozornosť je v zobrazenej situácii (mierne povedané) trochu „odklonená“ :-) A to hrozné sucho v ústach, že? :-)
Áno, hovorí sa všeličo...
https://www.youtube.com/shorts/_hAPNMh0MGY
Nielen svetoví politici majú problém so substanciami... Aj u nás už sme mali „strapatého“ ministra financií, o ktorom sa tradovalo, že „fúka“... A aj aktuálne máme opätovne vo funkcii jedného z ministrov, o ktorom sa tvrdí/tvrdilo, že „je vyfúkaný ako vysavač“. A asi si spomeniete aj na situáciu „špáradlá“, keď nášmu vysokému ústavnému činiteľovi z vrecka saka vypadlo čosi, čo ani nevyzeralo ako špáradlá a ani pri dopade na plochu stola sa to nesprávalo ako špáradlá :-) A najlepšia na tom všetkom vtedy bola spontánna reakcia Bélu Bugára... to sú tie nešťastné mikrovýrazy... lebo to sa nedá vôľou úplne ovládať.
Predpokladajme teda, že drogy nie sú mimo ani slovenskej politiky. Otázka je, ako substancie ovplyvňujú rozhodovanie politikov a následne naše životy občanov povinných platiť dane a neustále naplňovať štátne prasiatko...
Ja nie som žiadny purista a moralista... vždy si rád „zahulím“, keď je na to možnosť... ale politici sú v práci (v práci pre nás) a zdá sa, že aj keď my sme vlastne ich nadriadení, tak oni nás nerešpektujú, lebo nemáme právomoc ich priamo skontrolovať a poslať na drogový test... A dať im okamžitého padáka.
Smutná realita, o ktorej sa síce (neoficiálne) dosť vie, ale hovorí sa o nej len v náznakoch a s ironickým úškrnom... Ignorovanie tejto témy však nás môže nakoniec stáť veľa. Pretože excesívne alebo pravidelne drogujúci politik je bezpečnostné riziko(!)... nielen pre to, že je vydierateľný, ale predovšetkým pre to, že tým (v dlhodobom kontexte) utrpí kvalita jeho rozhodovania... (verím tomu).
A o kvalite rozhodovania politických elít (hlavne elít v euro-atlantickej civilizácii) začíname mať oprávnené pochybnosti, lebo euro-atlantická civilizácia je v úpadku, ktorý bol stimulovaný nielen šibnutými ideológiami a tzv. „globálnymi agendami“, ale bol spôsobený aj ľahtikárstvom, nezodpovednosťou, bohorovnosťou a nekompetentnosťou... Ak očakávame od politikov múdrosť, dobrý úsudok, morálku a odvahu... potom absolútne čistá hlava je prvým a bezpodmienečným predpokladom, aby sa tak mohlo diať...
Mali by sme si to pozorne všímať, pretože ak nás títo „vysmažení“ pajáci privedú k svetovej vojne... budeme to my, ktorí za svetovú vojnu draho zaplatíme... Oni nastúpia do private-jetov a zdúchnu. Už teraz vedia, kam sa poschovávajú... ako také potkany.
Vy sa tu radi zavzdušňujete nad Trumpom... že je nekompetentný riadiť jadrovú veľmoc. OK, nemusíte ho mať radi... Donald Trump má pravdepodobne narcistickú poruchu osobnosti (nič výnimočné v politike), ale je pravdepodobne čistý, čo sa týka drog (ono to súvisí asi aj s jeho už vyšším vekom). Vraj aj v pozadí roztržky Trump/Musk mali byť drogy...
Tristný (a veľmi nebezpečný) stav dnešného sveta je výsledkom aj absolútne nezodpovedného, avanturistického a „pokus-omyl“ riadenia sveta... Ľudia s poškodenými mozgami, odtrhnutí od reality, robia rozhodnutia, ktoré potom ovplyvňujú celé národy... sme pre nich len mravce.
Užívanie drog (nebodaj pravidelné užívanie drog) robí politikov nespôsobilými vykonávať svoju prácu (prácu, ktorú majú robiť vo verejnom, nie vo svojom vlastnom záujme). Určite by ste si nesadli do lietadla k pilotovi, ktorý na niečom „fičí“.
A to je len preto, lebo pád lietadla si viete predstaviť reálnejšie a farbistejšie, než pád civilizácie. Ale pád civilizácie je vlastne ešte strašnejší...
Mali by sme si to viac všímať, lebo aj v týchto drobných a ťažšie uchopiteľných príznakoch dneška môže byť obsiahnutá budúcnosť Západu (euro-atlantickej civilizácie), ktorá môže byť nie nepodobná osudu antického Ríma...
Na hornej palube ešte beží žúrka a padá sneh, ale v podpalubí je už celkom dosť veľa vody.
